Advertise on podcast: euBrief: Správy z Európskej únie

,,Vidieť ženu v uniforme bolo pre niektorých úplne nepochopiteľné,“ spomína na svoje začiatky v československej armáde prvá česká plukovníčka a neskôr aj prvá brigádna generálka Lenka Šmerdová. Zo svojej prvej vychádzky, keď mala len 19 rokov, sa spolu s ďalšími vojačkami vrátila do kasární predčasne, pretože po nich okoloidúci pokrikovali aj hanlivé výrazy. Dnes sú podľa nej už ženy neoddeliteľnou súčasťou armády. Slúžia v takmer všetkých odboroch – ako pilotky, lekárky, palubné strelkyne aj mechaničky. Ak žena chce, tak má podľa nej otvorenú každú príležitosť. Má to však stále háčik. „Žena musí tak 1,5-krát viac ako muž potvrdiť to, že na nejaké miesto má. Sama som sa  s tým stretla, že keď som nastupovala na nejakú pozíciu, tak veliteľ povedal: ‚Ale ja som tu ženskú nechcel.' Nemala som inú možnosť, než sa ukázať svojou prácou,” hovorí pre euBrief. V rozhovore sme sa pýtali:  aké boli Šmerdovej začiatky v armáde,prečo sa do nej rozhodla vstúpiť,aký bol jej najťažší zážitok zo služby,ako vníma pozíciu žien v armáde v minulosti a dnes,aké sú najčastejšie motivácie ľudí pre vstup do armády,čo odporúča občanom, ktorí majú strach z ruských hybridných útokov. __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 18/2026

Máme tu niekoľko nášľapných mín, ktoré môžu spustiť predčasné voľby. Nie je to len konflikt okolo Tomáša Tarabu, hovorí v podcaste politologička ANETA VILÁGI z Univerzity Komenského v Bratislave. „Je tu štátny rozpočet, ktorý môže v parlamente dopadnúť rôznym spôsobom. Aj keby bol schválený, tak môže do toho zasiahnuť ešte Ústavný súd. Zároveň na jar podľa zákona o dlhovej brzde čaká vládu vyjadrenie dôvery v Národnej rade. Posledný rok pred voľbami tiež začne každá strana masívnym spôsobom mobilizovať, čo môže byť vzhľadom na neexistujúcu stabilnú väčšinu v parlamente problematické,“ hovorí pre euBrief. Škody, ktoré bude ďalšia vláda naprávať, si pritom budú podľa nej vyžadovať veľké úsilie v rôznych oblastiach – od ekonomiky, kultúry, medzinárodného postavenia Slovenska až po boj proti korupcii. V podcaste sme sa pýtali: prečo štvrtá Ficova vláda útočí na Brusel, keď Slováci majú nadpriemerne pozitívny vzťah k EÚ,kam sa posunul postoj vlády k EÚ po troch rokoch a po odchode Viktora Orbána,čo dosahuje novou rétorikou o vojne a spochybňovaní článku 5 NATO,ako vplýva na občanov, keď EÚ varuje pred ruskou hrozbou, no slovenská vláda ju ani len nepomenuje,či sa ukázalo, že eurokomisia po skúsenosti s Orbánom a Kaczyńskim je voči Ficovej vláde ráznejšia,čo očakávať od koaličnej krízy a ako pravdepodobné sú predčasné voľby,ktoré škody, ktoré po sebe koalícia zanechá, bude budúca vláda najťažšie naprávať. __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 17/2026

Aj slovenskí vinári už prechádzajú na miešané nápoje a nealkoholické víno, hovorí výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová Pátková. Jaroslava Kaňuchová Pátková je výkonnou riaditeľkou Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska. V podcaste sme sa pýtali: aká je tohtoročná sezóna pre vinárov a vinohradníkov,ako sa na ich úrode podpísali horúčavy a sucho,či a ako sa vedia na nové klimatické podmienky prispôsobiť,či sa dalo predísť škodám z ochorenia zlatého žltnutia viniča,aký veľký problém je klesajúca spotreba vína,ako im v tejto situácii pomáha Európska únia,ktoré zahraničné trhy sú pre nich najzaujímavejšie,či funguje štátna podpora sektora vína na Slovensku.  __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 16/2026

