Advertise on podcast: Nezastaviteľné s Michelle

Tento rozhovor sa nahrával na live podujatí s publikom v Prešove, preto budete občas počuť autentické reakcie ľudí. Hostkou je europoslankyňa Lucia Yar, ktorej príbeh považujem za nesmierne inšpiratívny. Lucia pochádza z malého mesta na východe krajiny, zo Sniny a vďaka svojej húževnatosti a tvrdej práci do dotiahla až do Europarlamentu za stranu Progresívne Slovensko. Vo verejnom priestore potrebujeme pozitívne ženské vzory a to je aj dôvod, prečo som Luciu pozvala do svojho podcastu. Verím totiž, že veľké veci dokážu aj ľudia, ktorí nepochádzajú z privilegovaných skupín a môžu tak svojim príbehom motivovať ostatných k činom, ktoré ich dovedú na miesta, ktoré si ani nevedeli predstaviť. S Luciou sa rozprávame nie len o jej ceste "do Bruselu" ale aj o osobnom živote, manželstve, feminizme, o tom, ako sa jej zmenil život po vstupe do politiky a ako zvláda hejty.

Prešovčanka, talentovaná herečka a speváčka, Veronika Husovská rozpráva o svojom manželstve s rovnako talentovaným hudobníkom Martinom Husovským, ich rodine a aj o svojom povolaní, ktoré verejnosť vníma ako veľmi dobre platené. Či je to tak sa dozviete vo veľmi veselom rozhovore, pretože s Veronikou máme priateľský vzťah, čo môžete pri počúvaní navnímať aj vy, poslucháči. Veroniku obdivujem pomerne dlho a som rada, že sme sa spoločne ocitli v rozhovore, kde okrem iného zaznelo mnoho pekných myšlienok.

Ivana Gibová je úspešná slovenská prozaička, ktorá vyhráva literárne ceny, no aj napriek tomu ju tento rok Fond na podporu umenia nepodporil a v odôvodnení znelo, že jej tvorba nemá dostatočnú kvalitu. Ivana si tento rok za svoju poslednú fantastickú knihu BABIČKA prevzala ocenenie ANASOFT LITERA a CENU NADÁCIE TATRA BANKY. Ivanu považujem za veľmi odvážnu ženu. Otvorené hovorí o mnohých ťažkých témach, ktoré sužujú naše domácnosti a ktoré riešime naozaj mnohí a mnohé. Má osobnú skúsenosť s liečbou na psychiatrii ale aj na Prednej hore, čo sa tiež dozviete v rozhovore. V jej živote totiž bol moment, ktorý ju donútil riešiť svoje psychické zdravie a tak sa dozvedela, že má hraničnú poruchu osobnosti. Napriek tomu dvanásť rokov píše a je úspešnou spisovateľkou. Mimochodom, v rozhovore sa dozviete, aké mizivé percento zarábajú autori a autorky zo svojej tvorby a že jej vyjadrovanie sa k celospoločenskej situácií má pre jej profesný život dôsledky. Vypočujte si tento rozhovor, ktorý je v konečnom dôsledku aj napriek ťažkým témam balzamom na dušu.

Alexandra Hovancová, laureátka Krištáľového krídla je riaditeľkou detského domova pre nevyliečiteľné choré deti a núdzového bývania pre týrané ženy v Spišskej Novej Vsi. Osem rokov bojovala za zmenu zákona, ktorá sa podarila minulý rok a tak zariadenie nemuseli zatvoriť. Spolu s kolegyňami robia život ťažko chorým deťom naozaj výnimočným. Nie je to úplne bežné zariadenie, nemajú úplne bežné aktivity, aj keď sú to všetko "obyčajní ľudia a obyčajné deti". Z tohto sveta odchádzajú s neuveriteľnými zážitkami, naplnenými dňami a absolútne milované. To, čo pre ne robí Saša s kolgyňami nie je iba chvályhodné, je to hodné inšpirácie a nasledovania. Aj napriek ťažkej téme je to rozhovor plný smiechu, životných uvedomení a príbehov, o ktorých by ste mali počuť. Budeme rady, ako nám necháte komentár a pošlete ho niekomu na vypočutie. Stojí totiž naozaj za to!

