Advertise on podcast: Zvedavosť

V knihe Nevera sa psychoterapeutka Juliet Rosenfeld púšťa do odvážneho výskumu milostných pomerov prostredníctvom anonymných výpovedí ľudí, ktorí prežili neveru na vlastnej koži. Na pozadí intímnych príbehov odhaľuje hlbšie psychologické príčiny nevery často zakorenené v detstve a ukazuje, prečo nás tento fenomén stále fascinuje aj znepokojuje.

Astronauti misie Artemis II, ktorá obletela Mesiac, sú na ceste späť na Zem. Kapsula Orion by mala pristáť v Tichom oceáne v noci z piatka na sobotu okolo druhej hodiny nášho času. Priamy prenos misie sa dá sledovať na oficiálnom kanáli NASA. Spiatočný let je podľa astronóma Jiřího Šilhu peknou fyzikou. Zem si teleso priťahuje späť k sebe a každá vesmírna misia sa končí vstupom do atmosféry. Najkritickejšie body všetkých misií, ktoré sa vracajú, preto predstavuje štart rakety a pristátie modulu s posádkou.

Slovensko sa v tohtoročnej Svetovej správe o šťastí prepadlo zo 45. na 54. miesto. Každoročná Svetová správa o šťastí vychádza z údajov amerického Gallupovho ústavu a je analyzovaná globálnym tímom univerzitných expertov. „Otázka, ktorá určuje našu pozíciu v rebríčku, je subjektívne zhodnotenie vlastného života zhruba tisícky respondentov. Na Slovensku je priemerné ohodnotenie šťastia približne 6,2 – 6,5 z 10,“ hovorí Nikola Kallová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied, ktorá sa zaoberá aj výskumom šťastia či kvality života. Prečo ľudia práve takto hodnotia svoj pocit šťastia, sa síce bližšie nedozvieme, ale autori rebríčka sa to snažia vysvetliť ďalšími faktormi. Napríklad HDP krajiny, zdravotná starostlivosť či to, ako ľudia pristupujú k dobročinnosti a vnímajú korupciu vo svojej krajine. V rozhovore s Nikolou Kallovou sa dozviete aj: ako sa v rebríčku šťastia odráža politická nestabilita; či rebríček skresľuje to, že v niektorých krajinách je neslušné sťažovať sa a v niektorých je divné, ak sa nesťažujete; prečo sú ľudia, ktorí pomáhajú iným, šťastnejší; ako vplývajú na pocit šťastia mladých ľudí sociálne siete a to, na čo ich využívajú; prečo sociálne siete zhoršujú život najmä mladým dievčatám v takzvanom „západnom svete“.

V roku 1976 bola Patti Smith na vrchole svojej punkovej sily. V úryvku z knihy Chlieb anjelov opisuje divoké turné po Amerike, nahrávanie v oku hurikánu aj noci v newyorskom undergrounde. Je to však najmä intímna spoveď o osudovom stretnutí v jednej detroitskej reštaurácii, kde stačil jediný pohľad na Freda „Sonica“ Smitha, aby pochopila, že jej život už nikdy nebude ako predtým.

S pribúdajúcim slnkom sa v uliciach zvýšil počet ľudí, ktorí vyzerajú, že majú dobrú náladu. „S väčším množstvom svetla u nás dochádza k hormonálnym zmenám. Mení sa rovnováha medzi melatonínom a serotonínom a začína nás to ťahať k aktivite,“ hovorí klinický psychológ a psychoterapeut Adam Suchý. Dodáva však, že prechodné obdobie býva náročné, lebo aj keď nás pekné počasie ťahá von, často sme po zime vyčerpaní a chvíľu trvá, kým naberieme energiu a prispôsobíme sa prechodným zmenám. Tým sa často pripisuje aj takzvaná jarná únava „Týka sa to prechodu súvisiaceho so zmenou času aj zmenami pomerov tmy a svetla. Organizmus totiž nefunguje vždy tak, ako by sme chceli, keď naň kladieme vysoké nároky,“ hovorí psychológ s tým, že si často vyčítame, prečo už konečne nie sme plní energie, keď je vonku tak pekne. Začiatok jari podľa neho, naopak, treba vnímať ako prechodné obdobie, keď sa nám mení spánkový rytmus či hladiny energie a treba si počas neho dopriať aj oddych. Zároveň pripomína, že nie pre každého je toto obdobie fajn. „Ak ste v depresii alebo máte nejaké iné psychické ochorenie, vidíte, ako sa všetko okolo prebúdza, ale vám to nejde. Začnete viac vnímať priepasť medzi šerom, ktoré vnímate vy, a ľuďmi v uliciach, ktorí vyzerajú, že im je lepšie a sú šťastní,“ hovorí Suchý s tým, že práve marec býva obdobím s najvyšším počtom samovrážd. V rozhovore sa dozviete: ako na nás vplýva viac svetla, tepla a farieb v prírode, prečo sa na seba netreba hnevať, keď sme unavení, hoci je vonku pekne, čo je „sociálny jetlag“ ktorý na jar pociťujeme, ako sa nám na jar mení spánok, aký je rozdiel medzi mrzutosťou zo zlého počasia a problémom, ktorý treba riešiť s odborníkom.