Jozef Pecho ako klimatológ pôsobí v Regionálnom klimatologickom inštitúte a spoločnosti GOSPACE LABS. V podcaste sme sa Jozefa Pecha pýtali: či ho prekvapilo, že na Slovensku v lete namerali 42 stupňov,či je tohtoročné sucho naozaj historické,prečo sú z pohľadu pôdneho sucha väčší problém horúčavy ako málo zrážok,prečo extrémne horúčavy nesprevádzali búrky a prívalové dažde,ako sucho mení slovenské poľnohospodárstvo,ako hodnotí vznik vládnej Komisie pre vodu a sucho,či slovenskí poľnohospodári budú v dohľadnej budúcnosti pestovať citrusy a olivy,či má z pohľadu zadržiavania vody zmysel budovať nádrž Tichý potok,ako efektívne zadržiavať vodu v krajine,či budú mať farmári čím zavlažovať aj keď sa obnovia zavlažovacie systémy.  __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 15/2026

Ako pomocou vedy formovať budúcnosť? Stovky vedcov sa tejto téme, umelej inteligencii aj vesmíru budú venovať počas 20. ročníka festivalu Európska noc vedy. Festival Európska noc vedy už dve desaťročia približuje vedu verejnosti. Z komorného podujatia sa rozrástol do piatich slovenských miest, kde 25. septembra 2026 ponúkne diskusie, workshopy aj vedecké stánky. Jubilejný 20. ročník sa zameriava na tému Sila vedy – Ako môžeme formovať našu budúcnosť a spája oblasť umelej inteligencie, vesmírneho výskumu a udržateľnosti.  Hosťom podcastu je Ľubomír Bilský, riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA). V rozhovore približuje, ako sa podujatie za dvadsať rokov zmenilo, prečo je dôležitá dôvera vo vedu a čo si návštevníci v jednotlivých mestách budú môcť vyskúšať. __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 14/2026

Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov na Bratislavskom samosprávnom kraji. V rozhovore sme sa pýtali: či sa bude Bratislavský kraj snažiť získať časť eurofondov určených pre menej rozvinuté regióny,či je to spravodlivé,ako nárokovateľnosť eurofondov súvisí s rozdeľovaním podielových daní,prečo neplatí, že bratislavský kraj má dnes viac eurofondov ako prešovský,na aké projekty využíva kraj eurofondy v súčasnom programovom období,či sú medzi nimi aj projekty s celoštátnym významom,prečo sa v kraji zatiaľ pomaly rozbieha čerpanie eurofondov, ktoré má v správe,v akom stave je príprava Národného regionálneho partnerského plánu, ktorý rozdelí budúce eurofondy.  __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 13/2026

„Nevidíme, že by Slovensko bolo nejakým spôsobom vynechané z ruských hybridných útokov len preto, že tu máme proruskú rétoriku na úrovni politických špičiek. Pre Rusko sme práveže krajina, pri ktorej sa oplatí udržiavať spoločnosť stále rozdelenú a určitým spôsobom zraniteľnú. A to aj preto, že sme členmi NATO a EÚ, kde pri najdôležitejších rozhodnutiach platí právo veta,“ vraví v podcaste Patrik Haburaj z NEST Institute. Patrik Haburaj pôsobil viac ako 25 rokov v Ozbrojených silách SR, a následne pracoval v Centre boja proti hybridným hrozbám na Ministerstve vnútra SR. Po odchode z centra sa stal spoluzakladateľom organizácie NEST Institute, ktorá sa venuje novým bezpečnostným hrozbám. V podcaste sme sa venovali: •  účasti slovenských predstaviteľov v  koalícii ochotných, •  novým európskym sankciám proti Rusku za kyberútoky, ktoré zasiahli aj Slovensko, •  správe ruskej FSB o tom, že na útok na Moskvu mali byť použité drony prepašované z Bratislavy, •  strategickej korupcii a spôsobom, ako ju riešiť v EÚ aj na Slovensku. __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 12/2026