Čo najhoršie Lamiya vyviedla ako dieťa? Ako vníma rozvody? Čo jej babka navarí, keď príde domov? Mnoho vecí sa z tohto nádherného rozhovoru dozviete. Lamiya je mladá rehoľná sestra, ktorá je na správnom mieste. Aj keď nie každý má pochopenie pre rehoľu, ona je presvedčená, že služba Bohu a komunite je jej životné poslanie. Prebrali sme toho pomerne dosť a aj keď sme sa veľa nasmiali, prebrali sme aj vážne témy. Lamiya je aktuálne hviezda na instagrame, no sociále siete tu nemusia byť navždy. Ak je niekto influencer v pravom zmysle slova a nie podľa počtu zľavových kódov, tak Lamiyu môžeme naozaj nazývať influencerkou. Spolu s ostatnými sestrami Seleziánkami majú veĺmi zodpovednú životnú misiu, pretože formujú deti a mladých. Som veľmi rada, že som ju aj vďaka tomuto rozhovoru mohla bližšie spoznať a zbúrať predsudky, ktoré som voči rehoľným sestrám mala. Budem rada, ak si z rozhovoru vezmete niečo hodnotné, zaznelo tam totiž mnoho pekných myšlienok. Za každé zdieľanie vám budem vďačná.

Dominika Sakmárová je spisovateľka, blogerka a milovníčka Ázie. Žila v Číne, na Taiwane a s rodinou aj v Južnej Kórei. O týchto zážitkoch napísala doteraz tri knihy, ktoré vám s ľahkosťou a humorom priblížia život na ázijskom kontinente. My sa rozprávame o výchove kórejských detí, materstve, rodinách, ktoré majú pre nás možno čudné spôsoby žitia a nevynechali sme ani moju najobľúbenejšiu tému- rodovú rovnosť. V Južnej Kórei totiž pripadá na jednu ženu 0,7 dieťaťa a tamojšia vláda si nevie poradiť so zlým vývojom demografie. Čo všetko vymýšľajú sa dozviete z rozhovoru. Ja prispievam odporúčaním na kórejské seriály, ktoré jednak potvrdzujú všetky Dominikine slová a za mňa sú absolútne prehliadaný masterpiece. Verím, že si rozhovor užijete rovnako ako my pri nahrávaní a budeme veľmi vďačné za komentár a zdieľania.

Nikola Martonová je majiteľka kaderníctva VlasMejker, ktoré je v Prešove veľmi známe. Spolu s manželom Matúšom tvoria skvelý tím a priznáva, že kadernícky salón je oproti ich dvom dcéram to najnáročnejšie "dieťa." V prvej časti rozhovoru sa zhovárame o tom, ako spoločne vybudovali silnú značku, ktorá rastie spolu s ich tímom kolegýň a ako sa za 10 rokov dostali až do dnešnej podoby. Hoci je môj podcast zameraný na ženy, som veľmi rada, že Nikol verejne hovorí o tom, že Matúš je neoddeliteľnou súčasťou VlasMejkra od začiatku až doteraz. V druhej časti rozhovoru Nikol hovorí o správnej starostlivosti o zdravé vlasy, vyvracia najčastejšie mýty a rozoberáme vaše kadernícke traumy, ako sme ich s Nikol nazvali. Skúsenosti z rôznych kaderníctiev máme hádam všetky no nie vždy sú príjemné. Nikol predstavuje aj ich VlasMejker Akadémiu, ktorá je zameraná na kaderníčky a kaderníkov, ktorí chcú svoje zručnosti zlepšovať a profesíjne rásť. Konkurenciu už po toľkých rokoch vníma úplne inak, ako na začiatku. Nikol je príkladom podnikateľky, ktorá na svojej ceste "vyrástla." Je skromná, milá, veľká profesionálka a veľmi dobre sa počúva. Toto live nahrávanie bolo extrémne príjemné, celú verziu nájdete na mojom youtubovom kanáli, pretože v niektorých častiach sme mali aj názorné ukážky a tie by v audio verzii nedávali zmysel. Budem vďačné za spätnú väzbu a veríme, že z tejto epizódy si vezmete praktické tipy, ktoré zapracujete do svojej vlasovej rutiny už dnes! Príjemné počúvanie.

