Advertise on podcast: ENVI-cast

Na Slovensku je približne 120 hradov a hradných zrúcanín - malých aj veľkých, známych aj nenápadných. Každý z týchto hradov má svoj príbeh a oplatí sa ho navštíviť. V tejto epizóde sa s Martinom Sárossym, iniciátorom obnovy hradov na východnom Slovensku, rozprávame o tom, ako sa hradné zrúcaniny obnovujú, prečo má zmysel ich chrániť, aj ako sa dá prepájať ochrana kultúrneho dedičstva s ochranou prírody.

Keď sa pokazí tlačiareň, väčšina z nás ju automaticky vymení za novú. Existuje však aj iná cesta. Spolu so zástupkyňou spoločnosti Canon Gabrielou Beňovou sa v ENVIcaste rozprávame o tom, ako môže technológia po skončení prvého používania získať ďalšiu šancu. Vysvetľujeme, čo znamená repasovanie tlačiarní a tonerových kaziet, ktoré časti zariadení sa dajú opätovne použiť, ako celý proces prebieha a prečo sa tento prístup uplatňuje najmä pri kancelárskych tlačiarňach.

Vianoce nemusia byť o strese, dokonalých prípravách a prehnaných očakávaniach. Nemusia byť ani o nadmernom nakupovaní, plytvaní jedlom či množstve odpadu. Vianoce môžu byť predovšetkým o spomalení, stretnutiach s blízkymi a o tom, že sme spolu. S herečkou Lujzou Garajovou Schramekovou sme sa rozprávali o jej prežívaní Vianoc, o radosti z dvoch týždňov prázdnin, o rodinných stretnutiach, o darčekoch bez tlaku na dokonalosť, o opätovnom používaní baliaceho papiera, o jedle, odpade a malých každodenných zvykoch, ktoré môžu spraviť Vianoce pokojnejšími a udržateľnejšími.

Klimatická zmena už dávno nie je len témou odborníkov. Dotýka sa nášho každodenného života a čoraz viac aj našej psychiky. Čoraz viac ľudí pociťuje nielen klimatickú úzkosť, ale aj ďalšie eko-emócie: ekologický hnev, ekologickú vinu či solastalgiu. Napriek tomu, že obavy z klimatickej zmeny na Slovensku deklaruje väčšina populácie, veľká časť ľudí nevie, ako s nimi pracovať. V tejto epizóde sa so psychologičkou Patríciou Gajdošociovou rozprávame aj o tom, ako klimatická úzkosť vzniká a ako s ňou pracovať. Vysvetlí, ako klimatické správy vplývajú na naše zdravie, ako sa klimatická úzkosť prejavuje, prečo ju pociťujú hlavne mladí ľudia a aké signály si všímať.

Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne bohatým výskytom minerálnych prameňov – máme ich približne tisíc a každý z nich je jedinečný. Každý má iné zloženie, teplotu aj príbeh. Hydrogeológ Peter Malík zo Štátneho geologického ústavu v podcaste vysvetľuje, ako minerálne pramene vznikajú, a ktoré pramene sú považované za najteplejšie a najvzácnejšie. Dozviete sa aj to, ako sa tvorí podzemná voda a či sa môže stať, že voda jedného dňa jednoducho dôjde.

Ľudské telo má vraj potenciál dožiť sa až 120 rokov – no podstatné je, aby sme žili zdravo a vitálne. Lekár a odborník na výživu Boris Bajer v rozhovore hovorí o piatich pilieroch dlhovekosti. Pripomína, že denne by sme mali zjesť aspoň pol kila ovocia a zeleniny, no robí to len 9 % ľudí. Vysvetľuje, ako si udržať svalovú silu aj vo vyššom veku, prečo športovanie v prírode prospieva telu aj psychike a čo nás môžu naučiť „zóny dlhovekosti“, kde ľudia žijú pomalšie, viac spolu a v súlade s prostredím. Dlhovekosť tak nie je len osobná, ale aj ekologická téma – dlhší život znamená aj dlhšiu ekologickú stopu.

Mravenisko nie je chaos, ale dokonale organizovaný mikrosvet. Hoci ich vnímame ako neúnavných robotníkov, niekedy aj pol dňa presedia vo svojich komôrkach. Na jar sa vyhrievajú na slnku a teplo si nosia dovnútra. Sú tu už 140 miliónov rokov, zlepšujú pôdu, regulujú škodcov a chránia svoje „dojnice“ – vošky. S Adriánom Purkartom, entomológom a popularizátorom vedy z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK sme sa rozprávali aj o tom, prečo sú mravce systémoví ekoinžinieri a ako veľmi zasahujú do života v záhradách a lesoch.

