Advertise on podcast: Ľudskosť

"Ty ťaháš vodné, ty rátaš stočné, ty hľadáš zmysel svojho dňa. Ja hľadám finančne prístupné jogové štúdio na posilnenie môjho panvového dna," spieva Terez Frecerová na svojom albume Mala by som niečo robiť, ktorý zachytáva rozmanitosť pocitov ženy v materskej službe. Terez je spisovateľka, pesničkárka a performerka, s mužom a dvoma deťmi žije v Prahe, ale pôsobí medzi českou aj slovenskou scénou. Vyštudovala sociológiu na Masarykovej univerzite v Brne. Vo svojich textoch rieši prácu, materstvo, ekonomickú triedu, rodové očakávania či tlak na výkon.  "Som ako Hannah Montana. Cez deň som v práci a večer mám úplne inú podobu," vraví o svojej umeleckej kariére. Okrem albumu Mala by som niečo robiť je tiež autorkou rýmovaných reflexií v knihe Rapíky mladej matere, ktorá vznikala pri kočíkovaní a dojčení dcéry na pražských cintorínoch, v parkoch a na detských ihriskách. A ešte ako Terézia Šimová vydala aj prózu s názvom Smiešna osobná dráma. Barbora Mareková sa s ňou rozpráva o jej detstve na dedine, materstve, partnerstve, o živote slovenskej rodiny žijúcej v Prahe, ale aj o depresii a tom, čo Terez pomohlo najviac, keď mala ťažké chvíle. Hostka odporučila: Famesick - memoár (Lena Dunham) Girls - TV seriál (Lena Dunham) Ženská práce - Příběhy hudebnic, které proměnily scénu i společnost (Pavel Klusák) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú chudobní ľudia menej zodpovední ako bohatí? Prečo si mnohí z nich kupujú cigarety, keď nemajú dosť peňazí na zdravé jedlá? A prečo sa nestarajú o svoje zuby? Belgičan Tim ’S Jongers vyrástol v extrémnej chudobe, v tridsiatke sa mu podarilo dostať na univerzitu a stal sa politológom a odborníkom na verejnú správu. Potom začal pracovať pre štát a na poradách si všimol, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí majú riešiť chudobu, poväčšine nerozumejú tomu, ako funguje.  Napísal knihu Ako pochopiť chudobu, keď máte peniaze, ktorá sa ju pokúša objasniť ľuďom, ktorí s ňou nemajú osobnú skúsenosť. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s jej prekladateľom Martinom Makarom. „Chudoba nie je len o peniazoch,“ vraví Martin v podcaste. „Keby chudobný človek vyhral milión eur, ďalej by ho ovplyvňovali roky života, ktoré strávil v nedobrovoľnej askéze.“ Preberú mýty o chudobe, ale aj to, ako spoločenské nepochopenie znižuje účinnosť opatrení, ktoré ju majú riešiť.  Hosť odporučil knihy: Za ostrou hranicou (Zuzana Kusá) Položivoty (Susanne Gregor) Správy z nedomovov (Veronika Dianišková) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:03) O knihe Ako pochopiť chudobu, keď máte peniaze (00:44:04) O finfluencingu a bytoch (01:02:12) O rôznych druhoch kapitálu (01:17:09) Možné riešenia (01:27:16) O Martinovi (01:32:30) Odporúčania _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako môže vyzerať dekonštrukcia presvedčení z obdobia nášho detstva a dospievania? Z rodiny a z komunity, v ktorej sme vyrástli, sme si všetci odniesli určité presvedčenia o tom, ako funguje svet. Cez príbehy našich predkov sme sa - často úplne podvedome - naučili vnímať, kto sú „naši ľudia“, komu sa dá veriť a na koho si dávať pozor. Barbara Rónaiová vyštudovala hudobnú vedu a potom sa začala venovať téme pamäti, téme holokaustu a tomu, ako rozumieme vlastným príbehom a príbehom druhých. Pôsobila ako lektorka pre žiactvo a učiteľstvo, v súčasnosti je v psychoterapeutickom výcviku.  Barbara má židovské korene a je vnučkou preživších holokaust.  V tejto epizóde rozpráva o tom, v akých príbehoch vyrástla a ako zistila, že v nich čosi chýba.  Barbora Mareková sa jej pýta na symptómy medzigeneračnej traumy, preberú aj to, ako funguje klanové uvažovanie, ktoré nám prináša určitý pocit bezpečia, no zároveň obmedzuje naše vnímanie a našu schopnosť vidieť, čo je spravodlivé.  Hostka odporučila knihy: Byť Židom po skaze Gazy (Peter Beinart) Děti holocaustu (Helen Epstein) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

