Advertise on podcast: Medzi nami

Vo vzťahoch ľudia veria najrôznejším veciam. Napríklad, že len jedna láska je tá pravá, že svadba a deti vzťah utužia a posunú ho do lepšej úrovne a že nevera zákonite znamená koniec vzťahu. Časopisy aj dobre mienené rady od staršej generácie alebo priateľov sú nezriedka plné vlastných dojmov, neprenosných a špecifických skúseností a mýtov. Ako sa vyznať v náročnej spleti tvrdení o pravej láske a v zaručených radách na šťastné partnerstvo? "Je to akoby ste mali zlú mapu a vynakladali obrovské úsilie dostať sa na nejaké miesto a vždy skončíte niekde inde," vysvetľuje psychologička, psychoterapuetka a vysokoškolská pedagogička Júlia Halamová, ako škodlivé mýty kazia vzťahy. Vo svojej praxi sa pritom pravidelne stretáva s ľuďmi, ktorí ich majú vžité, prinášajú si ich z rodinného prostredia alebo ich vyčítali v magazínoch. Medzi najbežnejšie mýty patria podľa odborníčky napríklad predstavy, že vzťahy majú byť ľahké a fungovať samé do seba alebo že sa v nich naopak treba obetovať. "V zdravom vzťahu je vždy veľa pozitívnych a relatívne aj dosť negatívnych vecí. No zároveň v nich funguje rovnováha a ľudia v nich majú pocit, že sa im v tom vzťahu oplatí byť." Terapeutka sa snaží zbúrať aj mýtus, že v zdravých vzťahoch neexistuje priestor pre pochybnosti či tajomstvá. "Podľa výskumov sa ukazuje, že ak človek pociťuje 70 percentnú istotu a asi 30 percentnú neistotu, je to na zdravé fungovanie vo vzťahu úplne dostatočné." V podcaste sa ďalej dozviete aj to, či boli vzťahy v minulosti naozaj šťastnejšie, či je v poriadku cítiť vo vzťahu neistotu a prečo veríme tomu, že druhý nás musí ľúbiť rovnako, ako my jeho. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na sona.janosova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Vraví sa, že láska kvitne v každom veku a zároveň je dnes úplne bežné, že do nových vzťahov vstupujeme starší a skúsenejší. Na prvý pohľad by teda začať nový vzťah v tretej alebo štvrtej dekáde života nemal byť problém. V skutočnosti však muži aj ženy v mladšom strednom veku čelia viacerým špecifickým situáciám. Ako sa randí medzi tridsiatkou a štyridsiatkou? Môže byť zamilovanosť v tomto veku rovnaká? Je vlastne ešte niekto voľný? Ako si nájsť partnera, keď mám za sebou mnoho zranení z predchádzajúcich vzťahov? Čo ak už máme deti? Musia spolu aj ľudia v zrelšom veku chodiť rok do kina, aby vedeli, že sa k sebe hodia? Na tieto a mnohé iné otázky odpovie v podcaste Medzi nami psychologička a terapeutka Renáta Kočišová, ktorá sa vo svojej praxi okrem iného venuje aj párovej terapii a osobnému rozvoju. "V mladšom veku sme iste ochotnejší ísť do vzťahov, vystaviť sa riziku zranenia, ktorú ku vzťahom patrí, no v zrelšom veku máme lepšie vyformované hodnoty a máme väčší predpoklad vo vzťahu vytrvať," vraví odborníčka a zdôrazňuje, že práve ľudia po tridsiatke môžu vďaka osobnej integrite viesť vzťahy, ktoré sú plnohodnotnejšie a hlbšie. Nie vždy je však začiatok nového vzťahu jednoduchý. Silnejúci trend single života je pre mnohých ľudí akýmsi typom väzenia. "Navonok možno prezentujú, že si vzťah chcú nájsť, no idú len po zážitkoch, potvrdzovaní si toho, že ich niekto chce alebo že majú nejakú hodnotu," vraví v podcaste Kočišová. Iným druhom problému je, že sa boja vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a viesť plnohodnotný život aj bez partnera. "Často sa stretávam s tým, že mi ľudia vravia, že by išli na turistiku, no bez partnera či partnerky nejdú a odmietajú sa pridať aj k akejkoľvek skupine," uvádza príklad zo svojej praxe. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na sona.janosova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Prieskum za prieskumom už dlhé roky prichádzajú so zisteniami, že muži masturbujú viac a častejšie ako ženy. Tieto informácie a dáta môžu naznačovať, že muži majú väčší sexuálny drive a potreby, ktoré ženy nemajú. Ukazuje sa však, že problém je zrejme inde - konkrétne v tom, že sa k nim ženy menej hlásia a nerady o nich hovoria, pretože je ženská sexualita stále viac obklopená stigmou a hanbou. "Myslím si, že masturbácia žien je stále pod rúškom hanby, pretože ak sa žena navonok prejavuje eroticky alebo rozpráva o masturbácii, hodnotia ju ako nemravnú a vznikajú tam negatívne konotácie. No to neznamená, že ženy menej masturbujú," hovorí hostka podcastu Medzi nami, Zuzana Bendíková, výkonná riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a lektorka sexuálnej výchovy. Michaela Žureková s ňou v epizóde rozobrala aj otázky ako: Čo spôsobuje, že majú ženy menej času na erotiku Prečo sa zabúda na to, že klitoris je hlavným zdrojom sexuálnej rozkoše Ako k masturbácii pristupovať zdravým spôsobom Prečo je v poriadku aj nemasturbovať Čo sú faktory brzdy a plynu v sexualite Čo robiť, keď zistíme, že masturbuje naše dieťa "Ženská sexualita je viac kontextuálna a závisí od toho, v akom prostredí momentálne žena je. Ak má na zozname nekonečné úlohy čo sa týka práce, rodiny a domácnosti, vysoko pravdepodobne je pre ňu náročnejšie dostať sa do telesnej pohody a zažiť sólo sex," vysvetľuje v podcaste Bendíková. Dodáva, že sexualitu by sme nemali potláčať, pretože sme sexuálne bytosti. "Potrebujeme to na sebe akceptovať. Keď sa okolo sexuality budujú pocity hanby, strachu, nechute, môže to mať dopad na samotnú spokojnosť v sexuálnom živote." A prečo podľa nej existuje takzvaný "orgasm gap", teda priepasť v dosahovaní orgazmu u mužov a žien? "Klitoris je hlavným zdrojom sexuálnej rozkoše nielen počas masturbácie, ale aj počas sexu. A počas penetrácie sa stimuluje len určitá časť klitorisu. Ženy teda nedosahujú orgazmus tak často ako muži kvôli tomu, že sexuálny život nie je prispôsobený anatómii klitorisu," tvrdí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na sona.janosova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Kým v minulosti bol sex tolerovaný len v dlhodobých vzťahoch a normalizovaný výhradne v manželstve, dnes je situácia veľmi odlišná. Vzťahy na jednu noc a nezáväzné sexuálne styky sú bežnou súčasťou života mnohých ľudí. „Nezáväzný sex je pohodlný,“ vraví v podcaste o vzťahoch bez sexu a sexu bez vzťahov docent Gabriel Bianchi z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Biachi je okrem iného aj členom Slovenskej spoločnosti pre plánované rodičovstvo a počas svojej vedeckej kariéry sa venoval výskumu sexuálneho zdravia a výchovy aj presah sexuality a intimity do občianskeho priestoru. „Normatívnosť usporiadaného života stratila silu. Už neplatí, že človek sa musí v dvadsiatke oženiť, viesť takzvaný normálny život a popritom si zariadiť svoje sexuálne fantázie. Je teda oveľa viac ľudí, ktorých sexuálny život pozostáva zo stretnutí na jednu noc alebo z priateľov s výhodami. Môže sa to javiť ako praktické riešenie. Čo to však robí s ľuďmi emočne, je veľmi otázne a každý by si na túto otázku mal odpovedať sám.