Veronika Homolová Tóthová je dokumentaristka, novinárka, spisovateľka a autorka kníh Mengeleho dievča a Mama milovala Gabčíka. Už 15 rokov sa venuje príbehom preživších holokaustu a komunistického režimu. Prináša príbehy, ktoré sú pre našu spoločnosť obrovským výkričníkom a mali by sme o nich počuť. V rozhovore sa dozviete o: Slovenke- Viole Stern Fischerovej, ktorá prežila štyri koncentračné tábory a príbehoch iných preživších holokaustu učeniu a (ne)pochopeniu histórie polemike nad tým, kedy a kde sa má začať diskusia o holokauste Gabčíkovi a Kubišovi, ktorý vykonali najdôležitejší čin odboja počas 2.svetovej vojny aktuálnych náladách v spoločnosti komunizme, ktorý bol rovnako ohavným režimom ako nacizmus Počas počúvania bude zjavné, kedy som sa neudržala, rozcítila a tak je to v poriadku. Voči obetiam a preživším by sme mali cítiť obrovskú ľútosť, no zároveň obdivovať ich silu vrátiť sa do spoločnosti. Nie každý ich totiž privítal vrúcne. S Veronikou komentujeme aj aktuálne dianie a fakt, že verejným priestorom lieta slovo fašista takmer nepretržite a nevhodne. Rovnako je to s pojmom liberálny fašizmus, ktorý ani neexistuje. Toto je môj najťažší rozhovor vôbec, no považujem ho za najdôležitejší na uvedomenie si toho, ako ľahko môžeme prísť o slobodu, ak sa jasne nevymedzíme voči zlu. Ako hovorí aj Veronika, ak si myslíte, že vy nikdy nebudete patriť do vylúčenej skupiny, veľmi sa mýlite.

Judita Tkáčová je jedna z mála vyštudovaných nutričných špecialistiek pôsobiacich na Slovensku. Spolu s ostatnými vzdelanými odborníčkami a odborníkmi poukazuje na najbežnejšie chyby v stravovaní, ktorých je plný internet. Judit je prvou hostkou live formátu, ktorý sme nahrávali pred publikom. Z rozhovoru sa dozviete: čo je nutričná terapia a pre koho je určená najčastejšie mýty kolujúce v súvislosti s potravinami ako mať prísun vitamínov a minerálov aj počas zimy ako sa zdravo stravovať čím si škodíme najviac či potrebujeme detoxikovať prečo diéty nefungujú S Judit sa s humorom a nadhľadom pozeráme do vašich tanierov a keďže sme obe matky, dotkli sme sa aj témy materstva. Vypočujte si triezvy rozhovor o tom, ako sa nezblázniť z jedla :) Ak chcete mať k dispozícií relevantné informácie od odborníčok, sledujte na Instagrame nasledujúce profily: https://www.instagram.com/erika_zajacova/ https://www.instagram.com/petronela_nutrition/ https://www.instagram.com/terapiajedlom/ https://www.instagram.com/chutzit/ https://www.instagram.com/nutrimamma.cz/ https://www.instagram.com/karolinafour/ https://www.instagram.com/katka.blichar.fitness/ https://www.instagram.com/kitaka_haes/ https://www.instagram.com/akademiavyzivy/