V kinách beží nový film Láska, ktorý ukazuje, ako vie rodič zneužívať svoju moc - a to aj v dospelom veku dieťaťa. Matka (Ingrid Timková) to robí tak, že sa o svoju dcéru stará viac, ako je bežné. Dcére, ktorá pracuje ako nemocničná lekárka, matka upratuje izbu, češe jej vlasy a prinesie jej aj obed do práce. Za to si však nárokuje pozornosť, blízkosť, mlčanie o zlom zaobchádzaní, a tiež automatické odpustenie všetkého zlého, čo ako matka kedy spravila. Režisér filmu Láska Marko Škop je zároveň aj hlavným autorom scenára. Barbora Mareková sa ho pýta, ako vznikali scény, ktoré budú v kine zrejme pripomínať realitu mnohým diváčkam a divákom. V rozhovore sa však vrátia aj k dvom starším filmom. Marko priblíži, ako vznikal film Eva Nová z roku 2015. Emília Vášáryová v ňom stvárnila matku, ktorá zanedbávala svojho syna počas jeho detstva, no neskôr si uňho nárokuje druhú šancu.  A preberú aj film Nech je svetlo z roku 2019, v ktorom sa otec (Milan Ondrík) vráti z roboty v Nemecku na Vianoce domov a zistí, že sa mu tu medzičasom zradikalizoval dospievajúci syn. Hosť odporučil knihy: Babička (Ivana Gibová) + rozhovor s autorkou v podcaste Ľudskosť Krv je len voda (Jana Micenková) + rozhovor s autorkou v podcaste Ľudskosť Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:07) O filme Láska (00:31:14) O filme Eva Nová (00:41:06) O filme Nech je svetlo (00:55:43) O koordinátorke intimity (01:01:02) Dokument vs. hraný film (01:06:00) Tipy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jedného dňa, koncom deväťdesiatych rokov, vošla mladá právnička Barbora Bukovská do jednej zo slovenských nemocníc, aby tam preverila podozrenia z údajnej segregácie rómskych žien. Zistila však, že šlo len o špičku ľadovca a problémy, ktorým ženy čelia, sú omnoho väčšie. Spolu s odborným tímom preto Barbora založila Poradňu pre ľudské a občianske práva, ktorá sa zamerala na prípady nútených sterilizácií rómskych žien na Slovensku a v Česku a venovala sa obrane ich práv.  Dnes, teda o dvadsaťpäť rokov neskôr, už Barbora žije a pracuje ako právnička a expertka na ľudské práva v Londýne. V tejto epizóde sa s ňou moderátorka podcastu Ľudskosť Barbora Mareková vráti do obdobia, keď sa Barbora Bukovská začala venovať téme nútených sterilizácií, aby rozpovedala, ako túto prax odhalila a ako, spolu so svojím tímom, zastupovala rómske ženy na slovenských súdoch, na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu a pomohla im dosiahnuť spravodlivosť. A preberú aj to, ako sa k odhaleniam Barborinho tímu postavila vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu, médiá či občianska spoločnosť. A ako sa aj vďaka tomuto zápasu podarilo presadiť v zákonoch zmeny, ktoré dnes pomáhajú všetkým pacientkam a pacientom na Slovensku. Spomenuté v podcaste: Forced Sterilisation of Romany Women in Slovakia (dokumentárny film austrálskej televízie z roku 2003 o nútených sterilizáciách rómskych žien na Slovensku) Telo i duša: násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku (výskumná správa Poradne pre občianske a ľudské práva) Súdne pojednávanie V. C. proti Slovensku pred