Advertise on podcast: Vedecký podcast SAV

Vysoký krvný tlak nebolí a človek o ňom nemusí celé roky vedieť. V našich cievach pritom môžu postupne prebiehať zmeny, ktoré neskôr vedú k ateroskleróze, infarktu či ďalším vážnym komplikáciám. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s biochemičkou a kardiovaskulárnou fyziologičkou Oľgou Pecháňovou z Centra experimentálnej medicíny SAV rozprávame o tom, čo sa pri hypertenzii skutočne deje v našom organizme. Dozviete sa, prečo sú cievy oveľa viac než iba „trubice“, akú úlohu zohráva endotel a prečo môže aj jednoduchá molekula oxidu dusnatého ovplyvňovať náš krvný tlak. Rozhovor sa venuje aj oxidačnému stresu, ateroskleróze a tomu, prečo môže byť infarkt iba náhlym vyvrcholením ochorenia, ktoré sa vyvíjalo celé roky. Oľga Pecháňová vysvetľuje aj to, čo môžeme pre svoje cievy urobiť pohybom a stravou, ako fungujú polyfenoly a či je naozaj zdravé dať si pohár červeného vína. Približuje tiež aktuálny výskum dlhodobého covidu a rozdiely v reakcii zdravého organizmu a organizmu s pridruženými ochoreniami.  Vypočujte si epizódu o tom, čo sa v našich cievach odohráva dávno predtým, než sa objavia vážne zdravotné problémy. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Čo môže o Slovensku vedieť človek, ktorý sa mu venuje takmer celý profesionálny život, no pozerá sa naň z opačného konca sveta? Hosťom Vedeckého podcastu SAV je profesor Susumu Nagayo, japonský slovakista, jazykovedec a historik, ktorý sa Slovensku a slovenčine venuje už niekoľko desaťročí. Prvýkrát prišiel do Bratislavy v roku 1979. V rozhovore spomína na svoje prvé stretnutie so Slovenskom počas normalizácie, vysvetľuje, čo ho priviedlo k štúdiu slovanských jazykov a ako sa od ruštiny a češtiny postupne dostal k slovenčine. Dozviete sa tiež, aké rozdielne sú slovenčina a japončina, čo znamená prekladať medzi dvoma vzdialenými jazykmi a ako túto prácu mení umelá inteligencia. Profesor Nagayo približuje aj svoju zbierku vzácnych slovenských kníh. Významná časť rozhovoru patrí Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a jeho pôsobeniu v Japonsku v roku 1918. Susumu Nagayo vysvetľuje, ako ho dve historické fotografie priviedli k dlhoročnému pátraniu po Štefánikových japonských stopách a po osudoch československých legionárov vo východnej Ázii. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie stredoveká princezná, mnohí si predstavia nádherné šaty, hrady a život ako z rozprávky. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s historičkou Danielou Dvořákovou z Historického ústavu SAV rozprávame o tom, ako vyzeral skutočný život na stredovekých kráľovských a šľachtických dvoroch a prečo by sama princeznou byť nechcela. Dozviete sa, ako vychovávali budúcich kráľov, čo všetko sa museli učiť a prečo sa už v stredoveku zdôrazňovalo, že zlý učiteľ môže narobiť veľa škody. Hostka vysvetľuje aj to, prečo boli princezné často najmä nástrojom sobášnej politiky a aké možnosti mali ženy, ktoré napriek dobovým obmedzeniam dokázali výrazne zasiahnuť do politiky a hospodárenia krajiny. Rozhovor približuje osudy Márie Uhorskej, Barbory Celjskej či Alžbety Luxemburskej a ukazuje, že obraz stredovekých žien býva oveľa pestrejší, než nám ponúkajú zaužívané predstavy. Daniela Dvořáková hovorí aj o práci historičky v archívoch, o vzácnych stredovekých prameňoch a o chvíľach, keď dokáže jediný dokument úplne zmeniť pohľad na historickú osobnosť. Vypočujte si epizódu nahrávanú na festivale Pohoda o kráľoch, princeznách, stredovekých klebetách a histórii, ktorá môže byť napínavá ako detektívka. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Ako by malo vyzerať Slovensko v roku 2040? V špeciálnej festivalovej epizóde Vedeckého podcastu SAV z Pohody diskutujú predseda SAV Martin Venhart, Richard Filčák z Centra spoločenských a psychologických vied SAV a analytik Martin Smatana o tom, prečo Slovensko potrebuje dlhodobú víziu, ktorá presiahne jedno volebné obdobie. Dozviete sa, na čom môže Slovensko pri svojom ďalšom rozvoji stavať a aké výzvy ho čakajú v najbližších rokoch. Hostia hovoria o starnutí populácie, zdravotníctve, klimatickej zmene, vode, energetike, regionálnych rozdieloch aj odchode mladých ľudí do zahraničia. Rozhovor sa venuje aj tomu, ako premeniť víziu na konkrétne kroky a prečo úspech krajiny nemožno merať iba ekonomickým rastom. Dôležitými témami sú kvalita života, dôvera v inštitúcie, polarizácia spoločnosti a schopnosť štátu plánovať dlhodobo a rozhodovať sa na základe dát a vedeckých poznatkov. Vypočujte si diskusiu o tom, aké Slovensko chceme v roku 2040 a čo musíme urobiť už dnes, aby sa nám v ňom dobre žilo. Diskusiu môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Slovensko získalo nový národný superpočítač PERUN. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa s Luciou Demovičovou a Filipom Holkom z Výpočtového strediska Centra spoločných činností SAV rozprávame o tom, čo superpočítače vlastne sú, ako fungujú a prečo sú nevyhnutné pre moderný vedecký výskum. Dozviete sa, ako dokáže PERUN spracovávať obrovské množstvá dát, prečo je energeticky efektívny a aké možnosti prináša vedcom, univerzitám aj firmám. Hostia vysvetľujú, ako sa využíva pri modelovaní zložitých procesov, vývoji umelej inteligencie či simuláciách, ktoré by na bežných počítačoch trvali neúmerne dlho. Rozhovor sa venuje aj budúcnosti vysokovýkonného počítania, kvantovým počítačom a tomu, ako môže táto infraštruktúra pomôcť posunúť slovenský výskum a inovácie na vyššiu úroveň. Vypočujte si epizódu o technológii, ktorá sa stáva jedným zo základných nástrojov modernej vedy. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie science fiction, väčšina z nás si predstaví svetoznáme mená ako Jules Verne, Isaac Asimov či Frank Herbert. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa však rozprávame o menej známom, no mimoriadne zaujímavom fenoméne – československej sci-fi literatúre počas obdobia normalizácie. Našou hostkou je Olha Norba z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Dozviete sa, čo znamenal pojem „šedá zóna“ v literatúre, ako fungovali autori na pomedzí oficiálnej a neoficiálnej kultúry a prečo sa práve sci-fi stalo priestorom pre spoločenskú kritiku. Reč bude aj o dystópiách, utópiách a spôsoboch, akými autori dokázali hovoriť o problémoch svojej doby bez toho, aby ich diela skončili v zásuvke. Olha Norba približuje tvorbu Alty Vášovej, Jána Feketeho či Alfonza Bednára a vysvetľuje, ako sa v ich dielach objavovali motívy moci, manipulácie, technológií či budúcnosti. Rozprávame sa aj o tom, prečo mnohé z týchto textov pôsobia aktuálne aj dnes a ako sa po roku 1989 menili ich interpretácie. Vypočujte si epizódu o literatúre, ktorá sa pozerala do budúcnosti, no zároveň dokázala veľmi presne komentovať svoju prítomnosť. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie matematika, väčšina z nás si predstaví čísla, vzorce a možno aj nepríjemné spomienky zo školy. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s matematičkou Emíliou Haluškovou z Matematického ústavu SAV o svete abstraktnej matematiky, logiky a algebraických štruktúr. Vysvetľuje, čo sú monounárne algebry a prečo aj veľmi abstraktné matematické objekty môžu pomáhať rozvíjať moderné matematické myslenie. Dozviete sa, čo vlastne znamená algebraická štruktúra a ako matematici skúmajú vzťahy medzi objektmi pomocou pravidiel a operácií. Reč bude aj o tom, prečo matematika nie je len o počítaní, ale najmä o logike, štruktúrach a spôsobe uvažovania. Emília Halušková približuje aj to, ako sa abstraktná matematika prepája s rozvojom kritického myslenia. V podcaste sa rozprávame aj o popularizácii matematiky a o tom, ako ju priblížiť deťom hravou formou. Hostka vysvetľuje, prečo pri práci s deťmi využíva rozprávky, papierové skladačky či logické hry a ako môže matematika podporovať kreativitu aj predstavivosť. Vypočujte si epizódu o tom, že matematika nemusí byť strašiakom, ale fascinujúcim svetom pravidiel, logiky a objavovania. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie Slovenské národné povstanie, väčšina z nás si predstaví hrdinský boj proti nacizmu. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s historikom Martinom Poschom z Historického ústavu SAV o tom, aká bola realita SNP a prečo ju nemožno vnímať čierno-bielo. Dozviete sa, aká bola situácia na Slovensku pred vypuknutím povstania, prečo sa odboj formoval postupne a čo všetko ovplyvnilo jeho vznik v roku 1944. Hosť približuje aj to, prečo nebol odboj jednotný a akú úlohu zohrávali rôzne skupiny, od vojakov a partizánov až po civilistov. Rozhovor sa venuje aj úlohe menšín, žien a zahraničných bojovníkov, ktorí sa na povstaní podieľali, ako aj tomu, ako sa vtedajšie informácie šírili popri propagande. Martin Posch vysvetľuje, prečo je dôležité vnímať SNP nielen ako vojenskú operáciu, ale aj ako politické a morálne rozhodnutie. Vypočujte si epizódu o udalosti, ktorá zásadne ovplyvnila smerovanie Slovenska a dodnes formuje naše chápanie dejín. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie ostrov biodiverzity, väčšina z nás si predstaví výnimočné miesto plné života. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s Luciou Čahojovou z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV o závrtoch, teda geomorfologických útvaroch, ktoré fungujú ako ostrovy chladu, vlhkosti a výnimočnej biodiverzity. Dozviete sa, prečo sa práve na dne závrtov drží studený vzduch, prečo v nich rastú iné druhy než na okolitej planine a ako môžu pomáhať chrániť chladnomilné druhy v čase klimatickej zmeny. Hostka približuje aj rozdiely medzi Slovenským krasom a slovinským Krasom, kde prebieha jej výskum. Rozhovor sa venuje aj tomu, ako vedci skúmajú závrty pomocou terestriálneho lidaru, botanických zápisov, dataloggerov a výskumu mäkkýšov. Lucia Čahojová vysvetľuje aj to, prečo niektoré závrty po požiari ostali nedotknuté a akú úlohu môžu zohrávať pri ochrane biodiverzity aj pri ukladaní uhlíka v krajine. Vypočujte si epizódu o výnimočných miestach, ktoré ukrývajú bohatý život a môžu byť dôležité aj pre budúcnosť našej krajiny. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že vodík môže byť síce sľubným palivom budúcnosti, no zároveň predstavuje veľký problém pre materiály, ktoré s ním prichádzajú do kontaktu? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s Michaelou Štamborskou z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV o vysokoentropických zliatinách a ich možnom využití pri skladovaní a transporte vodíka. Dozviete sa, prečo je vodík pre materiály zradný a ako môže spôsobiť ich skrehnutie a praskanie. Reč bude aj o takzvaných vodíkových pasciach, ktoré by mohli vodík zachytiť skôr, než poškodí štruktúru materiálu. Dr. Štamborská približuje aj metódu akustickej emisie, vďaka ktorej vedci doslova „počujú“, čo sa v materiáli deje počas zaťažovania. V podcaste sa rozprávame aj o tom, ako sa prepája mechanika s materiálovým výskumom a prečo nestačí poznať len rovnice, ale treba rozumieť aj správaniu samotného materiálu. Hostka približuje svoju cestu od detstva s autíčkami a skrutkovačom až po výskum materiálov budúcnosti. Vypočujte si epizódu o materiáloch, ktoré môžu raz rozhodovať o tom, ako bezpečne budeme využívať vodík v energetike, doprave aj priemysle. Rozhovor s Michaelou Štamborskou môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Divadlo patrí k najstarším umeleckým druhom, no stále dokáže veľmi presne reagovať na to, čo sa deje v spoločnosti. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s teatrológom Karolom Mišovicom z Ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV. Rozhovor sa venuje dejinám slovenského divadla, divadelnej kritike aj tomu, prečo bývajú najťažšie časy často obdobím najsilnejšieho umenia. Dozviete sa, ako vznikalo slovenské divadlo v 19. storočí, aké boli začiatky Slovenského národného divadla a prečo sa profesionálne divadlo na Slovensku formovalo neskôr než v okolitých krajinách. Karol Mišovic približuje aj osobnosti, ktoré formovali slovenskú divadelnú kultúru, a vysvetľuje, ako sa z provinčných podmienok postupne rodila moderná divadelná scéna. Rozhovor sa venuje aj súčasnosti. Podľa teatrológa je divadlo stále zrkadlom spoločnosti a najlepšie inscenácie často vznikajú v obdobiach politického a spoločenského napätia. Hovorí aj o úlohe divadelnej kritiky, o tom, prečo kritik nemusí byť nepriateľom umelca a ako má vyzerať kultivovaná spätná väzba. Epizóda má aj osobnejšiu rovinu. Poslucháči spoznajú Karola Mišovica aj ako vášnivého zooturistu, ktorý navštevuje zoologické záhrady doma i v zahraničí a vníma ich ako dôležité environmentálne a vzdelávacie centrá. Vypočujte si epizódu o tom, ako divadlo odráža dobu, v ktorej vzniká, a prečo je pre spoločnosť dôležité aj dnes. Jubilejný stý Vedecký podcast SAV vychádza na Svetový deň divadla. Rozhovor môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Predstavte si, že prídete na pumpu a povedia vám, že toaleta je pokazená. Za okamih však do nej bez problémov pustia niekoho iného. Alebo ste v podniku, kde všetkým nalievajú do skla, len vy dostanete