Aj digitálna slušnosť niečo stojí. Znie to nevinne, ale každé „ďakujem“ a každé „prosím“ v AI chate, každý zbytočný e‑mail či generovaná odpoveď zanecháva neviditeľnú stopu. Energetickú, dátovú aj ekologickú. S Miroslavou Šáchovou z Asociácie AI (ASAI) sme sa rozprávali o tom, ako môže byť umelá inteligencia nástrojom udržateľnosti, a kedy sa naopak stáva záťažou pre planétu.

Aj keď každý z nás vyprodukoval za ostatný rok v priemere až 472 kg odpadu, triedime lepšie než kedykoľvek predtým. S generálnou riaditeľkou OZV ENVI - PAK Hanou Novákovou sme sa rozprávali o tom, čo sa v triedení zlepšilo, čo stále nevieme a čo všetko prinesie nová legislatíva o obaloch. Zistíte, prečo plast nie je nepriateľ, a ako znečistený papier môže znehodnotiť celý obsah kontajneru.

Ak si myslíte, že ručné umývanie riadu je ekologickejšie, zrejme vás prekvapí pravý opak. V tejto epizóde sme sa rozprávali s Romanom Kýrom zo spoločnosti Henkel o tom, ako naša každodenná starostlivosť o domácnosť vplýva na životné prostredie. Zistíte, prečo už predpieranie bielizne nemá zmysel, ako správne dávkovať prací prášok, prečo sú dlhé programy v skutočnosti ekologickejšou voľbou a čo všetko môžete spraviť pre udržateľnejšiu domácnosť.

Lifbee Academy je jedinečný vzdelávací program, ktorý spája vedcov, marketérov a podnikateľov, aby spolu hľadali riešenia v oblasti biotechnológií a envirotechnológií. Je to priestor, kde sa nápady menia na reálne produkty a inovácie. V podcaste sa dozviete, ako funguje Lifbee Academy, čo účastníkov motivuje a aké úspešné projekty už vznikli. Hovoriť budeme aj o EnviroTech Labe, ktorý sa zameriava na udržateľnosť a znižovanie odpadu pomocou technologických inovácií, a tiež o výzvach, ktoré Lifbee Academy ešte len čakajú.

Kvety nás sprevádzajú v každom ročnom období a prinášajú radosť do našich domovov. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ pochádzajú? Dovážané kvety precestujú tisíce kilometrov, čo má výrazný dopad na životné prostredie. Alternatívou sú lokálne pestované kvety, ktoré sú nielen čerstvejšie, ale aj udržateľnejšie. Práve otejto téme sme sa rozprávali s Nikou Krechnyákovou, ktorá na svojej kvetinovej farme Poľný kvet pestuje tisícky kvetov. V rozhovore nám prezradila aj to, či cukor vo vode pomáha, či aj kvety podliehajú módnym trendom, a ako sa správne starať o rezané kvety, aby zostali krásne čo najdlhšie.

Andrea Zahurancová, cestovateľka a digitálna nomádka, každoročne trávi Vianoce so svojimi rodičmi a bratom mimo Slovenska. Vždy si vyberú nové miesto, na ktorom ešte neboli, a na ktorom strávia spolu intentívne 2-3 týždne. Dôležitejší ako darčeky je pre nich kvalitne strávený spoločný čas. Ako a kde strávia tohtoročné Vianoce? Aj to sa dozviete z dnešného podcastu.

Ako vplýva to, čo jeme na životné prostredie? Je ekologickejšie prestať jesť mäso a stať sa vegetariánmi? Odpoveď nie je taká jednoznačná. Dôležité je predovšetkým vyberať si lokálne, kvalitné a sezónne potraviny v ich najjednoduchšej podobe a nájsť si čas na jedlo. Anetta Vaculíková, zakladateľka programu Skutočne zdravá škola, nám prezradila, ako si môžeme upraviť stravovacie návyky tak, aby sme jedli nielen zdravšie, ale aj ekologickejšie.  

Sklo je supermateriál, ktorý je stopercentne recyklovateľný a dá sa recyklovať donekonečna bez zmeny kvality. Sklo vyrobené z recyklátu je zároveň ľahšie vyrobiteľné, jeho výroba je úspornejšia, šetrí nielen suroviny, ale aj energie a znižuje uhlíkovú stopu. Na Slovensku sa recyklácii skla venuje skláreň Vetropack Nemšová, kde vyrábajú obalové sklo. S ich výrobkami sa stretávame bežne v potravinách - sú to obaly od nápojov, zaváraninové poháre či fľaše od kečupu. Juraj Golej, environmentálny inžinier Vetropacku nám v rozhovore prezradil aj to, koľko skla dokážu ročne zrecyklovať, aj aká je cesta skla z kontajnera až po hotový výrobok.