Bývala modelka a mama dvoch detí je momentálne hviezdou na čínskych sociálnych sieťach. Jej manžel Jayden je Číňan a vďaka tomu, že zverejnil video o jej pôrode do vody sa z večera do rána stála pomerne známou. Vo svojich videách hovorí o mentálnom zdraví, popôrodnej depresii a hodnote nás žien. Nechcela mať však mama profil a tak to celé preklopila do témy, ktorú miluje. Reč je o móde. S manželom totiž založili módnu značku pod jej menom. Kým je ona s deťmi doma v Londýne, on často lieta do Činy, kde majú 26 zamestnancov. Ich cieľovka je totiž v Číne, kde má Andrea svoju 4 miliónovú followerskú základňu. V roku 2025 sa plánuje dosať aj na európsky trh. S Andreou sa rozprávame o živote v Číne, medzinárodnom manželstve a prezrádza, že hoci má Čínu veľmi rada, deti chce vychovať v Londýne. Hovorí o tamojšom vzdelávaní a porovnáva ho aj s naším slovenským. Polemizujeme spolu nad kultom krásy a estetických zázrakoch. Na ruke má totiž vytetované "Im enough" a ako sama hovorí, denne to musí pripomínať nie len sebe. Vypočujte si inšpiratívne rozprávanie o životnom príbehu Andrey Tang.

Z Londýna rovno do Rokycan. Aj tak sa začína príbeh Anny Viľchovej, ktorá sa po štúdiu rozvojového manažmentu vrátila na východ okúsiť slovenské školstvo a aplikovať získané vedomosti. V rámci programu Teach for Slovakia strávila na základnej škole s deťmi z vylúčených komunít dva roky a tvrdí, že ak máme detailné poznatky ako a kde systém zlyháva, vieme urobiť efektívnu zmenu. Zhodneme sa na tom, že všetky deti si zaslúžia kvalitné vzdelanie, nie len tie, ktoré "sa vedeli dobre narodiť." Aj táto skúsenosť spolu s jej materstvom prispela k tomu, že dnes je spoluzakladateľkou programu Emocionálny kompas. Základným školám ponúkajú preškolenie pre pedagógov a vďaka jednoduchým nástrojom tak pomáhajú deťom zlepšiť duševné zdravie, vzťahy v škole a zvládanie náročných situácií. So spoluzakladateľkou Lenkou Soradovou sa snažia o to, aby bol kompas dlhodobým projektom, pretože ani matematiku sa neučíme iba jeden rok a práve preto sa o regulácií emócií potrebujeme zhovárať v dlhodobom horizonte a to ako spoločnosť výrazne podceňujeme. Fakty totiž hovoria, že keď sa dieťa necíti prijaté a v bezpečí, jeho schopnosť učiť sa je výrazne horšia. Tak náš mozog jednoducho funguje a je v záujme nás všetkých, ako rodičov, tak aj učiteľov a učiteliek vytvoriť deťom bezpečné prostredie. Príklady dobrej praxe našli v zahraničí a postupne ich aplikujú v slovenských školách. S Ankou sa zhovárame aj o emóciách, ktoré sa u nás považujú za negatívne a nežiadúce a polemizujeme nad tým, ako hlboko sú v nás tieto presvedčenia zakorenené a ako ovplyvňujú naše životy aj v dospelosti. Výbornou pomôckou je aj kompas na doma, ktorý si rodičia vedia zakúpiť a prekvapivo neslúži iba na prácu s deťmi. Ak sa vás niekto opýta, čo by vám pomohlo, ak ste smutný/á, možno ostanete prekvapení, že to pre tento moment neviete pomenovať ani vy sami. Aj o tom je emocionálny kompas na doma. Je to výborná pomôcka pre rodičov a ich deti na to, aby sa naučili pomenovať svoje emócie a ďalej s nimi pracovali nie len v rámci rodiny. Verte, veľa sa naučíte aj o sebe. Využiť môžete aj aplikáciu Môj kompas. Všetky informácie nájdete na webe www.emocinalnykompas.sk, ktorý bol v čase nahrávania tejto epizódy v procese prerábania. S Ankou sme zašli aj do témy rešpektujúcej výchovy, pretože ako v školách, tak aj doma je cieľom naučiť deti mať zdravé sebavedomie, vedieť si budovať zdravé vzťahy a nastaviť si svoje hranice. Je však rozdiel v spôsobe, akým to chceme dosiahnuť. Dá sa to autoritatívne ale aj láskavo, pričom druhý spôsob nám zaručí dobré vzťahy s našimi deťmi, zatiaľ čo presadzovanie moci a kontroly má krátkodobé výsledky. V tomto rozhovore nájdete veľa pekných a láskavých myšlienok. Prajeme vám príjemné počúvanie o veľmi potrebnom projekte, ktorý pevne verím bude raz bežnou súčasťou výučby na každej škole, aby sme spoločne podieľali na láskavej generácií ľudí.