“ V podcaste sa budeme rozprávať aj o tom, ako sa žije vo vzťahoch, v ktorých už alebo ešte chýba sex. „Expresívne sa dá povedať, že ľudské vzťahy vyhnívajú, kazia sa, strácajú spoločné hodnoty a záujmy. Sex je často to posledné, čo podlieha skaze. Dvaja ľudia už môžu mať rozdelené účty a žiť separátne životy, no ešte spolu občas majú sex. Ak ho prestanú mať, potom sa vzťah definitívne rozpadne,“ vraví odborník. V rozhovore sa venujeme aj tomu, či je lepší sex v parnerskom vzťahu alebo počas dobrodružstva na jednu noc. „Pokiaľ niekto nezažil veľmi dobrý sex vo vzťahu, môže mať pocit, že nezáväzný sex bez vzťahu je to pravé orechové,“ hovorí Gabriel Bianchi no zároveň dodáva, že otázky sexuality vo vzťahoch a mimo nich sú oveľa komplikovanejšie. „Vytvorenie vzťahu s iným človekom a synergia dvoch ľudí, ktorí majú spoločné ciele je niečo, čomu sa nič nevyrovná.“ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na sona.janosova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

"Keď sa postavím na javisko a medzi ostatnými tanečnicami vytŕčam, je to vlastne dobre. Práve inakosť je niečo, vďaka čomu som zapamätateľná, len si to treba uvedomiť a začať si to užívať," hovorí v novej epizóde podcastu Medzi nami Veronika Zelinka Macková, burlesque tanečnica a iniciátorka projektu Body Positive Slovakia. Témou bola práve otázka sebavedomia, prístupu k vlastnému telu a ich vplyvu na naše životy. Moderátorka Michaela Žureková sa hostky pýtala, ako dospieť k sebaláske, ale tiež ako komplexy a negatívny vzťah k vlastnému telu narúšajú naše vzťahy a sexualitu. Čo si v podcaste okrem iného môžete vypočuť? "Často si komplexy robíme samy, lebo to máme v hlave - chceli by sme v sexe vyskúšať to alebo ono, ale keď ide do tuhého, cukneme len preto, že sa hanbíme, že nemáme vyformované bruško. Alebo práve naopak - chlap chce krivky a my ich nemáme. Zablokuje nás to a neužívame si sexualitu ani partnerský život," hovorí Zelinka Macková. Upozorňuje tiež na to, že ako slová môžu raniť. "Je neuveriteľné, ako vás jedna jediná poznámka dokáže dostať mentálne dole. A potom buďme v sexe krásne, šťastné! Keď na vás príde chtíč, je jedno, či ste taká alebo onaká, či máte dokonale oholené nohy, alebo či máte na sebe to, alebo ono, či je deň, noc. Chceme si to všetky užiť, ale vďaka poznámkam si to veľa žien užívať prestáva," tvrdí. Burlesque tanečnica tiež hovorí, že získať sebalásku a udržať si ju je veľmi náročné. "Ale prečo stále brať ohľad na niekoho iného, prečo sa mám chcieť zapáčiť niekomu inému, vyhovieť požiadavkám niekoho iného a tým pádom zabúdam na seba? Je to protipól k sebaláske. Ozajstné veľké vzťahy a lásky, ktoré existujú, sú založené na dôležitejších veciach, ako to, či som M, L, S alebo XS." V epizóde si tiež vypočujete, že je dôležité poznať aj svoje nedostatky. "Body positive znamená brať si to krásne zo svojho tela, nehaniť sa za to, čo nevieme zmeniť, ale makať na všetkom, čo zmeniť vieme a chceme. A nik iný nemá právo hovoriť do nášho života. Anorexia, bulímia či nadmerná obezita do body positivity nepatria. Ak to spadá do takého stavu, že to ovplyvňuje náš zdravotný stav, to už nie je pozitívne správanie sa k nášmu telu," tvrdí Zelinka Macková. A že sa z témy body positivity robí najmä "cool téma" na sociálnych sieťach, ktorá vytvára falošný body positivity pocit? "Je to smutné, lebo to treba najprv žiť," radí v podcaste. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na michaela.zurekova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Mať plnohodnotný partnerský vzťah je podľa viacerých štúdií zameraných na životnú skúsenosť a wellbeing jeden z najdôležitejších faktorov životného šťastia. Lenže život je komplikovaný a ľudia rôzni a prežiť celý život s jedným partnerom v bezchybnom, tradičnom a monogamnom vzťahu už nie je jedinou možnosťou. Vzťahov, ktoré by sme mohli opísať ako netradičné, pribúda. Partneri dnes žijú v polyamorických vzťahoch, oddelených domácnostiach alebo si dobrovoľne volia single život s príležitostnými partnerstvami. Ako sa v týchto vzťahoch ľuďom žije? Sú rovnako spokojní ako ľudia v bežných partnerstvách alebo ide len o výstrelok? Soňa Jánošová sa v novej epizóde podcastu Medzi nami rozprávala s doktorandkou na Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied Denisou Hnatkovičovou, ktorá sa venuje výskumu polyamórie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na sona.janosova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Majú krátkodobé vzťahy aj dlhodobé partnerstvá, rodiny a tiež deti. Členovia a členky LGBT komunity sa v tomto smere nelíšia od heterosexuálnych ľudí, no ich vzťahy majú predsa len určité špecifiká a zároveň musia prekonávať niektoré výzvy, s ktorými sa heterosexuálne páry boriť nemusia. Ako si teda nachádzajú a udržiavajú vzťahy ľudia v LGBT komunite? V čom sa líšia od hetero vzťahov a aká zásadná je pre nich chýbajúca možnosť registrovaných partnerstiev či manželstiev? Michaela Žureková sa o tom v novej epizóde podcastu Medzi nami rozprávala s dvomi hostkami, ktoré sú zároveň členkami LGBT komunity - psychologičkou Katy Franekovou a IT konzultantkou Tinou Bednár. V podcaste sa okrem iného dozviete: Či sú naozaj homosexuáli takí promiskuitní, ako sa o nich hovorí Prečo sa nepýtať, kto je v homosexuálnom vzťahu muž a kto žena Či vyrastanie v klasických rodinách dáva gejom a lesbám málo viditeľných vzorov partnerského správania Či je náročnejšie udržať si dlhodobý vzťah bez manželstva Ako sa žije vo vzťahu s deťmi, ak v ňom jeden človek prejde tranzíciou V čom majú náročnejšie prežívanie vzťahov transrodoví ľudia Čo sa môžu naučiť heterosexuálne páry od dúhových párov a rodín – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na michaela.zurekova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Mať dieťa je neprenosná skúsenosť, na ktorú sa nikto z nás vopred nevie pripraviť a sotva vie niekomu opísať, aké to je. Platí však, že keď sa deti stanú súčasťou vášho života, všetko v ňom posunú na inú úroveň. Partnerské vzťahy nie sú výnimkou. Ako sa menia vzťahy a sex po narodení dieťaťa? „Veľmi nezdravé očakávanie je, že narodenie dieťaťa vo vzťahu niečo spôsobí,“ vraví psychológ a psychoterapeut Andrej Zemandl. „Pravda je taká, že samotné narodenie dieťaťa ani nezabije fungujúci vzťah, ani neopraví vzťah, ktorý má nejaké problémy,“ vysvetľuje. Andrej Zemandl je jeden z dvoch hostí, s ktorými sa redaktorka Soňa Jánošová rozprávala o téme ako sa menia partnerské vzťahy a sex po narodení detí. „Najväčším rizikom pre partnerský vzťah po narodení detí je, že sa človek ráno zobudí, nasleduje šichta, ktorá nezriedka trvá do noci a uprostred toho kolotoča ľudia zabúdajú, že sú partneri a že sú tu spolu,“ hovorí poetka Mirka Ábelová. V podcaste sa dozviete, prečo je také dôležité neprestať byť partnermi ani keď ste rodičia, čo má partnerské spolužitie spoločné so vzťahovou väzbou, prečo je dôležitý pocit bezpečia a ako dlho O sexe a partnerských vzťahoch popri rodičovstve sa dočítate aj na našom webe. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na sona.janosova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