komorou Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. (22. marec 2011) Hostka odporučila: Zatím dobrý (Jan Novák) – kniha Mr Bates vs The Post Office / Pán Bates verzus Britská pošta (britský televízny seriál) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:11) O filme Prameň (00:12:11) O sterilizácii rómskych žien na Slovensku (00:29:51) Dopad na rómske ženy (00:51:18) Reakcia vlády (01:09:41) Reakcie verejnosti a médií (01:25:00) Tipy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Už pri prvej facke som sa mala zbaliť a odísť. No vtedy mi nenapadlo, že to bude eskalovať," vraví žena, ktorá sa vymanila z násilného vzťahu vďaka podpore krízového centra pre obete násilia. Skúsenosti žien, ktoré sú terčom partnerského násilia, sú si v mnohom podobné: partner je na začiatku pozorný a láskavý a keď sa po čase ukáže jeho pravá tvár, je už veľmi ťažké odísť. Výskumy ukazujú aj to, že násilník začne na ženu často útočiť počas jej tehotenstva. A presne toto sa stalo aj hostke podcastu Ľudskosť, ktorej identitu sme sa rozhodli chrániť. Ide o matku troch detí, ktorá patrí k pracujúcim ľuďom bez vysokej školy a ktorá sa nemohla spoľahnúť na rodinné úspory či zdedenú nehnuteľnosť. Aj preto zohralo v jej živote kľúčovú rolu bezplatné krízové centrum pre ženy a deti, ktoré jej pomohlo uniknúť od násilníka a postaviť sa znova na nohy. Barbora Mareková sa jej pýta, ako sa spoznala s násilným expartnerom, kedy sa ukázala jeho pravá tvár, čo všetko jej bránilo od neho ujsť a ako sa jej to napokon podarilo. Kde nájdete pomoc? Národná bezplatná nonstop linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212 Poradenské centrum Alej (Bratislavský kraj): 0911 417 778, [email protected] Centrum Slniečko (Nitra): 0917 545 808, [email protected] Fenestra (Košice): +421 911 440 808, [email protected] Poradenské centrum Náruč Žilina: 0918 185 576, [email protected] Nonstop krízová linka Aliancie žien Slovenska: 0903 519 550, [email protected] _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Učiteľ Michal Sivák v nedávnej epizóde opísal, ako sa u nás rozmáhajú súkromné platené doučovania, ktoré majú zlepšiť výsledky detí v testoch merajúcich nadanie a pomôcť im dostať sa na výberové školy. Spomínal aj, že časť rodičov veľmi intenzívne prežíva výkon svojich detí a ich akademické výsledky.  Čím to je? A prečo sa dnes mnohým deťom buduje CV-čko už od škôlkarskeho veku? Politický filozof a profesor Harvardovej univerzity Michael Sandel považuje toto správanie rodičov za dôsledok takzvanej meritokracie. V knihe The Tyranny of Merit (Tyrania zásluh) vysvetľuje, ako súčasný spoločenský systém, ktorý odmeňuje ľudí podľa ich schopností a úsilia, prehlbuje nerovnosti medzi ľuďmi a komplikuje život každému, kto je jeho súčasťou. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s ekonómom a dátovým profesionálom Matúšom Luptákom. Matúš vyštudoval ekonómiu na univerzite v Edinburghu, sedem rokov pôsobil vo verejnej správe ako analytik Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR a potom aj ako hlavný ekonóm mesta Bratislava. Aktuálne pracuje ako dátový inžinier v súkromnom sektore a publikuje v magazíne Kapitál, zameriava sa na ekonomické a spoločenské témy. Matúš vysvetlí, čo je to meritokracia, kde sa tento hodnotový systém vzal a ako meritokratické uvažovanie mení naše rodičovstvo, ale aj náš pohľad na vzdelanie a prácu. "Naša predstava je taká, že žijeme v spoločnosti, kde máme príležitosť uspieť." vraví v podcaste. "No v praxi je to tak, že status a bohatstvo sa dedia podobne, ako to bolo vo feudálnej spoločnosti. Len sa to deje iným spôsobom." Spomenuté v podcaste: Tyranny of Merit (Michael Sandel) Večera s Havranom naživo (zdroj zvukového záznamu) Hosť odporučil knihu: Antifascist Dad – Urgent Conversations with Young People in Chaotic Times (Matthew Remski) *Podcast Ľudskosť vzniká s podporou Nadácie Allianz. Ďakujeme, že nás Nadácia Allianz podporuje bez snahy zasahovať do obsahu. Vďaka tomu môžeme tvoriť kvalitnú žurnalistiku a sústrediť sa na verejný záujem. