Advertise on podcast: Podcasty Aktuality.sk

Stará škola v Kokave nad Rimavicou roky chátrala. Dnes sem ľudia chodievajú na výstavy, za filmami aj divadlom. Rodina Hroncovcov do nej vkladá svoj čas aj peniaze, aby ju otvorila verejnosti ako kultúrno-vzdelávacie centrum. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Keď Silvia Hroncová objavila inzerát na predaj opustenej budovy, prišla za rodinou s nápadom kúpiť ju a opraviť. Bolo to emotívne rozhodovanie, práve do tejto školy totiž kedysi chodili rodičia jej manžela Ivana. „Pamätám si slzy v očiach svokrovcov, akí boli šťastní, že sme sa rozhodli pre tento krok,“ spomína Silvia. Prečo Bratislavčania kúpili obrovskú budovu neďaleko Poltára a namiesto rodinného sídla tu zriadili expozíciu sklárskej výroby a premietajú filmy? „V tretej tretine živote už treba robiť to, čo má iný parameter ako ekonomický,“ hovorí Ivan Hronec. V podcaste sa dozviete: aké majú Hroncovci plány v Kokave, prečo návštevy Bratislavčanov volajú výletmi do „exotiky“, kedy bude Stará škola kompletne obnovená, či má kultúrne centrum v hladovej doline šancu udržať sa, ako vyzerá mierka vo filantropii. Kto sú Silvia a Ivan Hroncovci? Silvia Hroncová je kultúrna manažérka. Viedla Slovenské národné divadlo, Operu Národného divadla a Štátnu operu v Prahe. V úradníckej vláde bola v roku 2023 ministerkou kultúry. Ivan Hronec založil rodinnú filmovú distribučnú spoločnosť Film Europe. Stojí za streamovacou platformou Edisonline, filmovými festivalmi Be2Can a Crème de la Crème aj za butik­ovými kinami v Bratislave a Prahe. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