"Počas sexuálnych aktivít je dôležité komunikovať - páči sa ti, čo robím, je toto v poriadku? Ako by si to chcel/a? Sexuálne vzťahy sú dvojsmerná cesta, je dôležité udržiavať v nich komunikáciu a súhlas nemusí byť nutne len verbálny," hovorí Alexandra Demetrianová z Amnesty International Slovensko, ktorá stojí aj za tohtoročnou kampaňou organizácie s názvom Hovorme o súhlase. V rámci nej aktivistky a aktivisti komunikujú, že sex bez súhlasu sa rovná znásilneniu. Čo to však znamená a o čo ide tým, ktorí sa snažia presadzovať vo vzťahoch a v sexe konsent, teda súhlas? Budú ľudia musieť pred sexom podpisovať zmluvu? A zrušíme všetky rozprávky, v ktorých princovia bez súhlasu bozkávajú spiace princezné? Aj o tom sa Michaela Žureková rozprávala so svojou hostkou v ďalšej epizóde podcastu Medzi nami. Dozviete sa napríklad, že podpisovanie formálneho súhlasu je extrémny pohľad, ako udelenie súhlasu naozaj vyzerá, prečo je potrebné zmeniť súčasný slovenský zákon o znásilneniach aj či je ospravedlniteľné, ak niekoho nútime k sexu. A v neposlednom rade aj to, ako je to s rozprávkami, kde princovia bozkávajú spiace princezné. "Rozprávky sú mierené na deti a to, čo v nich vidia, na ne vplýva. Je dobré si populárnu kultúru kriticky rozobrať a zistiť, aké signály a stereotypy vysiela mladej generácii a celej spoločnosti. Ak rozprávky vysielajú signál, že je v poriadku niekoho v spánku pobozkať alebo sa ho dotknúť, vychováva to generáciu k nesúhlasu," hovorí Demetrianová. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na michaela.zurekova@sme.sk  – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Myslíme si, že to vieme všetci – rozprávať sa. Robíme to denne a vidí sa nám, že na komunikácii s inými ľuďmi sa nič zásadné učiť netreba. Často však medziľudské vzťahy zlyhávajú práve v otázke komunikácie. "Keď sme uvoľnení a s chladnou hlavou, vieme sa naladiť na druhého človeka a pochopiť ho. Ale keď nás zahrnú emócie, nevieme jasne rozmýšľať, vidíme partnera cez naše filtre a prestávame počúvať a vnímať. Dostávame sa tak do bludného kruhu, z ktorého je ťažké vidieť druhú stranu a nebrať to, čo hovorí, ako útok," vysvetľuje vzťahová a sex koučka Simona Mačorová v novom dieli podcastu Medzi nami. Moderátorka Michaela Žureková sa jej pýtala, ako v dlhodobých partnerstvách zdravo komunikovať, ako vyjadrovať svoje potreby, ale aj akým chybám sa vyhnúť a prečo máme taký problém otvorene hovoriť o sexuálnych potrebách. "Keď partnerovi poviem, čo chcem a potrebujem, vlastne mu dávam dar - jasne a zrozumiteľne. On už nemusí ďalej hádať a tápať, ale bude vedieť, čo chceme. No na to, aby sme to vedeli vyjadriť, je dôležité, aby sme sa sami poznali," tvrdí Mačorová. V našej spoločnosti podľa nej nevieme nahlas vyjadrovať, čo chceme. "Napríklad pri intimite - povedať partnerovi, čo chceme v posteli a ako chceme, aby sa nás dotýkal. Príde mi fascinujúce, že sme ochotní sa druhej osobe odovzdať celým svojím telom vo svojej nahote a zraniteľnosti, ale nie sme schopní sa o sexe rozprávať," vraví koučka. A o čom sa rozprávať po rokoch vzťahu, keď má dvojica pocit, že už si vlastne ani nemá čo povedať? "Nehovoriť len o deťoch a o práci, ale zamerať sa aj na svoje potreby, hodnoty, priority, položiť si otázku, aká je naša spoločná vízia a kam vo vzťahu smerujeme," radí. "V komunikácii ide o vzájomné pochopenie, o akceptáciu pohľadu druhej strany, že na veci sa dá pozerať aj inak. Zabúdame byť zvedaví a naozaj počúvať, čo nám druhá strana hovorí. A zabúdame tiež, že sa môžeme mýliť. Ak si uvedomíme vlastnú omylnosť, dá nám to úplne iný pohľad na vec - tolerantnejší, ktorý prehlbuje úctu, ochotu načúvať a snahu porozumieť," vysvetľuje v podcaste. Ak nám chcete napísať, môžete tak urobiť na michaela.zurekova@sme.sk alebo na sona.janosova@sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na michaela.zurekova@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Medzi nami a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Medzi nami.