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:22) Čo je to meritokracia? (00:21:57) Dôsledky koncentrácie bohatstva (00:50:23) Slovenský kontext (01:16:49) Ďalšie postrehy (01:40:49) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Michal Sivák pochádza zo Stropkova, kde sa narodil do chudobnej rómskej rodiny. Ako mladý učiteľ učil najprv rómske deti z vylúčených komunít a neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde začal učiť deti z rodín, ktoré peniaze majú a dokážu si platiť súkromné doučovania či školné. Zblízka tak vidí, ako sa žije deťom z rôznych príjmových tried.  Barbora Mareková sa ho pýta, aké to bolo byť chudobným rómskym dieťaťom v slovenskom školstve a ako sa chudoba jeho rodičov podpisovala na jeho každodennom živote. "Počas strednej školy som nechodil na obedy," vraví Michal v podcaste. "Deti boli v jedálni a ja som zostával sám v triede." Priblíži aj, čo sa naučil na vysokej škole a ako sa jeho názory v povolaní učiteľa postupne posúvali. "Každé dieťa má inú štartovaciu čiaru a hodnotenie to má zohľadňovať," hovorí. "My učitelia sa na vysokej škole neučíme, ako pracovať s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Rómske deti sú pritom obrovským potenciálom pre túto krajinu." Rozoberú aj tému domácich úloh, pretože výskumy ukazujú, že veľký objem úloh na základných školách prehlbuje nerovnosti medzi deťmi. Michal povie, aké domáce úlohy dával deťom kedysi on, a prečo to dnes robí inak. Hosť odporučil knihu: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou (Elena Lacková a Milena Hübschmannová) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:01:59) O detstve v rómskej rodine (01:07:40) O učiteľstve (01:50:48) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Sú priateľstvá kvír mužov a žien v niečom špeciálne?  Vo filme Nepela vidíme dojemné spojenectvo medzi Ondrejom Nepelom a krasokorčuliarkou Hankou Maškovou a čosi podobné je aj medzi kvír mužmi a ženami v seriálovom hite Heated Rivalry (HBO). Sú tieto priateľstvá filmové stereotypy? Alebo tu môže ísť o čosi hlbšie, čo má aj reálny základ?  V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s režisérom filmu Nepela Gregorom Valentovičom. Gregor vyštudoval produkciu a réžiu hraných filmov na VŠMU, študoval aj v Prahe a Lisabone a tri roky žil v Portugalsku. Barbora sa ho pýta, aké mal reakcie na Nepelu. „Po premietaní za mnou prišiel jeden starý pán, ktorý mi so slzami v očiach povedal, že sa konečne aj on videl zastúpený v česko-slovenskom filme,“ vraví Gregor v podcaste. „A napísal nám aj chlapec z Oravy, že ten film bola forma jeho coming-outu rodičom. Na konci všetci traja plakali.“ Rozoberú aj kvír seriál Heated Rivalry a jeho kultúrny dosah. Prečo sa tak veľmi páči ženám? A ako naň reagujú heterosexuálni muži? Gregor porozpráva aj o svojom vlastnom živote, o rodine, o priateľstvách so ženami a o tom, ako si predstavuje svoju starobu. „Celý život som obklopený úžasnými ľuďmi, skvelou rodinou, kamarátmi a kamarátkami, no vnútorne som osamelý človek. Samota, ktorú prežívajú kvír ľudia je v niečom veľmi špecifická.“ Hosť odporučil knihy: Insult and the Making of the Gay Self (Didier Eribon) Jak se stát jiným (Edouard Louis) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:21) O filme Nepela (00:20:11) O moci režiséra (00:30:43) Kedy film odstraňuje predsudky? (00:45:45) O seriáli Heated Rivalry (01:13:06) O priateľstvách žien a queer mužov (01:27:22) O starobe (01:33:23) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

