Advertise on podcast: O Kultúre

V poslednej epizóde prvej série podcastu O Kultúre sa Adam a Filip rozprávajú o rôznych zaujímavostiach zo sveta hudby.

Slovenská populárna hudba, v zmysle pop music, sa začala rozvíjať v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Jej vývoj bol podmienený vývojom populárnej hudby v západných krajinách, ale aj politickým usporiadaním vo svete. Slovensko má za sebou viac ako sedemdesiatročnú spoločnú históriu s Českom, podstatnú úlohu vo vývoji slovenskej populárnej hudby hral teda aj vplyv kultúrnych väzieb v bývalom Česko-Slovensku. Každé obdobie je charakteristické nástupom rôznych generácii hudobníkov, skladateľov, alebo textárov. Zdroj textu

Jeden z najvýznamnejších slovenských filmových režisérov a scenáristov študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave fotografiu a na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe filmovú réžiu. Od roku 1967 nakrúcal hrané filmy ako režisér Slovenského filmu v Bratislave. Debutoval autorským filmom Kristove roky, po ktorom nasledovali filmy :Postav dom , zasaď strom, Perimbaba, Tisícročná včela, Sedím na konári a je mi dobre atď... Ako operný režisér debutoval inscenáciou Suchoňovej Krútňavy na scéne Opery Slovenského národného divadla a pripravuje v rámci Suchoňovej storočnice na našej prvej scéne aj Svätopluka. Zdroj textu

V pokračovaní minisérie „História zvukového záznamu“ plynulo nadväzujeme na jej prvú časť. Po vynájdení fonautografu sa istý Thomas Alva Edison rozhodol toto zariadenie zdokonaliť. Vznikol fonograf – prvé zariadenie schopné nahrávania aj reprodukcie zvuku. Vynález sa stal takmer ihneď hitom. Pomaly začal vznikať hudobný biznis, prvé nahrávky spevákov, prvé štúdiá. Stačilo jedno zariadenie, pár voskových valčekov a rodina mohla počúvať hudbu priamo z pohodlia obývacej izby.

V novej epizóde podcastu sa Filip rozpráva s Dávidom – naším spolužiakom, spoluhráčom a výborným gitaristom. Preberajú gitarové efekty. Ich vznik, vývoj, možné použitia, spôsoby zapojenia a mnoho iného. Dostanú sa aj k niektorým známym a legendárnym gitarovým pedálom (ale aj k ich napodobeninám). Zaujímavým ozvláštnením sú zvukové ukážky väčšiny zvukov týchto „zázračných krabičiek“ v podaní Dávida.

V pražskej krčme U Křižovníků sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia pri stole s pivom stretávala nekonvenčná spoločnosť mladých tvorivých duší (väčšinou všestranní umelci), ktorá sa nazývala Křižovnická škola čistého humoru bez vtipu. Tvorba skupiny spočívala v „neumení“, založenom na špecifickom krčmovom humore. Zábava bez pointy, krčmový podnapitý rozhovor, zbytočná kategorizácia prostredia, popieranie samých seba, mystifikácia patria medzi mnohé prostriedky „humoru bez vtipu“. Viac sa dozviete v podcaste. „My jsme chtěli něco dělat, ale nedělali jsme prakticky nic, protože celodenní vysedávání v hospodě je vyčerpávající.“ (Zdeněk Beran)

Martin Benka bol slovenský maliar, ilustrátor, grafik, kresliar, violista, národný umelec, výtvarný pedagóg, sochár, výrobca hudobných nástrojov (a mohli by sme pokračovať ďalej). Dal by sa nazvať doslova renesančným človekom. Vyučil sa ako maliar – natierač, a táto profesia ho priviedla k umeniu hudobnému i maliarskemu. Svojim rozsiahlym a mimoriadne významným dielom úprimne vyznal lásku, úctu a obdiv k Slovensku, jeho prírode a ľudu.

V roku 1975 napísal Ivan Martin Jirous (prezývaný Magor) Zprávu o třetím českém hudebním obrození. Tento dokument sa stal dôležitým pre pochopenie a zadefinovanie undergroundu, rovnako dôležitým sa stal aj pre jeho prívržencov. Magor vytvoril underground tým, že ho pomenoval. Nelegálne koncerty, samizdatové periodiká, happeningy, preklady zakázanej literatúry. Vykonštuované súdne procesy, vedúce k rokom väzenia. Boj proti útlaku. Básnici, spisovatelia, maliari, nútená emigrácia, disident, Charta 77, rock and roll. O tomto a mnohom inom sa budeme rozprávať v tohtotýždňovom podcaste.

DAW – Digital Audio Worstation je anglický názov pre nahrávacie softvéry. Ich príchod začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia súvisel s výrazným posunom technologických inovácií a vylepšení v oblasti osobných počítačov, digitálneho nahrávania a MIDI. V podcaste si v krátkosti povieme o histórii nahrávacích softvérov, ich funkčnosti a aj o tom, ako zmenili proces nahrávania a editácie hudby. Zároveň si priblížime najznámejšie a najpoužívanejšie z nich.

Snahy ľudstva zachytávať a reprodukovať zvuky môžeme pozorovať stáročia pred naším letopočtom. V podcaste si priblížime vývoj zachytávania a reprodukovania zvuku od zázračných spievajúcich egyptských sôch, cez starodávne čínske príbehy, cirkevné súdy, až po 19. storočie a vynález fonautografu – prvého zariadenia schopného plnohodnotne nahrávať zvuk. Mimo iného si aj pustíme nahrávky prvých zachytených zvukov (bude to spev a gitara 😊).

V prvej epizóde z kategórie Predstavenie osobností si priblížime tvorbu skladateľa a klaviristu Mareka Brezovského. Aj napriek tomu, že zomrel ako dvadsaťročný, zanechal po sebe množstvo pozoruhodných skladieb. Mal široký skladateľský záber – od punkrocku cez jazzrock až po komornú a symfonickú tvorbu. Bohužiaľ, za svoj krátky, no o to intenzívnejší život nestihol vydať ani jeden oficiálny nosič. Piesne Mareka Brezovského však ožili vďaka Oskarovi Rózsovi. Založil projekt Hrana, ktorý Marekovu tvorbu prezentuje stále širšej a širšej poslucháčskej základni.

Literárny časopis Mladá tvorba vychádzal na Slovensku v rokoch 1956 až 1970. Pre mnohých sa Mladá tvorba stala reprezentantom našej najsilnejšej literárnej generácie. Do časopisu prispievali Osamelí bežci, Trnavská skupina, Dušan Dušek, Peter Jaroš, Ladislav Mňačko, Rudolf Sloboda a veľa iných. S odstupom viac ako 50 rokoch od zániku tohto jedinečného časopisu sa budeme rozprávať o jeho význame, funkciách, vzniku a postavení.