„Minister Blanár cestuje do Moskvy bez akéhokoľvek európskeho poverenia, čím len pomáha Kremeľským záujmom a posilňuje ruský vplyv. Pre našich spojencov v EÚ a NATO je to jasný signál, že sa na Slovensko v časoch najväčšej krízy nedá spoľahnúť.“ 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo boli slová vyjednávača Stevea Witkoffa o „súcitnom Putinovi“ škandálom a aké pozadie stálo za ich vyslovením.Ako Donald Trump využíva takzvanú „dieselovú dohodu“ s Ruskom pred nadchádzajúcimi americkými medzivoľbami.Akým konkrétnym spôsobom USA obmedzovali Ukrajine spravodajské dáta a Starlink v rámci tlaku na vyjednávanie.Prečo Kremeľ hrá o čas, pripravuje sa na zimné útoky na infraštruktúru a spolieha sa na vojnovú ekonomiku.Ako na konanie Washingtonu reaguje Európa a aký signál vysiela Slovensko návštevou ministra Juraja Blanára v Moskve. „Putin „súcitný“ ako Trump? – aspoň tak to vidí vyjednávač a realitný magnát Steve Witkoff. Volodymyr Zelenskyj však ponúka inú optiku – „agresor, ktorému sa darí vyjsť z izolácie“, čo považuje za zlomové. Naviac – Trumpov slovník a prístup akoby z Ukrajiny robili nepriateľa nielen Ruska, ale aj Spojených štátov. Na obzore je však trojstranné rokovanie Moskva-Washington-Kyjev, po tom, ako sa najprv hovorilo o zostave Rusko-Čína-Spojené štáty. S horizontom mieru, či aspoň prímeria. Volodymyr Zelenskyj deklaruje, že jeho strana je na rokovania pripravená. Naviac tvrdí, že si vie predstaviť riešenie, ktoré by znamenalo zamrazenie frontovej línie v súčasnom stave, no len ako prvý krok k prímeriu. Donbasu sa vzdať nehodlá. Zvrat? Nová kapitola vojny? Alebo opätovné naťahovanie času, v ktorom je Vladimír Putin majstrom. Druhej alternatíve by zodpovedalo aj nastavenie vojnového rozpočtu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nešváry“ z divokých 90. rokov trvajú dodnes, hovorí v rozhovore generálna riaditeľka spoločnosti, predáva najviac jazdených a zánovných automobilov nielen doma v Česku, ale aj na Slovensku. Spoločnosť sleduje naše podnikateľské prostredie a makroekonomické ukazovatele trhu považuje za alarmujúce. V najnovšej epizóde podcastu portálu Autobazar.EU privítal motoristický novinár Erik Stríž Karolínu Topolovú, generálnu riaditeľku spoločnosti Aures Holdings, pod ktorú patria známe značky AAA Auto, Mototechna či Auto Discount. V takmer hodinovom rozhovore sa venovali nielen jej 28-ročnej kariérnej ceste od hotelníctva až na čelo najväčšieho predajcu jazdených áut v strednej Európe, ale aj využitiu AI pri výkupe, akvizícii skupinou Daniela Křetinského či realite na trhu s elektromobilmi. Od hotela Hilton po vedenie lídra na trhu jazdeniekKarolína Topolová začínala svoju profesijnú dráhu pôvodne v medzinárodnej sieti hotelov Hilton. Pred 28 rokmi sa však stretla so zakladateľom autobazáru v čase, keď mala firma len jednu pobočku v Prahe. Postupne sa prepracovala cez riaditeľku ľudských zdrojov a prevádzkovú riaditeľku až na pozíciu CEO v roku 2012 a predsedníčky predstavenstva v roku 2015. Zaujímavosťou je, že spoločnosť Aures Holdings už dva roky funguje v neštandardnom modeli dvoch generálnych riaditeľov (Co-CEO). Spolu s Petrom Vaněčkom majú jasne rozdelené kompetencie bez egových súbojov: „U nás vždy hovorila za presadenie sa vlastná práca. Poznáme svoje kompetencie, vzájomne sa dopĺňame a ani jeden z nás nemá potrebu dokazovať si ego. Máme jeden spoločný cieľ,“ vysvetľuje Karolína Topolová. Moderátor Erik Stríž sa v rozhovore pýta aj na to, ako vedia v jednej firme pôsobiť dvaja generálni riaditelia, prečo spoločnosť pristúpila k tomu neštandardnému riešeniu, a ako vlastne vyzerá obchodný model veľkého autobazáru. Spoločnosť je často kritizovaná za poruchové autá, nízke ceny pri výkupe a, naopak, vysoké ceny áut pri ich následnom predaji. Podľa Topolovej by však bol takýto model neudržateľný, najmä by sa potom zákazníci nevracali. Ako funguje obchodný model a prečo AI odmietne 65 % ponúkaných áut?Medzi verejnosťou často rezonuje mýtus, že autobazáry vykupujú autá za zlomok ceny a predávajú ich s obrovskou maržou. Generálna riaditeľka Aures Holdings tento mýtus vyvracia – obchodný model je postavený na nízkej marži na jednom vozidle a vysokej celkovej obrátke. Skupina ročne predá a vykúpi cez 111-tisíc vozidiel na trhoch v Česku, Poľsku a na Slovensku. Kľúčovú úlohu pri stanovovaní cien a výkupe dnes zohráva generatívna AI a dátové algoritmy, ktoré firma vyvíja už 15 rokov. „AI pomáha spracovávať dátové modely a hľadať najlikvidnejšie autá na trhu, no konečné rozhodnutie robí vždy náš vyškolený oceňovací technik. Kombinácia digitálnej a osobnej cesty je pre zákazníkov stále najlepšia,“ dopĺňa Topolová. Elektromobily a SOH certifikácia batériíZáujem o elektromobilitu na sekundárnom trhu rýchlo rastie – kým vlani predala skupina 1 900 elektromobilov, za prvých 8 mesiacov tohto roka to bolo už 2 500 vozidiel. Pri jazdených elektromobiloch je najkritickejším faktorom stav trakčnej batérie. Autobazár preto spolupracuje so špecializovanou firmou a pri každom elektromobile uvádza SOH certifikát (State of Health). Vozidlá, ktorých batéria má životnosť pod 80 %, údajne firma do ponuky vôbec nezaradí. Vypočujte alebo pozrite si celý rozhovor, bol autorizovaný bez akýkoľvek zásahov.

