Advertise on podcast: Biele miesta 20. storočia

V Bielych miestach 20. storočia prinášame príbeh evanjelickej farárky Dariny Bancíkovej. | Darina Bancíková, evanjelická farárka. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Viete, ktorá historická osobnosť býva označovaná ako džentlmen slovenskej politiky? Jeho meno je Emil Stodola a dodnes je neprávom zabudnutý, aj keď svojimi myšlienkami predbehol v mnohých témach predbehol svoju dobu. Humanizmus a demokracia bol preňho najvyššie hodnoty - možno aj preto, že bol žiakom Tomáša Garrigue Masaryka. Narozdiel od iných slovenských intelektuálov nehľadal spásu v slovanskom Rusku, ale pozeral skôr na západ - inšpiráciou preňho boli Spojené štáty, Veľká Británia, no najmä Švajčiarsko. Tam nakoniec dlho pôsobil aj jeho brat, známy vynálezca Aurel Stodola. Viacej si vypočujte v tejto epizóde. | Emil Stodola, džentlmen slovenskej politiky. | Repríza 11.06.2023. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Viete si predstaviť, že Vám zavolá niekto z opačného konca zemegule a predstaví sa do telefónu Vaším vlastným menom? Presne toto sa stalo v začiatkoch jeho kariéry známemu novinárovi a spisovateľovi Pavlovi Vitkovi. Zavolali mu do práce až z Austrálie a volajúci sa predstavil jeho menom – Pavol Vitko. Takto netradične objavil krátko po nežnej revolúcii novinár Pavol Vitko úplne náhodne nielen svojho menovca, ale najmä jednu z najvýznamnejších osobností našej komunity v Austrálii. Človeka, ktorý stál pri zrode nášho krajanského rozhlasového vysielania v Austrálii, po ktorom dokonca u protinožcov v meste Brisbane pomenovali ulicu. | Slovenský novinár Pavol Vitek a jeho menovec v Austrálii. Po dr. Pavlovi Vitkovi nesie meno v Austrálii celá ulica. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hovorí Vám niečo pojem Akcia Monaco? Takto nazvala Štátna bezpečnosť v temných 50. rokoch jednu zo svojich najväčších akcií – a tá sa spája práve s Bratislavou. Na jej konci padli na Štátnom súde v Bratislave dva tresty smrti, ktoré boli v roku 1951 aj vykonané. Na francúzskom konzuláte v tom čase pracovali aj viacerí ľudia, ktorí mali blízko k Demokratickej strane. A Štátnu bezpečnosť zaujímala najmä ich korešpondencia. Cez konzulát viacerí z nich písali na západ. Celý proces sa mal stať pre Štátnu bezpečnosť najmä zámienkou. Okolo ľudí, ktorí pracovali na francúzskom konzuláte aj bývalých členov Demokratickej strany, rozpútala peklo – tvrdé vyšetrovania a monsterproces. Pred súd sa postavili viacerí členovia demokratického odboja z čias druhej svetovej vojny. Vinili ich zo založenia novej kontrašpionážnej skupiny a snahy o zrútenie komunistického režimu. Padli dva tresty smrti a popravení boli Juraj Dlouhý a Vladimír Velecký. | Akcia Monaco – príbeh z temných 50. rokov o likvidácii demokraticky zmýšľajúcich ľudí v réžii sovietskych poradcov. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Kurt Ehrenstein bol počas druhej svetovej vojny spolupracovníkom ľudáckej politickej polície, takzvanej - Ústredne štátnej bezpečnosti. | Anabáza Kurta Ehrensteina. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Poznáte ikonickú budovu Metropolky v centre Bratislavy? Obytný dom s kinom a legendárnou kaviarňou je dnes už známy, oveľa menej je však známy je príbeh správcu, ktorý bol od začiatku jej dušou. Okrem bratov Tomáša a Juraja Tvarožkovcov, z ktorých ten prvý stavbu financoval a ten druhý projektoval a myšlienku uviedol do života a dnes ich pripomína pamätná tabuľa, sa s Metropolkou spája aj meno ich švagra – Jaroslava Dvořáčka. | Neznámy príbeh Jaroslava Dvořáčka, správcu legendárnej Metropolky – ľudáci ho uväznili v Ilave, komunisti poslali na Vežu smrti. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Kto zabil Viliama Žingora alebo o výpovediach jeho niekdajších vrahov, ktoré skončili po roku 1968 v trezore. Nedávno sme si pripomenuli 75 rokov, teda trištvrte storočia, čo padol na súde trest smrti pre partizánskeho veliteľa Viliama Žingora. Aj my si v našej relácii jeho smutný osud pripomenieme – cez spovede tých, ktorí sú zaň zodpovední – počuť vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcu, ktorí kedysi poslali Žingora a jeho dvoch priateľov z odboja na smrť. Písal sa 21. október 1950, keď padol na súde trest smrti pre partizánskeho veliteľa Viliama Žingora a jeho dvoch kamarátov z odboja Ladislava Nosáka a Samuela Bibzu. O necelé dva mesiace, šesť dní pred Vianocami, 18. decembra 1950 všetkých troch aj popravili. | Poprava partizánskeho veliteľa Viliama Žingora. