Advertise on podcast: Dopodrobna

Umelá inteligencia nám dokáže ušetriť hodiny práce. Čo sa však stane, ak jej postupne odovzdáme aj úlohy, pri ktorých sme predtým museli sami premýšľať? Lektor kritického myslenia Jakub Kobela upozorňuje na riziko kognitívnej atrofie a vysvetľuje, prečo by sme AI nemali používať na všetko, čo dokážeme vyriešiť sami. V podcaste Dopodrobna sa Ivo Funtek rozpráva s Jakubom Kobelom o kritickom myslení, dezinformáciách, umelej inteligencii a o tom, ako si zachovať schopnosť samostatne premýšľať v čase informačného pretlaku. V tejto epizóde sa dozviete:- Čo vlastne znamená kriticky myslieť- Prečo sa kritické myslenie dá naučiť a trénovať- Ako môže používanie AI ovplyvňovať naše myslenie- Ktoré úlohy by sme podľa Kobelu nemali automaticky odovzdávať umelej inteligencii- Prečo je dôležité pripustiť si, že sa môžeme mýliť- Ako sme na tom s kritickým myslením na Slovensku Reč bude aj o dezinformáciách, silných emóciách, sebareflexii, informačnom pretlaku, školstve a jednoduchých mikronávykoch, ktorými môžeme kritické myslenie trénovať každý deň. Sleduj Svet podcastov na Instagrame: https://www.instagram.com/svet.podcastov/

Musíme mať občiansky preukaz vždy pri sebe? Môže nás polícia na ulici zastaviť a bez ďalšieho dôvodu žiadať doklady? A čo sa stane, ak občiansky nemáme? V podcaste Dopodrobna sa Ivo Funtek rozpráva s advokátom Igorom Ribárom o tom, aké povinnosti máme pri preukazovaní totožnosti a aké právomoci má pri kontrole polícia. V tejto epizóde sa dozviete:- Či musíme mať občiansky preukaz stále pri sebe- Kedy od nás môže policajt žiadať doklad totožnosti- Či môže stačiť fotografia občianskeho v mobile- Za akých okolností nás môže polícia prehľadať- Kedy si môžeme policajta pri zákroku natáčať- Aké právomoci má mestská polícia Reč bude aj o strate dokladov, alternatívnych spôsoboch preukázania totožnosti, predvedení na policajnú stanicu a o tom, ako postupovať pri kontakte s políciou. Sleduj Svet podcastov na Instagrame: https://www.instagram.com/svet.podcastov/

AI agenti mali počas testovania zostať izolovaní od internetu aj jeden od druhého. Podľa opisu vedca Vladimíra Šuchu však začali medzi sebou komunikovať, dostali sa mimo určeného prostredia a niektorí sa pokúšali zakryť svoje konanie. Čo sa stalo a prečo by nás to malo zaujímať? V podcaste DOPODROBNA sa Ivo Funtek rozpráva s profesorom a odborníkom na umelú inteligenciu Vladimírom Šuchom o bezpečnostných incidentoch AI, autonómnych agentoch a rizikách, ktoré môžu vzniknúť, keď technológia prekročí nastavené hranice. Preberajú aj možné ohrozenie kritickej infraštruktúry, zodpovednosť vývojárov, reguláciu umelej inteligencie a otázku, či môžeme technologickým firmám dôverovať, že bezpečnosť uprednostnia pred ziskom. V tejto epizóde sa dozviete:- Prečo AI agenti porušili pravidlá, začali spolu komunikovať a zakrývali stopy?- Môže umelá inteligencia ohroziť ľudstvo? Aké riziká nám hrozia už dnes?- Prečo ani vývojári presne nevedia, čo všetko ich AI dokáže?- Dokážeme AI vypnúť, ak sa vymkne kontrole?- Kto má kontrolovať technologické firmy a prečo podľa Vladimíra Šuchu nestačia dobrovoľné pravidlá?

Dve eurá za liter nafty nie sú problémom iba vodičov. Drahšie palivo zvyšuje náklady dopravcov a firiem, ktoré sa následne môžu premietať do cien tovarov a služieb. Ako dlho môže tento tlak trvať a čo by ho dokázalo zmierniť? V podcaste Dopodrobna sa Ivo Funtek rozpráva s energetickým expertom Radovanom Potočárom o zdražovaní pohonných hmôt, jeho príčinách a dôsledkoch pre slovenských spotrebiteľov aj podniky. V tejto epizóde sa dozviete:·  Prečo drahá nafta ovplyvňuje aj ceny bežných nákupov·  Ako energopomoc ovplyvňuje konečné účty za plyn·  Kedy sa menia ceny plynu pre slovenské domácnosti·  Ako môže vysoká cena obmedzovať spotrebu·  Či by pomohlo zníženie daní na benzín a naftu·  Aké riziká prinášajú vysoké ceny zemného plynu pre podniky Reč bude aj o možných opatreniach na zníženie spotreby palív, cenách na európskom trhu s ropou a o tom, za akých okolností by benzín, nafta a plyn mohli opäť zlacnieť.