Zažil úspešnú sezónu zakončenú ziskom titulu, no jeho púť na lavičke sa prekvapivo skončila. Bývalý kouč úradujúceho majstra HK Nitra a súčasný expert televízie JOJ Šport Andrej Kmeč prijal pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi s nadhľadom porozprával o svojom konci pod Zoborom, novej úlohe televízneho experta, ale aj o humorných prešľapoch z kabíny. Rozchod s materským klubom bezprostredne po zisku titulu vníma ako súčasť hokejového života a hoci mali obe strany dohodnuté dlhšie partnerstvo, zmenu situácie berie športovo. Nečakané voľno mu paradoxne prinieslo prvé skutočne slobodné leto od útleho detstva, ktoré si mohol naplno užiť s rodinou bez neustáleho zvonenia telefónu. Momentálne našiel nové uplatnenie v pozícii televízneho analytika, kde si pochvaľuje najmä to, že hokej môže sledovať s čistou hlavou, bez obrovského tlaku na výsledky vlastného mužstva a bez domýšľania si poloprávd zo zatvorených šatní iných tímov. V pútavom rozhovore detailne porovnal vnímanie hokeja z pohľadu hráča a trénera. Kým hokejista sa primárne sústredí na svoj vlastný individuálny výkon a zlepšenie, kouč musí vnímať mužstvo ako jeden veľký živý organizmus. Čítať nálady či únavu svojich hráčov a v správny moment na chlapcov buď zatlačiť, alebo im naopak uvoľniť hlavy. Zdôraznil pri tom, aké je nesmierne dôležité, aby si trénerský štáb stopercentne sadol nielen po odbornej, ale aj ľudskej stránke, keďže hlavní kormidelníci a ich asistenti spolu trávia dlhé hodiny zatvorení v malých kanceláriách. „Tréningový proces v zahraničí je rovnaký ako u nás, no obrovská konkurencia hráčov tam neustále tlačí k lepším výkonom, pretože si jednoducho nemôžu dovoliť uhnúť zo svojho stopercentného nasadenia,“ poukázal z vlastnej trénerskej skúsenosti na hlavný rozdiel medzi slovenským a vyspelým európskym hokejom. S úsmevom zaspomínal aj na odľahčené momenty z kabíny či kuriózne chyby, ktoré ho v minulosti formovali. Priznal, že ako začínajúci asistent trénera sa nechal strhnúť emóciami, ironicky zatlieskal rozhodcovi a zbytočne oslabil vlastný tím, za čo sa následne hráčom chlapsky ospravedlnil. Práve takáto sebareflexia a schopnosť priznať si omyl sú podľa neho absolútnym základom budovania úprimnej vzájomnej dôvery medzi trénerskou lavičkou a samotnými hráčmi. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý a odborný pohľad do mysle hokejového stratéga. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá si prešla cestou od asistenčnej roly až k majstrovskému titulu. Dozviete sa aj to, ako sa dajú rázne riešiť vážne disciplinárne prehrešky či prečo si členovia realizačného tímu niekedy zapisovali vlastné brbty.