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Mal iba 38 rokov, keď sa postavil na čelo SNP. Reč je o generálovi, vtedy ešte podplukovníkovi Jánovi Golianovi. Na rozdiel od Rudolfa Viesta, ktorý bol v tom čase jediným slovenským generálom a skúsenosti mal z frontov prvej svetovej vojny a neskôr aj z formovania zahraničného vojska, vtedajší podplukovník Ján Golian bol ešte len na začiatku sľubne sa rozvíjajúcej kariéry. No hneď po rozbití Československa sa zapojil do domáceho odboja. Sám sa dostal na východný front aj medzi špičky odboja a to ho nakoniec priviedlo aj na čelo ozbrojeného odboja. Viacej sa dozviete v tejto epizóde Bielych miest 20. storočia. | Posledné stopy po príbehu povstaleckého veliteľa, generála Jána Goliana. | Generál Ján Golian. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pogromy. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Repríza. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Príbeh košického právnika Ivana Kováča, spoluväzňa ruského spisovateľa Alexandra I. Solženicyna (II). | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Repríza. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ivan Kováč - spoluväzeň Alexandra Isajeviča Solženicyna. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Repríza. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ako sa podarilo zachovať odkaz generála Štefánika, hoci dve totality ho cielene vymazávali z našej histórie? A ako dokázal prežiť jeho odkaz aj napriek týmto desaťročiam, keď bol neželaný až do dnešnej doby? Aj o tom budeme hovoriť v druhej časti rozhovoru najmä s profesorom architektúry Bohumilom Kováčom a dlhoročným správcom Nadácie Milana Rastislava Štefánika Pavlom Šestákom. Práve Nadácia M. R. Štefánika stála aj pri obnove Štefánikovho pamätníka v hlavnom meste. Zaznejú tiež ďalšie príbehy o Štefánikovom pamätníku v Predmieri a Brezne. | Milan Rastislav Štefánik a jeho pamätníky. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Repríza. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V Bielych miestach 20. storočia zaznie príbeh Štefánikovho pamätníka v Bratislave, ktorý prekážal obom totalitám. | Štefánikov pamätník v Bratislave prekážal dvom totalitám 20. storočia. | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Repríza. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Vedeli ste o tom, že Milada Horáková nebola jedinou ženou, ktorej hrozil počas komunistického režimu z politických dôvodov trest smrti? Podobný osud mohla mať už rok pred ňou aj 24-ročná Vlasta Charvátová. Mladá žena a matka, ktorá sa s manželom Josefom Charvátom zapojila do protikomunistického povstania a v čase uväznenia čakala ich druhé dieťa. Už po zatknutí prežila nepredstaviteľné mučenie, keď ju nahú, vo vysokom štádiu tehotenstva, hodili na desať dní do tmavej kobky. Jediným zdrojom vody bola pre ňu väzenská toaleta. Keď žiadala už krvácajúca o pomoc, veliteľ pankráckej väznice odmietol a odkázal jej: Ak scípneš, nebudeme Ťa musieť aspoň obesiť. O dieťa, ktoré čakala, v cele prišla. V procese, kde ich s manželom súdili, padlo šesť rozsudkov smrti - a ona takýto trest nedostala len preto, že sa režim rozhodol popraviť jej manžela. Viac si už vypočujte v tejto epizóde Bielych miest. | Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu - 2. časť; | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Čo dnes vieme o obetiach justičných vrážd v komunistickom Československu? Z politických dôvodov zavraždil u nás totalitný režim 232 ľudí. Spomedzi nich poslal na smrť aj jedinú ženu - demokratickú političku, ktorá bojovala proti obom totalitám - Miladu Horákovú. O príbehoch ľudí, ktorých kedysi komunistický režim poslal na smrť, však vieme veľmi málo. Prvou obeťou justičných vrážd sa stal v komunistickom Československu rok po jeho nástupe 22-ročný Slavoj Šádek. Spolu s Miroslavom Chocom odpravili niekdajšieho agenta NKVD a vysokého komunistického funkcionára Augustína Šrama, ktorého spájali aj so smrťou Jana Masaryka. Posledné slová, ktoré povedal pod šibenicou zneli: Nech žije slobodná Československá republika! Najmladšou obeťou sa stal mladík Jaroslav Kysela, ktorý mal v čase popravy na Pankráci 18 rokov a osem mesiacov. Viac sa dozviete v tejto epizóde Bielych miest 20. storočia. | Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu - 1. časť; | Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.