Advertise on podcast: Rande s mestom – podcast nielen o dejinách Bratislavy

Alojz Rigele je svojím talentom a ohromným dielom, ktoré zanechal synonymom sochárskej tvorby v Bratislave. Mimoriadne talentovaný kamenosochár, rezbár a vyhľadávaný portrétista by 8. februára oslávil 145 rokov. Viac o živote a diele tohto majstra sa dozviete v rozhovore s legendárnym sprievodcom po Bratislave a lektorom kurzu sprievodcov Zsoltom Lehelom, ktorý je tiež autorom monografie o Alojzovi Rigelem.

Čo všetko o minulosti sa dá dozvedieť z dlažby? Historička Julia Itin a fotograf Štefan Cipár stoja za vytvorením unikátnej kolekcie historických vzorov a farieb pôvodných dlažieb, ktoré v Bratislave mapovali takmer tri roky. Mnohé z nich prežili v nezmenenej podobe celé storočia, a tak majú dnes naozaj čo rozprávať... Vypočujte si viac o ich zaujímavej práci a výskume, ktoré predchádzali vydaniu výnimočnej knižnej publikácie - Mozaika Bratislavy – skryté dlažby a obklady.

Odkiaľ sa vzali Vianoce a ako ich slávili naši predkovia v starej Bratislave? Ako vyzerali Vianoce v 17. a neskôr v 20. storočí? O tom, čo všetko zahŕňala príprava na sviatky v jednotlivých vrstvách mestskej spoločnosti, či kedy sa objavil prvý vianočný stromček a vianočné trhy, rozprávajú mladí bádatelia z Archívu mesta Bratislavy - Martina Rácová a Miroslav Baranek. Vypočujte si detailné svedectvá, ktoré vychádzajú z dobových prameňov, ako sú účtovné knihy, listy, priania, či dokonca unikátny list Ježiškovi z roku 1857.

V jednej z najkrajších klasicistických stavieb Bratislavy – v Primaciálnom paláci, sa okrem slávnej Zrkadlovej siene, nachádza aj skutočný umelecký skvost – svetoznáme gobelíny. Ide dokonca o jedinú kompletnú sériu svojho druhu na svete, ktorá pozostáva zo šiestich kusov tapisérií a znázorňuje antickú mytologickú báj o tragickej láske Leandra a Héro. Objavené boli náhodne v 20. storočí pri renovácii paláca.   Dnes sú súčasťou stálej expozície európskeho umenia v Galérii mesta Bratislavy a detaily ich príbehu i súčasný stav priblíži historik umenia a externý lektor Galérie mesta Bratislavy –  František Bucha.

Budova Starého lýcea na Konventnej ulici, ktorá bola postavená 22. októbra 1783, je národnou kultúrnou pamiatkou a v nedávnej dobe prešla rozsiahlou a veľmi citlivou rekonštrukciou. Vzniklo tu  tzv. Laboratórium otvorenej spoločnosti, kde by sa mali diskutovať kľúčové spoločenské témy. O slávnej histórii lýcea, ale aj o príprave a realizácii jeho novej podoby sa Ludwig Bagin porozprával s programovým manažérom a koordinátorom projektu Martinom Kováčom.

Extravagantné, odvážne a na svoju dobu provokatívne dielo inšpirované slávnym Centre Pompidou v Paríži - aj tak možno charakterizovať Novú tržnicu na Trnavskom mýte v Bratislave. Stvoril ju slovenský architekt Ivan Matušík, ktorý je tiež autorom ikonických obchodných domov Prior v Bratislave a v Nitre. Od jej otvorenia  20. októbra 1983 práve uplynulo 40 rokov a napriek dlhoročnému zanedbaniu, stále vyniká svojím architektonickým konceptom. Prešla už čiastočnou obnovou a v roku 2022 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, o čo sa výrazne zaslúžil odborný radca krajského pamiatkového úradu - Miroslav Hrdina.

Tajomný umelec a legendami opradený barokový sochár pochádzajúci z Bavorska – Franz Xaver Messerschmidt žil časť svojho života v Bratislave, kde napokon aj v roku 1783 zomrel. Z tohto obdobia pochádzajú aj slávne, a zároveň jeho najoceňovanejšie diela – Charakterové hlavy, teda neobvyklé busty s výraznými grimasami. O rozsiahlom diele a jeho význame, ako aj o rozporuplnej osobnosti a životnom príbehu tohto umelca sa Ludwig Bagin rozprával s kurátorkou zbierky starej maľby a sochy v Galérii mesta Bratislavy – Dominikou Zbončákovou.