Tento letný diel je špeciál, pretože jedeným z hostí je muž. Napriek tomu, že si pozývam výlučne ženské hostky, rozdeliť túto dvojicu mi neprišlo správne. Tvoria totiž jeden super celok, čo zaiste zhodnotíte aj vy po vypočutí tohto rozhovoru. Autori podcastu Sexuýlna výchova, Miška Chrkavá a Denis Kendy boli v Prešove a výsledkom je veľmi výživná debata o rodovej rovnosti, LGBTQI+ komunite, povedomí o zdravom sexe, šikane a rodičovstve. V rozhovore sa dozviete, čo sa deje na stredných školách- Miška a Denis totiž z prvej ruky počúvajú šokujúce skutočnosti, pretože študentom ponúkajú v rámci projektu H3kni sa bezpečný priestor. Zároveň upozorňujú na dôležitosť sexuálnej a vzťahovej výchovy, pretože sami sú svedkom nevedomostí a mylných informácií v oblasti ochrany osobnosti, sexuálneho zdravia, sebahodnoty, toxických vzťahov nie len pri študentoch. Ani mnoho dospelých neovláda základné informácie a učia sa to aj vďaka ich podcastu Sexuálna výchova. Denis opisuje svoj "coming out" a to, ako ho prijala rodina. Nevynecháva ani pre neho slovenskú realitu- pokrikovanie, fyzické útoky či šikanu. Tento diel považujem za extrémne dôležitý na vypočutie najmä pre rodičov. Tí totiž v mnohých prípadoch nevedia ochrániť svoje deti pred nebezpečenstvom sociálnych sietí alebo prostredím v škole. Zhodli sme sa, že najlepšou cestou je budovanie dôverného a rešpektujúceho vzťahu rodič- dieťa. Odkazuje rodičom, aby sa zaujímali o svoje deti. Tie totiž môžu prežívať ťažké obdobia a potrebujú pomoc. Spoločne sa zamýšľame nad tým, ako môže jedna veta "som člen/ka LGBQTI+ komunity" navždy zmeniť rodičovskú lásku na nenávisť. Zároveň polemizujeme nad obmedzovaním ženských reprodukčných práv, životom rodín s deťmi na Slovensku či postavením žien po materskej dovolenke. Pri každej z tém sme sa všetci rozohnili a rozhadzovali rukami, čo je z rozhovoru naozaj počuť. Začali sme zľahka a postupne sme prešli k pálčivým témam, ktoré sú pre našu spoločnosť polarizujúce. My traja sme sa však zhodli takmer vo všetkom povedanom. Sme otvorení a tolerantní k inakosti a ja pevne verím, že sa vám tento rozhovor bude páčiť. Príjemné počúvanie.