Policajná eskorta po vybičovanom dedinskom zápase, fyzické útoky, obrovský tlak pred obrazovkou systému VAR, ale aj vyčerpávajúce cestovanie a prísna životospráva. Najnovšia epizóda obľúbeného podcastu Striedame! s moderátorskou dvojicou Julom a Muťom prináša otvorený pohľad do sveta mužov s píšťalkou, ktorých fanúšikovia na tribúnach po celom svete často vôbec nešetria. Do štúdia ŠPORT.sk tentoraz zasadol Bálint Kišš, rešpektovaný slovenský futbalový arbiter. Pravidelne rozhoduje najvypätejšie duely domácej Niké ligy a na medzinárodnej scéne UEFA už okúsil aj atmosféru európskych pohárových predkôl. S moderátormi sa však úprimne porozprával aj o jeho tŕnistej a často nevďačnej ceste, ktorú musel pre svoj kariérny sen obetovať. Jeho cesta k futbalovému rozhodovaniu sa začala úsmevným precitnutím v osemnástich rokoch, keď si uvedomil, že elitným futbalistom svetového formátu z neho asi nikdy nebude. Presun do roly arbitra však nebol vôbec jednoduchý. Na ceste z najnižších oblastných súťaží až na európsku úroveň si musel vytrpieť svoje. Už ako mladík zažil na dedinských trávnikoch hneď dve fyzické inzultácie, po ktorých musel zo štadióna po ukončení zápasu unikať za asistencie mužov zákona. „Bol som rozhodnutý, že končím, ale vtedy som zavolal aktuálnemu predsedovi komisie rozhodcov u nás v oblasti a ten ma emočne a mentálne podržal,“ zaspomínal si na kritický moment, ktorý ho takmer navždy odohnal od futbalu. Diskusia sa okrem tvrdých začiatkov prirodzene preklopila aj k fungovaniu moderných technológií a tlaku, ktorý arbitri zažívajú na tých najvyšších fórach. Bálint Kišš detailne opísal, aké pocity prežíva hlavný rozhodca, keď ho kolegovia z miestnosti VAR zavolajú k obrazovke prehodnotiť vlastný verdikt. Hoci je na hracom poli komunikatívny a krízové situácie s hráčmi sa snaží riešiť s chladnou hlavou, práve preskúmavanie videa považuje vo svojej kariére za tie najnáročnejšie momenty. „Najťažšie je rozhodnúť sa pred tým monitorom, keď ťa zavolajú a ty zrazu nie si stotožnený s tým, čo vidíš,“ vysvetlil chvíle plné pochybností, keď sa ocitne pod enormným tlakom a musí urobiť bleskové finálne rozhodnutie. Okrem čisto pravidlových tém sa Julo s Muťom ponorili aj do zákulisia bežného života futbalového arbitra. Diváci sa dozvedia, že európske zápasy vôbec nepripomínajú luxusné dovolenky, ale ide skôr o vyčerpávajúci maratón so skorým ranným vstávaním, prestupmi na bežných linkách a rýchlym návratom do civilného zamestnania. Rozhovor sa nevyhýba ani temnejšej stránke futbalu, ktorú ukázal napríklad verbálny útok na rodinu anglického rozhodcu na letisku v Budapešti. Ak chcete zistiť, čo všetko obnáša život futbalového rozhodcu, ako zvláda urážky z tribún a prečo je pôsobenie priamo na trávniku neporovnateľne lepšie než v miestnosti s obrazovkami, nenechajte si ujsť celú najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Ak cestujete vlakom, v novembri sa možno budete musieť pripraviť na komplikácie. Železničiari sú totiž v štrajkovej pohotovosti. Už v polovici novembra sa chystajú zamestnanci do ulíc. Dôvodom sú platy. Vedenie ŽSR železničiarom po mesiacoch rokovaní sľúbilo 50 eur zo sociálneho fondu, možnú vianočnú odmenu a päťpercentný rast platov, ale až od polovice budúceho roka. Zamestnanci sú aj naďalej pripravení bojovať za vyššie platy a celkové zlepšenie pracovných podmienok. V dnešnom podcaste sme sa o dusnej atmosfére na železniciach rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá vývoj sleduje už niekoľko týždňov.

Keď je Smer v opozícii, je zadlžovanie krajiny hrdelným zločinom. Keď je pri moci, odrazu sa ešte väčšie dlhy stávajú hrdinským činom. Pozrite si najnovšiu dávku bezočivých klamstiev Roberta Fica a spol, ako ich zaznamenali tvorcovia Ťažkého týždňa.

Tibor Gašpar pomohol sám sebe, ako sa teraz ukázalo pri premlčanej časti kauzy Očistec. Policajti sú vulgárni a lovia zločincov, a tak to má byť, hovorí exprezident polície Štefan Hamran, dnes politik SaS, ktorý chce byť ministrom vnútra. Čurillovci by sa podľa neho mali vrátiť do polície, ale Ján Čurilla by nemal byť jej šéfom. Ak opozícia vyhrá voľby, boj proti korupcii bude u nás ešte drsnejší, ako je teraz v Maďarsku, sľubuje. Sledujte priebeh aj výsledky komunálnych a župných volieb v mobilnej aplikácii Aktuality.sk. Aplikácia je dostupná zadarmo a môžete si ju stiahnuť tu: Android a iOS. V podcaste so Štefanom Hamranom sa dozviete: – od 1. minúty – ako Tibor Gašpar zmenou zákona pomohol sám sebe v kauze Očistec; – po 4:00 – či sa údajnou zaujatosťou vyšetrovateľov podarí Očistec úplne rozbiť; – od 8:00 – že aj policajti vedia byť vulgárni, ale to nie je argument na spochybnenie ich práce; – po 11:30 – či majú policajti doslova robiť zle zločincom; – od 13:00 – čo nám hovoria vyhraté súdy čurillovcov; – po 16:00 – prečo by Jána Čurillu nenavrhol za policajného prezidenta; – od 21:00 – že Viliam Karas by sa mal ospravedlniť za svoje výroky o čurillovcoch; – okolo 25:00 – či nie je konflikt záujmov pre policajta, keď jeho rodina kandiduje za politickú stranu; – po 30:00 – či koalícia dostane výprask v komunálnych a župných voľbách; – od 36:00 – že u nás to po voľbách bude drsnejšie ako v Maďarsku; – po 37:00 – či má Maďarská aliancia problém s financovaním svojich politikov zo zahraničia; – od 43:45 – že prehováral predsedu SaS, aby si sadol s Igorom Matovičom a či sa s ním dajú robiť kompromisy; – po 50:00 – či sa majú v politike robiť kompromisy s toxickými ľuďmi.