Na Slovensku zomiera ročne na rakovinu prsníka približne tisíc žien. Až k 90 percentám úmrtí pritom prispieva odolnosť rakovinových buniek voči liečbe, ktorú si vybudujú časom alebo na ňu majú predispozíciu. „Ak nejaká liečba nefunguje, tak sa väčšinou postupuje k ďalšej terapii a potom k ďalšej, až sa dostupné možnosti minú,“ hovorí výskumníčka v oblasti onkológie Lenka Trnková, ktorá rezistenciu rakovinových buniek pri nádoroch prsníka skúma. Bunky sa dokážu podanému lieku prispôsobiť aj pomocou mechanizmov, ktoré sú v zdravých bunkách potrebné. „Napríklad pumpy, ktoré z bunky vypumpovávajú liečivo, sú v zdravých bunkách užitočné, pretože z nich dokážu dostať toxické látky, ktoré by ich inak poškodili,“ vysvetľuje vedkyňa. V rozhovore sa dozviete: ako si rakovinové bunky zvykajú na liečbu; čo sú to genetické „vypínače“ a kedy fungujú v náš neprospech; prečo môžu genetické "vypínače" u jednovaječných dvojčiat fungovať rozdielne; prečo tieto procesy fungujú s pribúdajúcim vekom chaotickejšie.

Kniha Cudzinec v Japonsku je fascinujúcim a vtipným memoárom Chrisa Broada, ktorý sa bez znalosti jazyka a hlbších vedomostí o miestnej kultúre rozhodol vymeniť život v Anglicku za neisté dobrodružstvo na opačnom konci sveta. To, čo sa začalo ako ročný učiteľský experiment, sa nakoniec pretavilo do desaťročnej cesty naprieč krajinou – od zabudnutých dedín na severe až po neónové ulice Tokia. Chris Broad s nadhľadom opisuje nielen svoje začiatky plné trapasov a kultúrnych šokov, ale aj proces budovania úspešného YouTube kanála Abroad in Japan.

Korešpondencia medzi Albertom Einsteinom a Sigmundom Freudom z 30. rokov 20. storočia, ako aj ich ďalšie texty venované otázkam vojny a mieru nadobúdajú vo svetle aktuálnych udalostí až obludnú platnosť. 

Keď sme v minulosti chceli zefektívniť pestovanie plodín a stromov, zdalo sa nám ako dobrý nápad oddeliť ich a vysadiť veľké oblasti vždy len jedným druhom. Moderná veda však ukazuje, že aj keď sa o takéto monokultúrne púšte možno jednoduchšie stará, konečný vplyv na živočíchy, zadržiavanie vlahy či celkový zisk je takmer vždy horší, než keď sa na jednom mieste pestuje viacero druhov, prípadne rastliny s drevinami či so zvieratami. V Arboréte Mlyňany dnes vedci na experimentálnom poli skúmajú prínosy agrolesníctva. Skombinovali agát, levanduľu a poľnohospodárske plodiny a sledujú, ako táto forma pestovania vplýva na okolitú prírodu, zadržiavanie oxidu uhličitého či kvalitu výsledných surovín. „Agrolesnícke modely vám ornú pôdu o nejakú plochu zmenšia, v prípade nášho experimentu je to vlastne o štvrtinu, ale celkový ekonomický benefit býva 1,2 až 1,4-násobne väčší než v prípade pestovania nejakej plodiny na čistej ornej pôde,“ hovorí Peter Ferus z Oddelenia dendrobiológie Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý projekt Living Lab vedie. „Mnoho ľudí to ani nevie, ale vo svojich záhradkách taký malý inovatívny systém už pravdepodobne majú,“ dodáva vedec. Systém, ktorý vedci navrhli, je zároveň regeneratívnym, čiže využíva bezorbové postupy, organické hnojenie a minimalizuje chémiu pri pestovaní. V rozhovore sa dozviete: že inovatívne systémy vlastne pochádzajú zo stredoveku; prečo vedci vybrali do svojho systému práve agát; ako levanduľa ochraňuje rastliny pred škodcami; ako vplýva kombinácia stromov a plodín na ich kvalitu; čo si z tohto výskumu môžu zobrať malí záhradkári.