Ondrej Lunter je predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja.V podcaste sme sa Ondreja Luntera pýtali: ako hodnotí návrh ďalšieho sedemročného rozpočtu EÚ a posilnenie národných vlád v eurofondoch,či dôveruje vláde, že pri príprave Národného regionálneho partnerského plánu bude počúvať aj regióny,koľko peňazí z plánu budú požadovať kraje,ako na jeho požiadavku uprednostňovať v NRPP menej rozvinuté regióny reagoval župan Droba,či to neoslabí jednotu samosprávnych krajov v rokovaniach,ako reaguje na argumenty, prečo aj bratislavský kraj potrebuje eurofondy,prečo sa takmer stále nerozbehlo čerpanie eurofondov, o ktorých rozhodujú kraje,či sa obáva, že samosprávy na konci roka neprídu o eurofondy. __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 11/2026

Firmy už zvládli najlacnejšie úspory emisií. Ďalšie investície brzdia sedemročné povoľovania a dotácie, ktoré viac pomáhajú dobiehajúcim než lídrom. V druhom paneli podujatia euBrief Fórum: Dekarbonizácia 2026 sa zúčastnili: - Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu SR - Michaela Hletková Ploszeková, vedúca oddelenia životného prostredia, Volkswagen Slovakia - Matej Slezák, projektový manažér, Heneken Melts - Monika Martišková, seniorná výskumníčka, CELSI Diskusiu moderovala Irena Jenčová, senior editorka portálu euBrief.sk. __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 10/2026

Slovenskú energetiku čaká zaťažkávacia skúška, ktorá si vyžiada významné investície do elektrických sietí. Dôvodom je potreba elektrifikácie ťažkého priemyslu a prechod fabrík či automobiliek na zelené technológie, ktoré výrazne zvýšia spotrebu elektriny. Druhým je decentralizácia výroby elektriny - od veterných parkov až po tisíce výrobcov z radov domácností a firiem.  V prvom paneli konferencie euBrief Fórum: Dekarbonizácia 2026 diskutovali zástupkyne a zástupcovia verejného sektora, firiem a experti o pripravenosti elektrických sietí na tieto zmeny, výške potrebných investícií, dostupnosti kvalifikovaných pracovníkov, možnostiach financovania aj regulačných zmenách, ktoré by podporili investície do flexibility a sietí.   V paneli sa zúčastnili: - Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR - Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku - Lívia Vašáková, riaditeľka divízie pre rozvoj spoločnosti a vzťahy s verejnosťou, Západoslovenská energetika, a.s. - Peter Škyrta, Sustainability Manager, ESG, KPMG Slovensko - Marek Murin, analytik Inštitútu environmentálnej politiky Diskusiu moderoval Radovan Geist, vydavateľ portálu euBrief.sk. __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 9/2026

