Advertise on podcast: Krvavý Dobšinský

Na začiatku 18. storočia začala na juhu Srbska panovať zvláštna choroba. Kto ju dostal tvrdil, že sa v noci stretol s niektorým z nedávno zosnulých. Do troch dní na to zomrel.  Miestni obyvatelia teda začali masovo vykopávať hroby. Čo v nich našli, je uložené v úradných a lekárskych záznamoch ako nevysvetliteľná záhada dodnes. 

Démonické ženské bytosti majú na našom území tradíciu ešte z pradávnych pohanských čias. Grgalica spolu s bohynkami kradli nepokrstené deti. Špecialitou grgalice bolo aj dusenie osamotených pocestných obrovskými prsníkmi. Zaujímavé však je, že viera v niektoré z týchto postáv môže pochádzať z Orientu. V druhej časti epizódy si môžete vypočuť príbeh o bosorke Dorke z Bánoviec nad Bebravou, ktorá sa nad mestom zjavuje do dnešných dní na metle. Autorky: Katarína Nádaská, Beatrica Čulmanová Produkcia: Vladimír Seman    

Starú Kršáčku chodila prilíhať jedna bosorka - a keď si na mužovo miesto ľahla, Mora sa obrátila proti nemu. Ako sa proti more bojovalo a čo Kršáčka zažila, keď namaľovala kruh okolo postele Trojkráľovou kriedou? Vypočujte si v ďalšom dieli Krvavé Dobšinského! Napísala: Katarína Nádaská.  

Hradný pán nedokázal ovládnuť svoju zúrivosť. Doplatila na to jeho manželka? Aká príšera sa mu zjavovala v snoch? Ďalší epizóda zo strašidelných povestí zo slovenských hradov je tu. Vypočujte si dojímavý príbeh o hradnom pánovi a jeho prekliatej zúrivej povahe. Napísala: Beatrica Čulmanová Číta: Vladimír Seman Kontakt: [email protected]  

Zmok je kura. Z najmenšieho slepačieho vajca sa vyliahne, keď ho človek pod pazuchou nosí.   Zmoka vraj mohol získať človek, ktorý deväť alebo trinásť dní nosil pod ľavou pazuchou vajce od čiernej sliepky, pričom nesmel spať, prehovoriť, chodiť do kostola, modliť sa ani umývať, kým sa jeho chránenec nevyliahol. Za túto opateru mu potom tvor splnil akékoľvek želanie, avšak človek mu upísal svoju dušu - skrátka po smrti si jeho dušu vzal diabol. Autor: Katarína Nádaská Číta: Vladimír Seman  

V okolí Hanigovského hradu počuť po nociach húkanie sovy, šuchot netopierích krídel a presne o polnoci vychádza z neviditeľného komína čierny tieň. Stojí za tým černokňažník páter Francesco. Vypočujte si ako pred storočiami počaroval hradnému pánovi Mikulášovi Tarczayovi. Napísala: Beatrica Čulmanová Číta: Vladimír Seman Kontakt: [email protected]  

Vlkolak zje svoje dve dcéry iba preto, že je hladný. A zjedol by aj tretiu, keby neušla. Zdrojom nešťastia v rozprávke je netvor poháňaný pudmi a grandióznym egom. Stretli ste sa už s takýmto človekom? Ako sa vám podarilo dostať sa z jeho pazúrov?  O vlkolakoch sa budem rozprávať s psychologičkou Zlaticou Bartíkovou.  

Povesť o kastelánovi, krásnej Bohdane a o tom prečo pod pustým hradom kvitnú konvalinky. Napísala Beatrica Čulmanová, číta Vladimír Seman Kontakt: [email protected]  

Ako nám rozprávky môžu pomôcť v sebarozvoji? Keď ju budeme brať inak ako len príbeh so šťastným koncom. V tejto epizóde Krvavého Dobšinského si so systemickým koučom Martinom Cifríkom rozoberieme akú múdrosť nám prináša rozprávka Mlynček pri našej ceste z osobnej frustrácie, depresie a iných životných ťažkostí. Autor: Vladimír Seman    

Povesť o podivnom mešťanostovi a obraze z radnice. Povesť je z knihy Beatrice Čulmanovej - Slovenské povesti o strašidlách (so súhlasom autorky). Číta Vladimír Seman. Kontakt: [email protected]