Približne pred 7 500 rokmi sa po Európe začali rozširovať prví farmári a zakladať malé osady. Jedno z najväčších nájdených osídlení založili na území dnešných Vrábľov pri Nitre, kde už roky prebieha archeologický výskum. Ľudia, ktorí patrili do takzvanej kultúry lineárnej keramiky, boli v rámci svojej doby veľmi úspešní, no po približne štyristo rokoch sa vytratili. O tom, čo sa v tom období dialo, nám môže viac prezradiť nález osemdesiatich piatich bezhlavých tiel, ktoré archeológovia našli v priekope oddeľujúcej jednu osadu od ďalších dvoch. Výskum vo Vrábľoch koncom minulého roka zaujal aj prestížny časopis Science. „Prvá dôležitá otázka je, či tam vôbec došlo k násiliu. Chýbajú nám totiž lebky a práve na hlave sa v antropológii a archeológii najčastejšie nachádzajú stopy po smrteľných úderoch,“ hovorí antropologička a bioarcheologička Zuzana Hukeľová, ktorá nájdené kosti skúma. Dodáva, že mohlo ísť aj o rituály spojené s vtedajšími klimatickými zmenami. „Možno sa domáci potrebovali chrániť a verili, že ak niekoho alebo niečo obetujú, situácia sa napraví. My to dnes vnímame cez svoju perspektívu, keď už prírodným javom rozumieme. Oni však napríklad pri búrke nevedeli, čo ju spôsobuje: či sa niekto hnevá, či bude trvať večne alebo či ich zabije,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorá pôsobí na Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied a na Univerzite v Kieli v Nemecku. Takýto pocit ohrozenia v prípade dlhodobejších zmien mohol byť podľa nej spúšťačom rituálov a následných násilných udalostí.

Lekár a vedec Tim Spector v knihe Jedlom k lepšiemu životu – kuchárska kniha spája najnovšie poznatky o výžive, črevnom mikrobióme a zdraví s osobným príbehom a radosťou z varenia. Ukazuje, prečo je jedlo oveľa viac než len palivo pre telo, ako naše chute formujú spomienky a emócie a ako možno vedeckú teóriu premeniť na jednoduché a chutné jedlá, ktoré podporujú dlhodobé zdravie. Prečítajte si ukážku z nej vrátane dvoch jednoduchých receptov.

Aj v roku 2026 bude veda venovať množstvo pozornosti vývoju umelej inteligencie. Teoretický fyzik a popularizátor Samuel Kováčik hovorí, že určite uvidíme veľké zmeny, len zatiaľ nevieme, ktorým smerom pôjdu. „Jedna možnosť je, že sa to rozbehne a výrazne zmení trh práce. Druhá možnosť je, že sa ukáže, že ide o preceňovanú slepú cestu. Nie umelá inteligencia ako technológia, ale náš prístup k nej. Napríklad zistíme, že musíme nejako zmeniť jej architektúru, do ktorej sú už investované miliardy dolárov,“ vysvetľuje zakladateľ projektu Vedátor. Hovorí aj o možnosti, že veľké jazykové modely prestanú byť lacnou zábavkou, a keď budete chcieť vedieť, ako uvariť zemiaky, budete sa to opäť pýtať Googlu. „Chatbot na to možno odpovie zaujímavejšie, ale energeticky to stojí osem- až deväťkrát viac,“ hovorí. So Samuelom Kováčikom sme sa rozprávali aj o ďalších sľubných trendoch v medicínskom, vo vesmírnom či v energetickom výskume. V rozhovore sa dozviete: ktoré lieky navrhnuté AI pôjdu do klinického testovania; ako môže génová terapia liečiť dedičné choroby či znížiť cholesterol; prečo od chatbotov dostanete lepšie odpovede, keď ste k ním slušní; ako môže zo škrtov v USA prosperovať európska a čínska veda; ako budú vyzerať vesmírne misie; či bude už konečne jadrová fúzia a aká je pravdepodobnosť, že v roku 2026 nájdeme dôkaz mimozemského života.

