Advertise on podcast: ENVI-cast

Nie je lúka ako lúka. Kým na niektorých nájdeme aj 110 druhov rastlín, na slaniskách rastú len dva či tri. Čo sa stane, keď lúku prestaneme kosiť alebo na nej pásť zvieratá? Prečo môže nevhodné kosenie ohroziť život na lúke a akú úlohu pri jej udržiavaní zohrávajú kravy, ovce či kozy? S botaničkou a environmentalistkou Luciou Čahojovou zo Slovenskej akadémie vied sme sa rozprávali o tom, prečo druhovo bohaté lúky miznú a ako dlho trvá ich obnova. Pozreli sme sa aj na závrty, ktoré môžu fungovať ako ostrovy biodiverzity a poskytovať niektorým druhom útočisko pred dôsledkami klimatickej zmeny.

Prečo chutí káva z Etiópie inak ako káva z Brazílie? Čo prezrádza jej pôvod a ako pestovanie ovplyvňuje meniaca sa klíma? S Rastislavom Gallom zo spoločnosti ATC sme sa rozprávali o udržateľnej káve, odpade vznikajúcom pri jej spracovaní aj o tom, ako sa zorientovať pri výbere kvalitnej kávy.

Obaly sú čoraz menšie, ľahšie a jednoduchšie. Výrobcovia redukujú vrstvy, odstraňujú zbytočné vložky, optimalizujú tvary a čoraz častejšie pri ich navrhovaní využívajú umelú inteligenciu. Čo stojí za trendom minimalizácie obalov? Aké zmeny prinesie nové európske nariadenie a ako ovplyvní výrobcov aj spotrebiteľov? V podcaste sa s Hanou Novákovou, generálnou riaditeľkou OZV ENVI - PAK rozprávame aj o tom, ako sa mení svet obalov a kto v skutočnosti financuje triedenie a recykláciu odpadu.

Na Slovensku každoročne vznikajú tony ovčej vlny. Namiesto využitia však veľká časť končí ako odpad. Prečo? Čím je ovčia vlna výnimočná a prečo jej štruktúra pripomína ľudský vlas? S Líviou Rášovou, zakladateľkou značky Vlna pod Tatrami, sme sa rozprávali o spracovaní, vlastnostiach aj možnostiach využitia tejto tradičnej suroviny.

Správne zateplenie dokáže výrazne znížiť tepelné straty aj náklady na vykurovanie. V podcaste s Vladimírom Beňom zo spoločnosti Knauf Insulation sa dozviete, prečo je dôležité riešiť izoláciu komplexne, kde domy najčastejšie strácajú teplo a akým chybám sa pri zatepľovaní vyhnúť.

Podiel modrej zložky v svetle je počas dňa vítaný, pretože podporuje aktivitu a pozornosť, no vo večerných hodinách by sme mali siahnuť po teplejších odtieňoch. Ivan Kováčik zo spoločnosti LEDVANCE, ktorá patrí medzi svetových lídrov vo výrobe moderného osvetlenia, v podcaste vysvetľuje, prečo je dôležité všímať si lumeny namiesto wattov, ako sa zmenila spotreba osvetlenia v domácnostiach, ako si správne zvoliť intenzitu a farbu svetla v rôznych miestnostiach a aký vplyv má osvetlenie na náš denný režim aj spotrebu energie.

Najsilnejšie zemetrasenie na Slovensku bolo v roku 1763 pri Komárne. Také silné zemetrasenie sme odvtedy na Slovensku nezažili. V tejto epizóde sa so seizmológom Róbertom Kyselom pozrieme na to, ako zemetrasenia vznikajú, ako sa meria ich sila a čo tieto čísla v skutočnosti znamenajú. Vysvetlíme si, či ich vieme predpovedať, kde sa na Slovensku vyskytujú najčastejšie a či sa ich máme obávať. Nebudú chýbať ani praktické rady, ako sa počas zemetrasenia správať.

Na Slovensku žili ľudia kedysi úspornejšie, komunitnejšie a takmer bez odpadu. V tejto epizóde sa s etnologičkou Zuzanou Beňuškovou pozrieme na to, ako naši predkovia hospodárili v domácnostiach, ako využívali veci aj potraviny, a prečo bolo prirodzené nič nevyhadzovať. Dozviete sa napríklad, prečo si ľudia požičiavali čižmy či kožuchy, ako uchovávali potraviny bez chladničiek a čo všetko sa dalo zdieľať, opraviť alebo využiť do posledného kúsku.