Osirelí rodičia- tak nazývame rodičov, ktorí prežili vlastné deti či už v prenatálnom období, alebo neskôr. Ako sa s tým vysporiadať približuje v rozhovore Veronika Smoľak, ktorej nečakane zomrela dcéra Alma. V tom čase mala tesne pred piatymi narodeninami a osudnou sa jej stala chrípka. Veronika hovorí, že zrazu stratila identitu ako mama, aj keď Alminou mamou bude navždy. Svoje pocity a myšlienky začala zverejňovať na Instagrame, kde je v kontakte aj s inými osirelými rodičmi. Verejne hovorí o svojej ťažkej životnej skúške, ktorá ju zmenila. Začala sa viac zaujímať o svoje mentálne zdravie a rozhodla sa, že aj napriek veľkej bolesti, ktorú v sebe bude mať už navždy, nechce zanevrieť na radosť zo života. O smrti sa v našich končinách hovorí málo a o smrti detí takmer vôbec. Nevieme, ako reagovať na také udalosti a Veronika do debaty prináša svoje postrehy z obdobia po Alminej smrti. Pomohlo jej aj občianske združenie TANANA, ktoré pomáha osirelým rodičom prekonať stratu dieťaťa a Janka Pitková zo združenia Kolobeh života. S Veronikou sa rozprávame aj o tom, že smútenie môže mať rôzne formy a nič nie je v jeho procese dobré alebo zlé. Neexistujú žiadne univerzálne rady. Človeka po strate však stačí len vypočuť a priznať mu jeho pocity. Zdržme sa poznámok a hodnotení, ktoré môžu zabolieť. Veronika sama priznáva, že po smrti dcéry sa bála zasmiať, pretože netušila, či sa to smie. Tento rozhovor prináša slzy ale aj smiech a neverili by ste, k čomu všetkému sme sa počas neho dopracovali. Alma je v rodinnom živote Veroniky prítomná denne. Aj keď by sa to mohlo zdať niekomu čudné, druhorodená dcéra Lujza o nej vie všetko. Veronika sa s ňou otvorene rozpráva aj o smrti, samozrejme primerane veku. Veronikin plač po piatich rokoch zmenil charakter, už nie je boľavý, ale oslobodzujúci. Plač po strate je len láska, ktorá nemá ako von. Vypočujte si nádherný rozhovor o živote s Veronikou Smoľak.

Obete domáceho násilia nemusia chodiť s modrinami, no aj napriek tomu ho môžu zažívať. Žiť s manipulátorom a v toxickom vzťahu oberá obeť o sebahodnotu a presviedča ju, že chyba je práve v nej. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa ženám z takého vzťahu neodchádza jednoducho. Zo štatistík totiž vyplýva, že domáce násilie je rodovo podmienené a deje s vo veľkej miere ženám. O násilí hovoríme vtedy, ak jeden z partnerov uplatňuje moc voči druhej osobe v párovom vzťahu a je prítomné vo fyzickej, psychickej ale aj sexuálnej podobe. O tejto problematike sa zhováram s výkonnou riaditeľkou občianskeho združenia MyMamy, Ľudkou Vysockou a psychologičkou Romanou Radvanskou. Dámy vnášajú do tejto témy svoje praktické skúsenosti, keďže s obeťami domáceho násilia pracujú denne v Bezpečnom ženskom dome, ktorý ako združenie prevádzkujú. Obetiam poskytujú ubytovanie, psychologické a právne poradenstvo a pomáhajú sa im opäť postaviť na nohy. Romana ako psychologička zdôrazňuje, že obeťami sú aj deti, ktoré sú svedkami nezdravého vzťahu a podpísať sa to na nich môže rôzne. V rozhovore približujú, ako fungujú procesy vykázania násilníka z domu, aké možnosti má v daný moment obeť a ako vyzerá multiinštutucionálna spolupráca, pretože v tomto procese je často prítomná polícia a sociálny pracovník. Pozitívnou správou je, že dámy z MyMamy školia členky a členov policajného zboru a sociálnych pracovníkov, ako vhodne a citlivo komunikovať s obeťami domáceho násilia v rôznych aj kritických situáciách. V rozhovore sa tiež dozviete, že často ženu od odchodu odhovára aj samotná rodina, či okolie, ktoré žene neverí, prípadne tieto skutky zľahčuje. V rozhovore sme sa dotkli aj témy feminizmu, ktorá je v kontexte domáceho násilia dôležitá. Aj preto je nutné hovoriť o tejto téme nahlas. Dámy vám prezradia, ako postupovať v prípade, že máte podozrenie, že vo vašom okolí sa niečo podobné deje, prípadne ak ste sama/sám obeťou. My, ako spoločnosť v tejto problematike môžeme scitlivovať spoločnosť tak, že sa napríklad aj verejne zastaneme obete, namiesto toho, aby sme na ňu ukazovali prstom, že si za to môže sama, prípadne si to vymyslela. Buďme k okoliu vnímavé/vnímavý a podajme pomocnú ruku v prípade, že je to potrebné. Všetky informácie nájdete na ich webe www.mymamy.sk a keďže pôsobia len v rámci Prešovského kraja, kontaktovať môžete aj Národnú linku pomoci pôsobiaci na celom území Slovenska. Odporúčanie na knihu o lepšie pochopenie feminizmu, Chimamanda Ngozi Adichie: Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Za technickú spolupráci pri tejto epizóde ďakujem samotnej Romanke, ktorá okrem sa okrem psychológie venuje aj hudbe a všetkým technickým záležitostiam pri nahrávaní a postprodukcii.