Namiesto moderných škôl či dostavaných diaľnic máme 30 metrové stožiare, vlajky na každej druhej budove a moralizovanie z politických kazateľníc. Naozaj nám ako národu stačí tak zúfalo málo? Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť. Zároveň stále plní funkciu morálneho divadla. Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský. Prečo je Matovič náš najcharizmatickejší politik a prečo považujú Ficovi voliči premiéra za lepšiu verziu seba samých? "Kríza legitimity demokratických systémov nezasahuje len Slovensko, ale celú západnú politiku. Spoločnosť stráca vieru, že politika dokáže niečo zmeniť, čo súvisí s moderným kapitalizmom a previazanosťou politických a ekonomických záujmov. Vzniká dojem, že politika nereprezentuje záujmy voličov, ale oligarchov. Ľudia volia Roberta Fica, lebo ponuka je obmedzená a majú pocit, že opozícia nezastupuje ich záujmy alebo nedokázala svoje schopnosti pri vládnutí. Fico pre nich predstavuje nutné minimum schopného politika," Bez obalu hovorí sociológ Dominik Želinský. Sledujete Bez obalu, tentoraz so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prezident Peter Pellegrini včera odmietol vymenovať štátneho tajomníka z rezortu životného prostredia Filipa Kuffu na ministerskú stoličku. Ako odôvodňuje hlava štátu tento krok? Má koalícia plán B? Približujeme v najnovšom vydaní podcastu Aktuality Nahlas spolu s politickým redaktorom Marekom Bírom. Napriek veľkým nezhodám sa zatiaľ zdá, že v koalícii je relatívny pokoj, konštatuje Bíro. Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Futbalisti ŠK Slovan Bratislava ani na jedenásty pokus nezískali prvé body v Lige majstrov. Na pôde AS Rím prehrali hladko 0:4. Viac ako o výsledku sa však hovorí o výkone „belasých” a nielen ten analyzoval v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk bývalý hráč Slovana a tréner Norbert Hrnčár. Čo sa dozviete v rozhovore?Našiel na výkone Slovana aj pozitíva?Chýbal mu plán, ako uspieť v Ríme?Pripraví Takáča jeho hra nohou o veľký prestup?Má Marcelli hodnotu 15 miliónov?Škodia mu výroky o generačnom talente?Patrí Slovan kvalitou do Ligy majstrov?Aké typy mu chýbajú, aby bol konkurencieschopný?Čo najmä musí zmeniť, aby získal prvé body?Čím si vysvetľuje herný úpadok od postupu do Ligy majstrov?Ako hodnotí prácu Yayu Tourého v Slovane?Získa titul Dunajská Streda?Čo by to znamenalo pre Slovan?

„Najhoršie zo všetkého je poddať sa strachu a pasívne čakať na apokalypsu. Ak pochopíme reálne hrozby a spravíme malé kroky k vlastnej pripravenosti, získame späť kontrolu nad vlastným životom.“ Agnieszka Lichnerowicz, poľská novinárka, analytička i akademička. S bohatou skúsenosťou reportérky z konfliktných miest. Arabská jar, Mjanmarsko, Bielorusko, Gruzínsko, Rusko i Ukrajina. Po tých skúsenostiach tvrdí, že najlepším liekom na úzkosť z geopolitických kríz “nie je ignorovanie reality, ale budovanie reálnej spoločenskej odolnosti”. 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo teória o „konci histórie“ zlyhala a aké lekcie nám dáva boj Ukrajiny za frontovou líniou.V čom spočíva fínsky model obrannej civilnej ochrany a prečo sa Fíni boja menej než my.Ako jednoducho pripraviť domácnosť na výpadok internetu, mobilných sietí či bankomatov.Prečo je hlavným cieľom ruskej dezinformačnej vojny zničenie dôvery v štát a spojencov.Čo robí zjednotenú Európu ekonomicky aj vojensky silnejšou než ruské impérium. Bude vojna? Otázka, ktorá sa v pomyselnej divadelnej hre nášho sveta prepracováva kdesi zo zabudnutej epizódnej postavy do centra diania. A v týchto časoch, už piateho roku Putinovej agresie proti Ukrajine, je jednou z hlavných postáv, z ktorých ide pre mnohých obava. Nie panika, ale realistický pohľad priamo do očí. Tak sa odzbrojujú neistoty. A strach aj obavy, ktoré z nich pramenia. A s týmto programom odzbrojenia neistôt, strachu a obáv vznikla u našich severných susedov celá kniha. Jej autorkou je Agnieszka Lichnerowicz, vojnová reportérka, analytička i akademička. „Dúfaj v najlepšie, pripravuj sa na najhoršie“ – toto odporúčanie stojí pod jej otázkou Idzie wojna? rovno v podtitule jej knihy. V týchto dňoch vychádza aj v slovenskom preklade s titulom: Bude vojna? Sledujete podcast V tieni vojny U BARBORÁKA. S Jaroslavom Barborákom.