Na Slovensku je približne 120 hradov a hradných zrúcanín - malých aj veľkých, známych aj nenápadných. Každý z týchto hradov má svoj príbeh a oplatí sa ho navštíviť. V tejto epizóde sa s Martinom Sárossym, iniciátorom obnovy hradov na východnom Slovensku, rozprávame o tom, ako sa hradné zrúcaniny obnovujú, prečo má zmysel ich chrániť, aj ako sa dá prepájať ochrana kultúrneho dedičstva s ochranou prírody.

Keď sa pokazí tlačiareň, väčšina z nás ju automaticky vymení za novú. Existuje však aj iná cesta. Spolu so zástupkyňou spoločnosti Canon Gabrielou Beňovou sa v ENVIcaste rozprávame o tom, ako môže technológia po skončení prvého používania získať ďalšiu šancu. Vysvetľujeme, čo znamená repasovanie tlačiarní a tonerových kaziet, ktoré časti zariadení sa dajú opätovne použiť, ako celý proces prebieha a prečo sa tento prístup uplatňuje najmä pri kancelárskych tlačiarňach.

Vianoce nemusia byť o strese, dokonalých prípravách a prehnaných očakávaniach. Nemusia byť ani o nadmernom nakupovaní, plytvaní jedlom či množstve odpadu. Vianoce môžu byť predovšetkým o spomalení, stretnutiach s blízkymi a o tom, že sme spolu. S herečkou Lujzou Garajovou Schramekovou sme sa rozprávali o jej prežívaní Vianoc, o radosti z dvoch týždňov prázdnin, o rodinných stretnutiach, o darčekoch bez tlaku na dokonalosť, o opätovnom používaní baliaceho papiera, o jedle, odpade a malých každodenných zvykoch, ktoré môžu spraviť Vianoce pokojnejšími a udržateľnejšími.

Klimatická zmena už dávno nie je len témou odborníkov. Dotýka sa nášho každodenného života a čoraz viac aj našej psychiky. Čoraz viac ľudí pociťuje nielen klimatickú úzkosť, ale aj ďalšie eko-emócie: ekologický hnev, ekologickú vinu či solastalgiu. Napriek tomu, že obavy z klimatickej zmeny na Slovensku deklaruje väčšina populácie, veľká časť ľudí nevie, ako s nimi pracovať. V tejto epizóde sa so psychologičkou Patríciou Gajdošociovou rozprávame aj o tom, ako klimatická úzkosť vzniká a ako s ňou pracovať. Vysvetlí, ako klimatické správy vplývajú na naše zdravie, ako sa klimatická úzkosť prejavuje, prečo ju pociťujú hlavne mladí ľudia a aké signály si všímať.

Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne bohatým výskytom minerálnych prameňov – máme ich približne tisíc a každý z nich je jedinečný. Každý má iné zloženie, teplotu aj príbeh. Hydrogeológ Peter Malík zo Štátneho geologického ústavu v podcaste vysvetľuje, ako minerálne pramene vznikajú, a ktoré pramene sú považované za najteplejšie a najvzácnejšie. Dozviete sa aj to, ako sa tvorí podzemná voda a či sa môže stať, že voda jedného dňa jednoducho dôjde.

Ľudské telo má vraj potenciál dožiť sa až 120 rokov – no podstatné je, aby sme žili zdravo a vitálne. Lekár a odborník na výživu Boris Bajer v rozhovore hovorí o piatich pilieroch dlhovekosti. Pripomína, že denne by sme mali zjesť aspoň pol kila ovocia a zeleniny, no robí to len 9 % ľudí. Vysvetľuje, ako si udržať svalovú silu aj vo vyššom veku, prečo športovanie v prírode prospieva telu aj psychike a čo nás môžu naučiť „zóny dlhovekosti“, kde ľudia žijú pomalšie, viac spolu a v súlade s prostredím. Dlhovekosť tak nie je len osobná, ale aj ekologická téma – dlhší život znamená aj dlhšiu ekologickú stopu.

Mravenisko nie je chaos, ale dokonale organizovaný mikrosvet. Hoci ich vnímame ako neúnavných robotníkov, niekedy aj pol dňa presedia vo svojich komôrkach. Na jar sa vyhrievajú na slnku a teplo si nosia dovnútra. Sú tu už 140 miliónov rokov, zlepšujú pôdu, regulujú škodcov a chránia svoje „dojnice“ – vošky. S Adriánom Purkartom, entomológom a popularizátorom vedy z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK sme sa rozprávali aj o tom, prečo sú mravce systémoví ekoinžinieri a ako veľmi zasahujú do života v záhradách a lesoch.