V posledných rokoch sa v médiách objavilo viacero šokujúcich prípadov násilných trestných činov, ktoré spáchali deti v tínedžerskom veku. Len pred pár dňami napríklad bol v Británii odsúdený 15-ročný chlapec za rasisticky motivovaný útok na 80-ročného muža, pričom jeho kopance si so smiechom nakrúcalo na mobil len 13-ročné dievča. Oboch odsúdili za zabitie. Príbeh chlapca obvineného z vraždy v britskom seriáli Adolescence (Netflix) je síce fiktívny, no jeho tvorcovia si dali záležať na tom, aby v ňom vierohodne zachytili viaceré témy, s ktorými pri výchove detí v modernej spoločnosti zápasíme aj v skutočnosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Máriou Jaššovou a liečebnou pedagogičkou Zuzanou Krnáčovou o tom, aké posolstvá si v seriáli všimli a o čom by podľa nich mohli premýšľať rodičia, školy, či štát. Zuzana aj Mária pracujú v Inkucentre, čo je organizácia ktorá poskytuje vzdelávanie a podporu školám po celom Slovensku. Obe sú odborníčkami na traumurešpektujúci prístup vo vzdelávaní a na to, ako tvoriť psychologicky bezpečné prostredie na školách a ako podporovať prirodzený potenciál detí aj dospelých, ktorí v škole sú. "Ten seriál nie je ani tak o nepodarených tínedžeroch, ale skôr o tom, ako sme my dospelí bezradní v tom, ako ustáť ich silné emócie. Lebo toto je v niečom prirodzená a biologicky daná vec, že tínedžeri prežívajú emócie silnejšie, intenzívnejšie a vo väčších návaloch ako my." vraví v podcaste Mária Jaššová. "Celú dobu v ňom vidíme neochotu ísť do náročných emócií, zostať s nimi a trošku ich preskúmať" pridáva Zuzana Krnáčová. Hostky odporučili knihy: Veľké leto (Ewald Arenz) Kľúč k porozumeniu správania detí - Ako sa napojiť na seba a druhých (Claire Wilson) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:03:12) Čím Adolescence vzbudil pozornosť (00:06:02) O epizóde 1 (00:26:46) O epizóde 2 (01:01:22) O epizóde 3 (01:09:47) O epizóde 4 (01:29:06) Záver a dodatok _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako si nájsť zdravý vzťah, ktorý funguje? A prečo sa niektorí ľudia opakovane ocitnú vo vzťahoch, kde je prítomná manipulácia či násilie? V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Lenkou Uherovou o tom, čo si všímať na partnerovi v období randenia a spoznávania sa. Čo sú dobré signály a čo sú indície toho, že si treba dávať pozor. Lenka má dlhodobý výcvik v psychoterapii zameranej na človeka podľa filozofie Carla Rogersa a má tiež vzdelanie v oblasti z kriminológie a kriminálnej psychológie z univerzity v Essexe. "Manipulátori sú čoraz šikovnejší," vraví v podcaste. "Aj oni čítajú knihy a počúvajú podcasty o vzťahoch, takže zdokonaľujú svoje metódy a vedia, čo chce ich obeť počuť." Hostka odporučila knihy: Why Does He Do That? Inside the Minds of Angry and Controlling Men (Lundy Bancroft) The Gift of Fear - Survival Signals That Protect Us from Violence (Gavin de Becker) Jedovatá slova - Jak rozpoznat verbální násilí a jak na ně reagovat (Patricia Evans) Spomenuté v podcaste: How to Have Impossible Conversations (Peter