Advertise on podcast: EDUMA podcast MOZAIKA

Ilona Preslová je psychologička. Okrem iného pracuje s drogovo závislými matkami a ich deťmi. Presné štatistiky neexistujú, ale práve užívanie drog rodičmi a následné nezvládnutie starostlivosti o dieťa, patrí medzi jeden z najčastejších dôvodov odobratia detí z pôvodných rodín. Neskôr sú deti umiestňované do ústavov, do starostlivosti babičiek, k pestúnom alebo do adopcie. Môže byť jednoduché tieto mamy odsúdiť, ale podľa niekoľkoročnej praxe Ilony Preslovej nie je nič čiernobiele. Za každou z týchto žien stojí väčšinou veľmi ťažký životný príbeh. Príbeh Každá matka užívajúca drogy si nesie ťažký životný príbeh z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta študentka Košického konzervatória Barbora Porčogošová, ktorá bola v detstve zaradená komunitným centrom do projektu Schopné deti.

Mária Široká predstavuje prácu Divých makov a vysvetľuje, komu svojím programom pomáhajú. Vysvetľuje, prečo niektoré rodiny potrebujú podporu pre svoje deti. V druhej časti vám moderátorka Darina Mikolášová predstaví Barboru Čurejovú, talentovanú študentku herectva z Košického konzervatória. Barbora pochádza zo Starej Ľubovne, z časti Podsadek, kde žije v 16-člennej rodine v jednom domčeku.

Alena je sociálna pracovníčka. Dvanásť rokov pomáhala ohrozeným deťom a ich rodinám. „Rodičia v týchto rodinách sami väčšinou zažili v detstve rôzne problémy. A to im potom bráni dobre sa starať o svoje deti,” vysvetľuje. Alena sa sama stala aj náhradnou mamou, keď sa nedokázala zmieriť s existenciou dojčenských ústavov a rozhodla sa adoptovať si štvormesačné dievčatko.  Príbeh Snažíme sa, aby mohli deti vyrastať vo svojej rodine z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta študentka Košického konzervatória Barbora Porčogošová, ktorá bola v detstve zaradená komunitným centrom do projektu Schopné deti.

„Vo vzťahu k Rómom sa kombinujú dve veci, etnicita a chudoba, ktoré sa často zamieňajú. Život v chudobe považujeme za prejav etnickej kultúry, a to nám bráni využívať efektívne nástroje na rozvoj a podporu, lebo zvykneme povedať - u Rómov je to tak,” vysvetľuje Zuzana Kumanová, etnografka a romistka. Vďaka rozhovoru s ňou osvetlíme viaceré kultúrne a historické súvislosti a nahliadneme aj do rodinného života Rómov.

Magda v živote prešla mimoriadne trpkou skúsenosťou. V detskom domove sa ocitla spolu so súrodencami náhle a nečakane. Keď dospela, zradila ju vlastná sestra, ktorá ju nahradila v úlohe matky a partnerky. Magda sa ocitla na ulici, kde zažila ďalšie sklamania i znásilnenie. Napokon sa šťastie na ňu usmialo a dnes sa teší najmä zo svojich detí a súčasného partnera.  Príbeh Moja minulosť bolí, chutí ako zrada a opustenie z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta študentka Košického konzervatória Barbora Porčogošová, ktorá bola v detstve zaradená komunitným centrom do projektu Schopné deti.

Martina je právom hrdá na svojich chlapcov, ktorých spolu s manželom prijali do rodiny bez strachu z predsudkov. Ako rodičia sa naladili na potreby svojich detí a ani tínedžerský vek nie je prekážkou, aby sa vedeli o všetkom porozprávať. Martina navyše s deťmi v náhradnej starostlivosti pracovala aj profesionálne, ako vychovávateľka v detskom domove. Dnes pracuje priamo v rodinách ako sociálna pracovníčka. Jej skúsenosti môžu byť inšpiráciou pre tých, ktorí sa boja takzvaných rómskych génov.

Natália sa dostala do detského domova už ako bábätko. Celé detstvo túžila spoznať svojich rodičov a súrodencov, no tento sen sa jej splnil až v dospelosti. Aké bolo ich stretnutie? Ako vníma domovákov? Čo bolo pre ňu pri odchode z náhradného domova v reedukačnom centre najťažšie? Príbeh Stále som sa pýtala, prečo práve ja z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta študentka Košického konzervatória Barbora Porčogošová, ktorá bola v detstve zaradená komunitným centrom do projektu Schopné deti.

„Mama je len jedna. Tá, ktorá ma vychovala,” hovorí Štefan Šarközy o svojej skúsenosti z detstva v náhradnej rodine. Štefan sa dnes profesionálne venuje sociálnemu poradenstvu a má skúsenosti aj z krízovej intervencie v rodinách. V rozhovore s ním sa dozviete, čomu je lepšie sa vo výchove osvojených rómskych detí vyvarovať, a naopak, čoho sa obávať nemusíte.

V Pavlovej rodine sa vyskytli vážne problémy, keď rodičia nedokázali splácať hypotéku. Jedného dňa ku nim nečakane prišla sociálna pracovníčka a Pavla s jeho bratom odviezli do diagnostického ústavu. I keď sa Pavol mohol neskôr domov vrátiť, rozhodol sa, že bude lepšie, keď zostane v detskom domove.  Príbeh V detskom domove na vlastnú žiadosť z e-booku Bez domova do domova nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk/e-booky. Príbeh číta Branislav Piskor - talent z Divých makov.

Byť dieťaťom zo vzdelanej rómskej rodiny nezabránilo skúsenostiam s predsudkami počas detstva Jany Horváthovej. Pani Horváthová je v súčasnosti riaditeľkou Múzea rómskej kultúry v Brne. Vysvetľuje, aké je dôležité, aby sa deti už v škole učili objektívne fakty o rómskej histórii a kultúre. Ako hovorí, predsudky vznikajú z nevedomosti, a tento rozhovor prináša mnoho faktov, ale aj autentické zdieľanie osobných skúseností.

Ondrej vyrastal ako jedináčik. Všetka pozornosť rodičov sa vždy upriamovala na neho. Ich rozvod však veľa zmenil aj v Ondrejovom živote. Jeho otec si založil novú rodinu a mama tiež. Navyše, mama priniesla jedného dňa Ondrejovi sestru. Cudzie dievčatko, ktoré nepoznalo Ondrejove bolesti, minulosť a nevedelo, ako ho trápia spomienky. „Nenávidel som ju, posielal som ju preč,“ spomína si na toto obdobie. Dnes, keď je dospelý, pochopil, že dostal najväčší dar. Sestra sa pre neho stala všetkým a nedal by ju za nič na svete. Príbeh z e-booku Bez domova do domova, ktorý nájdete voľne dostupný na www.eduma.sk, číta Branislav Piskor.

Adopcie rómskeho dieťaťa sa nemusíte báť, dozviete sa v rozhovore s Janou Chrappovou, ktorá spolu s manželom Štefanom vychováva dnes už osemročnú Miriam. Keď sa manželia rozhodli pre adopciu, nechceli na dieťa dlho čakať a na farbe pleti im nezáležalo. Jana hovorí, ako ich rodina prijíma genetickú výbavu Miriam a že Miriam je hrdá na svoje rómstvo. Vysvetľuje, u koho našli podporu, keď sa stretli s rodičovskými problémami alebo keď nastúpila únava z rodičovstva. Inšpirujte sa príbehom reálnej rodiny s rómskym dieťaťom v nerómskom prostredí.