Prečo slovenský priemysel nevyužíva európske financie na dekarbonizáciu viac a rýchlejšie? Expertky z EIB a Modernizačného fondu vysvetľujú, ako úspešne kombinovať granty s úvermi pre zelenú transformáciu. Podniky náročné na spotrebu energie, ktorých výroba navyše zanecháva výraznú uhlíkovú stopu, stoja pred veľkou výzvou – elektrifikácia, dekarbonizácia a zvyšovanie energetickej efektívnosti si vyžadujú masívne investície. V európskych zdrojoch sú pritom pripravené miliardy eur, ktoré by firmám mali pomôcť prechod na čistejšiu produkciu zvládnuť. „Investície nie sú problém. Problém je dobre pripravený projekt, ktorý je skutočne dlhodobý a na konci dňa aj prinesie želaný efekt dekarbonizácie,“ zdôrazňuje v diskusii Zuzana Kaparová z Európskej investičnej banky. Podľa Andrey Štefánikovej, poverenej riadením Modernizačného fondu, je kľúčom k úspechu včasná príprava. „Tí najúspešnejší nie sú tí, ktorí nám prví podali žiadosť, ale tí, ktorí sa nad tým naozaj zamysleli a hlavne mali žiadosti alebo tie projekty už dlhšie pripravované,“ upozorňuje. V diskusii, ktorá bola súčasťou podujatia Dekarbonizácia 2026, sme sa zamerali na to, ako môžu firmy tieto finančné mechanizmy využiť, kombinovať a prečo slovenské podniky vnímajú klimatické ciele skôr ako riziko než ako príležitosť. V podcaste si tiež vypočujete: aký je rozdiel medzi návratným financovaním z EIB a grantmi z Modernizačného fondu,prečo Slovensko v čerpaní prostriedkov na dekarbonizáciu zaostáva za susedným Českom či Poľskom,v akom stave je aktuálna 700-miliónová obálka z Modernizačného fondu na dekarbonizáciu priemyslu a či sa alokácia stihne vyčerpať,ako môžu firmy získať technickú asistenciu a poradenstvo pri príprave svojich investičných zámerov,prečo je dôležité nečakať na vyhlásenie výzvy, ale mať pripravený dlhodobý strategický plán dekarbonizácie. __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 8/2026

Za nabíjanie auta či ohrev vody môžu ľudia dostať zaplatené. Jan Hincl vysvetľuje, ako flexibilná spotreba pomáha sieti aj rodinnému rozpočtu. __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 7/2026

Andrej Gajdoš bol od mája 2024 predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). V apríli 2026 predčasne vo funkcii skončil. Predtým pôsobil aj ako štátny tajomník pod agroministrom Jánom Mičovským (OĽaNO).   V podcaste si vypočujete: Prečo Andrej Gajdoš predčasne skončil vo funkcii predsedu SPPK,či jeho rozhodnutie súviselo s akreditáciou PPA,ako sa mu komunikovalo s ministerstvo pôdohospodárstva a PPA,ako s odstupom času vníma trestné oznámenie od ministra Takáča,čo mu vadí na poľnohospodárskej politike Slovenska,prečo SPPK pod jeho vedením viac komunikovala európske témy,či je podľa neho poľnohospodárstvo pre súčasnú vládu prioritou.  __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 6/2026

Monika Martišková z CELSI búra mýty o tom, že klimatické ciele zabijú slovenský priemysel. Kým oceliarne a cementárne čaká „zelený reset“, dáta ukazujú, že práca v nich stále bude. Žiadaní však budú digitálne zruční pracovníci, pozície s nízkou kvalifikáciou zaniknú.  __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 5/2026

Daniel Klimovský je odborníkom na územnú samosprávu z katedry politológie na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako analytik spoločnosti Regiolab a je tiež mestským poslancom v Bratislave. Je jedným z autorov pozičného dokumentu k reforme verejnej správy podľa zadania Združenia samosprávnych krajov SK8 a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). V podcaste sme sa pýtali: Ako vznikal pozičný dokument krajov, miest a obcí k reforme verejnej správy,či sa dá navrhovať reforma bez účasti veľkých miest,prečo samosprávy nečakajú na návrh reformy zo strany štátuči je oprávnená kritika malých obcí, že dokument vznikal o nich bez nich,prečo návrh nepočíta so zlučovaním obcí,či existuje niečo ako ideálna veľkosť obce,čo je to povinná medziobecná spolupráca,prečo pozičný dokument nerieši otázku počtu a hraníc vyšších územných celkov.ako riešiť problém veľkého množstva starostov a volených zastupiteľov,či je potrebné meniť volebný systém a zriadiť druhú, regionálnu komoru parlamentu.  __________________________ Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected] EV 166/23/EPP 10. ročník, č. 4/2026