Každú sekundu prúdi cez naše telo približne sto biliónov neutrín - základných častíc, z ktorých sa skladá náš vesmír. Väčšina z nich prichádza zo Slnka a cez všetko na Zemi prechádzajú nebadane, keďže s hmotou interagujú extrémne slabo. Vďaka tomu vyzerajú v podstate rovnako a nesú tie isté informácie, ako keď sa narodili vo hviezdach či iných vesmírnych telesách. Na to, aby sme z nich vydolovali vzácne informácie, však potrebujeme neutrína zmerať. „S experimentmi preto musíme ísť do podzemia, aby sme odfiltrovali väčšinu ostatných častíc, ktoré nedokážu prejsť masou hornín nad laboratóriom,“ hovorí fyzička a geologička Lívia Ľudhová, ktorá sa roky podieľala na talianskom podzemnom experimente Borexino a aktuálne zbiera dáta aj na detektore JUNO v Číne, ktorý je v prevádzke od leta 2025. Keby sme viac porozumeli neutrínam, mohlo by to nám to napríklad pomôcť vysvetliť, prečo vo vesmíre takmer úplne prevažuje hmota. „Stále nevieme, prečo sú veľké objekty stvorené len z hmoty a nie z antihmoty. Prečo nemáme napríklad antihmotové Slnko, stôl alebo mimozemšťanov. Teda v súčasnosti si myslíme, že ich nemáme, ale nevieme, kam antihmota zmizla,“ hovorí slovenská vedkyňa, ktorá pôsobí v GSI Helmholtz centre pre výskum ťažkých iónov v Darmstadte a je profesorkou na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi.  V podcaste sa dozviete aj: ako neutrína menia „príchute“; prečo je problém namerať neutrína, ktoré vznikli pri Veľkom tresku; ako fyzikom napadlo, že množstvo vecí vo vesmíre sa dá vysvetliť neviditeľnými časticami; aké technológie boli vyvinuté kvôli neutrínovým detektorom; ako vyzerajú detektory v Číne, Taliansku či na Antarktíde.

Ekológ Miroslav Blaženec hovorí, že umelé stromčeky síce vydržia dlhšie, no málokomu sa chce pozerať 50 rokov na ten istý strom a po zrátaní použitej chémie, energií či dopravy cez pol sveta často pre prírodu nie sú rozumnejšou voľbou. Aj pri kúpe živého stromu sa však treba zamyslieť. „Nemá zmysel voziť živý stromček z Dánska či Írska do strednej Európy, pretože dopravou rastie jeho uhlíková stopa,“ hovorí vedec z Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene. Dodáva, že po Vianociach je stromček najlepšie spracovať tak, aby sa z neho oxid uhličitý uvoľňoval čo najpomalšie. Vedec ďalej vysvetľuje, že keď stromček bez aklimatizácie prenesieme do prekúreného bytu a osekáme mu kmeň, rýchlejšie preschne a opadá. „Treba si uvedomiť zásadnú vec: ten stromček je mŕtvy. Jeho životná púť sa vyrezaním jednoducho skončila. Ide o to, či sa my z neho chceme potešiť dlhšie. Vtedy mu môžeme pomôcť tým, že spravíme čerstvý rez, aspoň pár centimetrov na spodku kmeňa. Tým oživíme zaschnuté pletivá, ktoré tam zostali, a uvoľníme cesty pre vodu,“ hovorí ekológ. V podcaste sa dozviete aj: či si môžeme spolu so stromčekom doniesť domov aj nejaký škodlivý hmyz; či má šancu prežiť stromček, ktorý si kúpite v črepníku a potom zasadíte; či sú farmy s vianočnými stromčekmi prospešné alebo škodlivé pre ekosystém; či je bežné, že ľudia rúbu ihličnany pred Vianocami načierno; prečo o vianočné stromčeky nemajú záujem lykožrúty; či sú slovenské ihličnany v strese a čo to pre ne znamená.

Sociálne siete dokážu z nenápadných používateľov urobiť nečakaných aktérov kultúrnych vojen – často bez toho, aby si to vôbec všimli. Americká vedkyňa a spisovateľka Renée DiResta v knihe Neviditeľní vládcovia odhaľuje, ako jednoduchá túžba podeliť sa o svoj koníček môže prerásť do postupnej radikalizácie a ako algoritmy formujú naše publikum, názory aj správanie. Zároveň ide o varovanie, že digitálne prostredie nie je len miesto na šírenie obsahu, ale aj sila, ktorá nás môže nenápadne nasmerovať na cestu, o ktorú sme nikdy nestáli.