Staškov, 13. ročné dieťa a dve ľudské obete, z toho jednou bola jeho 14. ročná spolužiačka. V Spišskej Starej Vsi mal dvojnásobný vrah iba 18. Žijeme časy, keď deti vraždia iné deti. Prečo sa to deje a ako zastaviť vlnu detskej agresivity? Meškáme. Toto by malo byť premiérska téma! Tvrdí psychológ a šéf IPčka Marek Madro. 13 ročný páchateľ zo Staškova smeruje do reedukačného centra kde mu bola súdom uložená ochranná výchova. trestné stíhanie pokračuje vo veci, no voči nemu - ako maloletému, obvinenie byť vznesené nemôže. Toľko aktuálne informácie. Zavrieť a zahodiť kľúč - po čom volá časť verejnosti, však vlnu detskej agresivity nijako nevyrieši. Systém, ktorý by mal naše deti chrániť - a to i pred nimi samotnými, opakovane a fatálne zlyháva. Kde sme pochybili keď deti vraždia deti a dokáže to zastaviť nová legislatíva? Ako utiahnuť oká záchrannej siete a zaujíma nás to vôbec? Témy dnešného podcastu so šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

O budúcnosti MS v hokeji, zákulisnej politike Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF), prekvapivých bezpečnostných opatreniach pri voľbách či olympiáde. Slovák Igor Nemeček dosiahol historický úspech, keď ho zvolili za regionálneho viceprezidenta IIHF. V otvorenom rozhovore vysvetľuje, prečo nie je bitka o organizáciu MS v hokeji a čo s tým, koľko miliónov stoja a ako medzinárodný hokej ovplyvňuje rastúci tlak z Ázie či Svetový pohár a olympiáda. Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk. Čo sa dozviete v rozhovore?aká je budúcnosť MS v hokeji a čo spôsobí olympiáda so Svetovým poháromprečo sa musia konať každý rokaký veľký problém je finančná náročnosť a koľko stojí organizáciači sa bude počet tímov na MS v hokeji rozširovať alebo skôr zmenšovaťči bude svetový šampionát v Ázii alebo menších hokejových krajináchže spájanie krajín a Bratislava a Brno môže byť budúcnosťo MS v hokeji 2029 na Slovenskučo všetko predchádzalo jeho zvoleniu do Rady IIHFaké prísne pravidlá platili na Kongrese IIHF počas voliebaké bolo organizovať hokejový turnaj na olympiáde a prečo na stavbe pracovalo 850 robotníkovči plánuje v budúcnosti kandidovať za prezidenta IIHF

Univerzita Komenského stojí pred kľúčovou voľbou. Aktuality prinášajú diskusiu, do ktorej sme oslovili oboch kandidátov na post jej hlavy. Hoci úradujúci rektor diskusiu odmietol, otázky o budúcnosti univerzity zostali. Zvolí si kontinuitu alebo reštart? Zastaví sa odliv študentov do Brna a prepad v medzinárodnom šanghajskom rebríčku? Je dekan Burda reputačné riziko a kam zmizol hlas akademikov? Čím chce teda Jozef Tancer presvedčiť? Vypočujte si exkluzívnu diskusiu Aktualít. Jozef Tancer, vy a vaše otázky. Bez obalu s Braňom Dobšinským.