plastový pohár. Alebo hľadáte byt, no po vyslovení svojho priezviska už zrazu nie je voľný. Prípadne vás v každom obchode prenasleduje predavačka, ktorá kontroluje či ste náhodou niečo neukradli... Toto nie sú výnimočné incidenty, to je každodenná realita tisícov Rómov a Rómok na Slovensku, ktorú nám v podcastovom rozhovore priblížili sociálna psychologička Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV a antropológ Andrej Belák z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Témou rozhovoru bol protirómsky rasizmus, ktorý je u nás tak bežný, že ho často už ani nevnímame. Vypočujte si prečo predsudky voči Rómom prežívajú celé generácie, ako funguje mikroagresia a prečo bolí viac, než si myslíme, prečo integrácia Rómov a Rómok stagnuje a ako vznikajú stereotypy. Podcast vychádza z najnovšej brožúry Rómovia medzi nami z edície Otvorená akadémia, ktorá prináša vedecké poznatky o rómskej menšine a jej každodennom živote. Epizódu nájdete aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Keď sa povie magnetická rezonancia, väčšina ľudí si predstaví hlučný tunel v nemocnici. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s doktorkou Radkou Klepochovou z Ústavu merania SAV o tom, ako magnetická rezonancia funguje a prečo sa jej netreba báť. Vysvetľuje, že magnetická rezonancia nevyužíva ionizačné žiarenie a patrí medzi bezpečné diagnostické metódy. Približuje princíp fungovania, od správania vodíkových jadier v magnetickom poli, až po vznik výsledného obrazu. Rozhovor sa zameriava aj na magneticko-rezonančnú spektroskopiu, ktorá umožňuje merať koncentrácie látok priamo v tkanivách. Vedkyňa opisuje, ako dokáže sledovať metabolizmus svalov, zmeny obsahu tuku v pečeni či reakciu organizmu na fyzickú záťaž. V podcaste sa venujeme aj častým mýtom o magnetickej rezonancii, bezpečnostným opatreniam a zaujímavým príhodám z praxe. Radka Klepochová približuje aj svoju cestu od environmentálnej chémie k výskumu v oblasti biomedicínskeho zobrazovania. Vypočujte si epizódu o metóde, ktorá nám umožňuje nahliadnuť do tela bez skalpela a žiarenia. Rozhovor s Radkou Klepochovou môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že pavúky dokážu ušetriť poľnohospodárom prostriedky tým, že prirodzene regulujú škodcov? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s arachnológom Pavlom Purgatom z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. o tom, prečo sa pavúkov bojíme a prečo by sme ich mali skôr chrániť. Vysvetľuje, že strach z pavúkov je často strachom z neznámeho a môže mať aj evolučné korene. Dozviete sa, koľko druhov pavúkov žije na Slovensku a prečo je naša krajina v tomto smere výnimočná. Hovoríme aj o mokradiach, ktoré patria medzi najohrozenejšie, ale zároveň najbohatšie ekosystémy Európy. Pavúky podľa vedca slúžia ako bioindikátory a dokážu prezradiť, v akom stave je krajina. Podcast sa dotýka aj klimatickej zmeny a presunu stredomorských druhov do našich zemepisných šírok. Rozoberáme mediálne známu čiernu vdovu a vysvetľujeme, prečo panika pri tomto pavúčikovi nie je namieste. Zistíte, ako vyzerá výskum pavúkov v teréne aj v laboratóriu a prečo sú niektoré druhy ťažko určiteľné. Pavol Purgat približuje aj pozoruhodný príbeh jediného vodného pavúka na svete. A prezradí aj to, ako pavúky chutia. Vypočujte si epizódu o živočíchoch, ktoré sú dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Rozhovor s Pavlom Purgatom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.

Vedeli ste, že ílové minerály, ktoré si spájame s hlinou či keramikou, môžu pomáhať v boji proti nebezpečným baktériám? Ako dokáže svetlo v kombinácii s vhodným materiálom ničiť biofilmy, ktoré odolávajú antibiotikám? A prečo sú práve prírodné, netoxické materiály takým sľubným riešením pre medicínu? V tejto epizóde Vedeckého podcastu SAV vedec Juraj Bujdák z Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i. vysvetľuje, ako sa ílové minerály využívajú v moderných antibakteriálnych povrchoch. Hovorí o spolupráci chémie, mikrobiológie a fotochemických prístupov. Rozpráva o tom, prečo biofilmy predstavujú veľký problém v nemocniciach. Približuje výskum fotosenzibilizátorov, ktoré sa aktivujú svetlom. Vrátime sa aj k jeho starším výskumom o vzniku života na Zemi. Dozviete sa, akú úlohu mohli zohrávať ílové minerály v chemickej evolúcii.  Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.