Boghossian, James Lindsay) Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:32) Prečo máme opakované vzťahy s manipulátormi (00:19:52) Ako rýchlo sa prejaví manipulácia (00:35:16) Ako randiť bezpečne (00:57:58) Čo sú "green flags" (01:02:31) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Začiatkom minulého storočia odchádzali zo slovenských dedín do Ameriky húfy ľudí - a zamierili do Pittsburghu, Chicaga, Clevelandu, kde potom v blízkosti fabrík vznikali celé slovenské štvrte. Podľa moderných odborných odhadov tak dnes v Amerike žije až okolo 800-tisíc ľudí, ktorí majú slovenské korene. Väčšina prisťahovalcov tam zostala žiť, no niektorí sa časom vrátili domov na Slovensko a potom tu oslavovali americké sviatky a rozprávali o mrakodrapoch, ktoré v Amerike stoja aj vďaka nim. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Tomáš Hudákom, stand-up komikom, scenáristom, bývalým novinárom a autorom románu Amerikáni, v ktorom Tomáš zachytáva slovenské vysťahovalectvo do Ameriky na príbehu svojho pradeda a prababky.  Tomáš rozpráva, aké to bolo pre ľudí zo Slovenska vydať sa na zaoceánsku cestu v čase, keď sa nedalo spoľahnúť na políciu a inštitúcie, keď neexistovalo pracovné právo a keď ženy mohli o svojej rovnoprávnosti ešte iba snívať. Barbora sa pýta, ako Tomáš zbieral príbehy našich predkov, a čo videl pri návšteve USA - napríklad vtedy, keď sa šiel pozrieť do oceliarní v Pittsburghu. A rozprávajú sa aj o dnešnej Amerike - a o tom, ako sa vyvíja tamojšie spoločenské a politické dianie. Hosť odporučil knihu: Ostrov kľúč (Małgorzata Szejnert) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

V tejto epizóde Ľudskosti sa k Barbore Marekovej pripojí moderátorka Adela Vinczeová, aby jej položila otázky od poslucháčstva podcastu Ľudskosť. Rozprávajú sa o podcastingu, rodine, o prístupe k deťom, peniazoch, terapii, ale aj o tom, ako riešiť konflikty. V auguste má podcast Ľudskosť pauzu. Vo štvrtky vám budeme púšťať epizódy, ktoré stojí zato počuť druhýkrát. Tešíme sa na vás v novej sezóne Ľudskosti, ktorá sa začne 6. septembra. _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Aké to je žiť na palestínskych územiach, ktoré okupuje Izrael? V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s lektorom ľudskoprávnych tém Juliánom Vrábelom, ktorý spoluorganizuje bratislavské Pochody solidarity s Palestínou.  Julián si vzal na prelome rokov dva mesiace voľna z práce a navštívil palestínske rodiny v Západnom brehu Jordánu. V podcaste rozpráva o podmienkach, v ktorých žijú, a o tom, aké sú ich zvládacie stratégie. "Nechcem, aby tému Palestíny prevzala krajná pravica, ale v dôsledku zlyhaní mainstreamu sa to, žiaľ, niekedy deje," vraví v podcaste. A keďže je Julián queer muž, Barbora sa ho pýta aj na to, ako sa cítil v komunite, ktorá má vraj s queer ľuďmi problém. Spomenuté v podcaste: The Settlers - dokumentárny film, r. 2025 režisér Louis Theroux sa stretáva s členmi rastúcej komunity Izraelčanov, ktorí sa usadili na okupovanom Západnom brehu Jordánu. No Other Land - dokumentárny film, r. 2024 - palestínsko-izraelský kolektív zobrazuje ničenie oblasti Masafer Yatta na okupovanom Západnom brehu Jordánu izraelskými vojakmi a spojenectvo, ktoré sa postupne vytvára medzi palestínskym aktivistom Baselom a izraelským novinárom Yuvalom. Hosť odporučil knihy:  Perfect Victims: And the Politics of Appeal (Mohammed El-Kurd) - od Palestínčanov sa často očakáva, aby boli „dokonalými obeťami“ – pokojnými, bezchybnými a politicky prijateľnými – aby si vôbec zaslúžili empatiu