Rezané kvety sú bežnou súčasťou našich životov a do Európy sa dovážajú až z Afriky. Málokto sa zamýšľa nad tým, akú cestu prejdú, kým sa ocitnú u nás vo váze. Bohužiaľ, ako pri módnom priemysle, aj v tom kvetinovom je prítomné novodobé otroctvo a obrovská environmentálna záťaž. Problémom je aj obrovský nadkonzum. Zvykli sme si totiž mať neustály prístup počas celého roka prakticky ku všetkému. My, ako spotrebitelia máme obrovskú moc a preto je dôležité, aby sme sa dopytovali pôvodu aj pri rezaných kvetoch. Podporiť však môžete slovenské kvetinové farmy, ktoré pestujú svoje kvety. Jednou z nich sú aj Milé Kvietky z Modry. O udržateľnej floristike sa rozprávam s majiteľkou Viktóriou Kuriškovou. Tá v rozhovore vysvetľuje, že mať kvety celoročne je nemožné a poukazuje na nedostatky v kvetinovom biznise. Približuje svoje fungovanie a priznáva, že v zimných mesiacoch musí mať rezané kvety aj ona, inak by skrachovala. Vyberá si ale pestovateľov, ktorí dbajú na podmienky a kupujúcim sa môže zdať, že jej ponuka je skromná. Ona si však stojí za množstvom a tak kvety zbytočne nevyhadzuje. Načrtli sme aj tému udržateľnosti izbových rastlín a slovenské svadby, ktorých vizuál je do veľkej miery ovplyvnený Pinterestom. Okrem predaja kvetov organizuje workshopy na výrobu vencov, kytíc, machových obrazov, sójových sviečok a mnoho ďalšieho. Odporúčam prezrieť si jej sociálne siete. Verím tomu, že aj vy sa zamilujete do slovenských kvetov, za ktorými síce stoja mozole a špinavé nechty, no myšlienka udržateľných kvetov vás naozaj dostane. V tomto rozhovore sa dozviete naozaj šokujúce informácie o rezaných kvetoch, ktoré ste netušili. Zároveň však ponúkame niekoľko praktických tipov, ako s kvetmi nakladať lepšie. V komentári nájdete aj kvetinové farmy na Slovensku, ktorých chvalabohu pribúda a vďaka nim môžete aj vy pri najbližšej príležitosti siahnuť po udržateľnej alternatíve.