Vypočujte si záznam zo živého nahrávania podcastu o prešporskom rodákovi, osvietenskom vizionárovi a uznávanom vynálezcovi - Wolfgangovi Kempelenovi. V lete pred 250 rokmi, presne 28. júla 1773, zostrojil na objednávku a pre pobavenie Márie Terézie šachový automat, ktorý mal podobu Turka sediaceho za stolom a napokon zatienil všetky jeho ďalšie vynálezy. V rozhovore Ludwiga Bagina s hosťom Andrejom Grollom, z občianskeho združenia Kempelenopolis, sa dozviete, aké svetové prvenstvá má Kempelen na svojom konte, že ovplýval aj umeleckým talentom a aké mal zásluhy v oblasti vzdelávania nevidiacich a nepočujúcich. 

Navštívili ste niekedy Archív mesta Bratislavy? Viete, kde sídli, čím sa zaoberá a prečo by mohol byť aj pre vás zaujímavý? Archívy sú pamäťou národa, majú nezastupiteľnú úlohu a význam v informačných štruktúrach a zdrojoch spoločnosti a sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva každej krajiny. Tento rok slávi 100 rokov od vzniku Vedeckých ústavov mesta Bratislavy – teda vrcholnej kultúrnej a pamäťovej inštitúcie, ktorá v období Československej republiky a Slovenskej republiky združovala archív aj múzeum. O konkrétnych pokladoch, ktoré bratislavský archív uchováva aj o jeho aktuálnej činnosti porozprávali Ludwigovi Baginovi hostia z Archívu mesta Bratislavy - Michal Duchoň a Ján Kúkel.

Osud prešporskej židovskej štvrte predznamenal obrovský požiar, ktorý vypukol 17. mája 1913 v Podhradí a nezvratne poškodil takmer celú zástavbu v okolí Židovskej ulice. Oheň zničil všetko, čo mu prišlo do cesty a zázrakom obišiel iba ortodoxnú synagógu, Mikulášsky kostol a kapucínsky kostol s kláštorom. Nielen o  požiari, o jeho príčine a rozsiahlych následkoch, ale aj o histórii a súčasnosti bratislavskej židovskej obce porozprával Tomáš Stern, ktorý sa venuje dokumentovaniu židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku. .

Presne 2. apríla 1973 začala výstavba na území pôvodnej obce, ktorá bola svojho času najväčšou obcou v Československu. Petržalka mala byť najmodernejším sídliskom na Slovensku s komplexnou vybavenosťou. Takmer celá pôvodná obec s rodinnými domami a vychýrenými marhuľovými sadmi padla za obeť rýchlej výstavbe. Dnes však už Petržalka patrí medzi najzelenšie mestské časti a vyhľadávané lokality pre život. O príbehu tohto sídliska sa Ludwig Bagin porozprával s Martinom Kleiblom, rodeným Petržalčanom, aktivistom, fotografom a autorom publikácie Petržalka – prekvapivý sprievodca mestskou časťou, ktorý dnes pôsobí aj ako projektový manažér v Kultúrnych zariadeniach Petržalky.        

31. marca 1945 bol z Bratislavy vypravený posledný transport politických väzňov zo Slovenska. Viac ako 120 mužov a žien bolo v nákladných vagónoch vypravených z bratislavskej hlavnej stanice v čase, keď už najvyšší predstavitelia ľudáckej vlády evakuovali svoje úrady pred blížiacou sa sovietskou armádou. Vo vlaku boli aj členovia ilegálneho mestského zastupiteľstva - Jozef Országh a Štefan Štunda. Aj ich príbeh a mená ďalších desiatok obetí si môžete vypočuť v audiozázname diskusného večera - Rande s mestom špeciál: Z Bratislavy do Mauthausenu. Spomienkový večer pripravilo Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) a uskutočnil sa 30. marca 2023 v Kostole Klarisky. Hosťami boli: Marína Zavacká z Historického ústavu SAV a Matej Medvecký z Vojenského historického ústavu, moderoval Michal Hvorecký.