a solidaritu západného publika. Autor kritizuje tento rámec ako formu dehumanizácie a presúva pozornosť od morálneho hodnotenia správania utláčaných k analýze samotných štruktúr okupácie, kolonializmu a moci. The Hundred Years' War on Palestine (Rashid Khalidi) - historická kniha, kde autor interpretuje dejiny Palestíny v rokoch 1917 – 2017 ako storočie koloniálnej vojny vedenej proti palestínskemu obyvateľstvu. Svoju argumentáciu opiera o archívne materiály, rodinné dokumenty a historický výskum. Namiesto tradičného výkladu konfliktu ako sporu dvoch rovnocenných nacionalizmov tvrdí, že ide predovšetkým o dejiny osadníckeho kolonializmu, vysídľovania Palestínčanov a ich odporu proti týmto procesom. Queer Palestine and the Empire of Critique (Sa'ed Atshan) - skúma vývoj palestínskeho LGBTQ+ hnutia a tvrdí, že queer Palestínčania čelia súčasne homofóbii aj izraelskej okupácii, pričom ich boj za sexuálne oslobodenie nemožno oddeliť od boja za palestínsku slobodu. Zároveň kritizuje to, čo nazýva „impériom kritiky“ – prostredie, v ktorom sú palestínski queer aktivisti neustále posudzovaní a spochybňovaní izraelskými aj palestínskymi inštitúciami, západnými akademikmi, médiami či vlastnými spojencami, čo podľa neho oslabuje samotné hnutie a jeho schopnosť budovať širokú solidaritu. Hosť odporučil online zdroje:  Za spravodlivý mier na blízkom východe @vcera.bolo.neskoro @europe.palestine.network Izraelské ľudskoprávne organizácie B'tselem Physicians for Human Rights Israel Židovské organizácie @jewishvoiceforpeace @jewishantizionistnetwork Antisionistické židovské organizácie priamo v Izraeli @radical.bloc.tlv @zochrot @odsinitiative @breakingthesilenceisrael @mesarvot Médiá: Electronic Intifada Zeteo Z pohľadu queer ľudí: @queers.for.palestine, palestínska kvír organizácia @aswatfreedoms, palestínska feministická organizácia @ward.gaza.queer, gazanská kvír platforma @alqaws_org Právne centrum pre práva arabskej menšiny v Izraeli: Adalah Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) (00:00:00) Úvod (00:02:54) O pochodoch solidarity s Palestínou (00:19:08) O pobyte v Západnom brehu (00:37:13) O útokoch na deti (00:48:32) O situácii queer ľudí (01:15:59) Tipy na knihy _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako mať dobrý a naplnený život, keď máme psychické ochorenie?  Peter Kravárik vyštudoval psychológiu, teraz študuje PhD. program lekárske neurovedy na Lekárskej fakulte UK a pôsobí v oddelení behaviorálnej neurovedy Centra experimentálnej medicíny SAV. Zároveň žije s dvoma psychickými poruchami - obsedantno-kompulzívnou poruchou a  bipolárnou poruchou druhého typu, ktorej súčasťou sú ťažké depresie. Vďaka odbornej pomoci je však dnes Peter so svojím životom spokojný - robí veci, ktoré mu dávajú zmysel, a teší sa na svadbu s partnerkou Jarkou. Barbora Mareková sa ho pýta, ako sa počas života vyvíjalo jeho prežívanie. Peter rozpráva o ťažkých fázach, o tom, ako sa dostal k odbornej pomoci, aj o tom, ktoré zážitky z terapie zmenili jeho vnímanie. Približuje, aké princípy potrebuje s partnerkou dodržiavať, aby boli k sebe ohľaduplní a chránili svoj vzťah. A Barbora sa ho pýta aj na gitarové balady, v ktorých Peter zachytáva svoj vnútorný svet. Hosť odporučil knihy: The Book: On the Taboo Against Knowing Who You Are (Alan Watts) The Shallows - What the Internet Is Doing to Our Brains / Nebezpečná mělčina - Jak internet mění náš mozek (Nicholas Carr) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. See omnystudio.com/listener for privacy information.