Podcast denníka SME Medzi nami prichádza s treťou limitovanou sériou, tentokrát o témach týkajúcich sa sexu a vzťahov. Prvú epizódu si budete môcť vypočuť už v utorok 22. júna. Tretia séria podcastu Medzi nami bude mať 10 dielov. Budú vychádzať postupne raz týždenne v utorok v priebehu celého leta. Aj túto sériu pre vás pripravili redaktorky denníka SME Michaela Žureková a Soňa Jánošová.

Každý rok 25. novembra sa začína 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. Ide o medzinárodnú aktivitu a jej cieľom je pritiahnuť všeobecnú pozornosť na tento problém. 25. november je zároveň Medzinárodný deň boja za jeho odstránenie. Pri tejto príležitosti si môžete vypočuť špeciálnu, mimosériovú epizódu podcastu Medzi nami. Moderátorka Michaela Žureková sa v nej rozpráva s právničkou a manažérkou Koordinačno – metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie, Barborou Burajovou. Odpovedajú na otázky, ako o násilí hovoriť s ľuďmi, ktorí si myslia, že sa ich téma netýka, ako môžeme pomôcť ženám zažívajúcim násilie počas pandémie aj mimo nej a tiež, prečo si len desať percent ľudí na Slovensku myslí, že vynútený sex je trestný čin. Epizódu prináša Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva. "To, že je v našej spoločnosti vysoká miera tolerancie násilia alebo že ženy považujeme za krk, ktorý síce hýbe životom rodiny, ale nad ním je ešte hlava muža, sú všetko postojové a hodnotové otázky. V takýchto otázkach je zmena náročná a trvá dlho," hovorí v rozhovore Burajová. Dostupné dáta z výskumov tiež ukazujú, že povedomie ľudí na Slovensku o násilí je nízke. Často nerozumejú jeho príčinám či priebehu. V rámci opatrení, ktoré priniesla pandémia, sa tiež rôzne veci zmenili. "Násilie voči ženám a partnerkám neprebieha tak, že jedného dňa sa začne prvou fackou a potom sa útoky stále opakujú. Medzi tým môže byť fáza uvoľnenia, väčšina násilníkov sľubuje, že sa zmení. Ak sú tí ľudia dlhodobo uzatvorení v jednom priestore, môže byť, že sa tento cyklus násilia významne zrýchlil a fázy sa striedajú oveľa rýchlejšie," vraví Burajová. Niektoré ženy si podľa nej mohli uvedomiť, že to, čo zažívajú, je naozaj násilie. Keďže sa viac hovorilo o dostupných kontaktoch a službách, mohlo ich to tiež motivovať k vyhľadaniu pomoci. Ako môžu pomôcť ľudia, ak vidia, že sa deje násilie? "Ak máme pocit, že žena v našom okolí zažíva násilie, najlepšie je ju diskrétne osloviť. Teda nikdy nie v prítomnosti osoby, o ktorej predpokladáme, že sa voči nej správa násilne," radí právnička. Oslovenie by podľa nej malo byť priame. "Napríklad - všimla som si, že si v poslednej dobe viac utiahnutá, máš nejaký problém? Malo by to byť citlivé ponúknutie pomoci a podpory," vraví Burajová. Od toho sa môže odvíjať aj to, či sa nám žena neskôr zdôverí a porozpráva o svojom probléme a o jeho rozmere. Burajová konštatuje, že musíme rátať aj s tým, že žena bude násilie bagatelizovať a bude ho zamlčiavať. "Je to veľmi prirodzená reakcia, netreba to brať osobne. Pre ňu je najdôležitejšia práve tá správa, že pomoc existuje a keď bude pripravená ju prijať, potom príde," dodáva. Podcast Medzi nami sa zameriava na ženské a lifestylové témy a je rozdelený na série. Ak máte návrhy na zlepšenie alebo pripomienky, napíšte nám na zena@sme.sk.