Slovensko rýchlo starne a čoraz menší počet pracujúcich bude financovať čoraz väčšiu skupinu seniorov. Demograf Branislav Šprocha upozorňuje, že ľudia narodení koncom 90. rokov a začiatkom nového milénia môžu pri súčasnom nastavení odchádzať do dôchodku približne okolo 69 až 70 rokov. V tejto epizóde podcastu Dopodrobna sa Ivo Funtek rozpráva s demografom Branislavom Šprochom o tom, prečo Slovensko starne, prečo sa rodí čoraz menej detí a čo demografický vývoj znamená pre dôchodky, pracovný trh, zdravotníctvo aj fungovanie regiónov. V tejto epizóde sa dozviete:· Prečo je problémom nielen nízka pôrodnosť, ale aj ubúdanie žien v reprodukčnom veku· Čo to znamená pre dôchodky, zdravotníctvo a pracovný trh· Prečo trend starnutia už podľa Šprochu nemožno jednoducho zvrátiť· Prečo môže byť dôchodkový vek okolo 70 rokov reálny· Kto bude v budúcnosti financovať dôchodky· Ako starnutie zvýši tlak na zdravotníctvo a starostlivosť Reč bude aj o podpore mladých rodín, úbytku žien v reprodukčnom veku, regionálnych rozdieloch a o tom, prečo sa podľa Šprochu Slovensko už musí pripravovať skôr na menšiu a staršiu populáciu, než dúfať v rýchle zvrátenie trendu.

Pokuty za dopravné priestupky sa opäť zvyšujú. Znamená však vyššia sankcia automaticky aj bezpečnejšie cesty? Dopravný analytik Ján Bazovský upozorňuje, že Slovensko už sankcie sprísňovalo viackrát a podľa neho samotná represia nehodovosť nevyrieši. V podcaste Dopodrobna sa s Ivanom Funtekom rozpráva o novom cestnom zákone, vyšších pokutách, ochrane chodcov, elektrických kolobežkách aj zmenách v autoškolách. V tejto epizóde sa dozviete: · Čo znamená nová prednosť chodcov pred priechodom · Prečo elektrické kolobežky miznú z chodníkov · Prečo Bazovský kritizuje ďalšie zvyšovanie pokút · Ako sa menia autoškoly a získavanie vodičského preukazu · Čo by podľa neho zvýšilo bezpečnosť na cestách efektívnejšie Reč bude aj o mobiloch za volantom, meraní rýchlosti, praktickom výcviku vodičov a o tom, prečo podľa Bazovského nestačí meniť zákony, ak sa nezmení správanie účastníkov cestnej premávky.

Transakčná daň má skončiť, no podľa Ivana Mikloša jej zrušenie samo osebe slovenskú ekonomiku nenaštartuje. Problém vidí oveľa hlbšie – vo verejných financiách, podnikateľskom prostredí, vysokej miere byrokracie aj dlhodobom nedostatku reforiem. Slovensko sa pritom ďalej zadlžuje a Mikloš upozorňuje, že ak sa tento vývoj nepodarí zvrátiť, dôsledky môžu pocítiť priamo aj bežní ľudia. V tejto epizóde podcastu Dopodrobna sa Ivan Funtek rozpráva s ekonómom a bývalým ministrom financií Ivanom Miklošom o tom, prečo Slovensko ekonomicky zaostáva a čo by muselo urobiť, aby opäť začalo rásť. V tejto epizóde sa dozviete:• Prečo Mikloš tvrdí, že Slovensko je na gréckej ceste• Čo môže rastúci verejný dlh znamenať pre životnú úroveň ľudí• Prečo kritizuje nový obchodný register a zverejnenie osobných údajov• Čo by Slovensko muselo zmeniť, aby opäť začalo rásť• Prečo podľa neho doterajšia konsolidácia ekonomike nepomáha Reč bude aj o podnikateľskom prostredí, zdravotníctve, dôchodkoch, digitalizácii štátu a reformách, bez ktorých sa podľa Mikloša Slovensko z ekonomickej stagnácie nedostane.

Za posledných 60 rokov sme zo Slovenska odviedli viac ako 15 miliárd kubíkov vody. Kým dnes riešime extrémne sucho a pokles zásob podzemnej vody, obrovské množstvo dažďovej vody stále odvádzame kanalizáciou, potokmi a riekami preč z územia, na ktoré spadla. Slovensko má problém so suchom, no podľa hydrológa Michala Kravčíka ho nevyriešime iba šetrením vody v domácnostiach. Potrebujeme zmeniť systém, ktorý desaťročia podporoval odvádzanie dažďovej vody preč z miest, obcí a krajiny. V tejto epizóde podcastu Dopodrobna sa Ivan Funtek s Michalom Kravčíkom rozpráva o tom, akú úlohu pri hospodárení s vodou zohráva štát, samosprávy, developeri aj samotní občania. V tejto epizóde sa dozviete: ·  Prečo podľa Kravčíka Slovensko vysychá ·  Čo je malý vodný cyklus a prečo je pre krajinu dôležitý ·  Ako môže dažďovú vodu zadržať bežný človek ·  Prečo by voda zo striech nemala automaticky končiť v kanalizácii ·  Čo by mali zmeniť mestá, obce a štát Reč bude aj o dažďových záhradách, zeleni, novej výstavbe a o tom, prečo bude pri častejšom suchu čoraz dôležitejšie meniť mestá tak, aby vodu neodvádzali, ale zadržiavali. Kravčík v rozhovore uvádza, že Bratislava odvádza približne 20 miliónov kubíkov dažďovej vody ročne.

Pacient po operácii nemôže jednoducho odísť domov, osprchovať sa alebo sa schovať do klimatizovanej miestnosti. V niektorých slovenských nemocniciach pritom počas horúčav stúpajú teploty na izbách k 40 stupňom. Kde sa končí nepohodlie a začína reálne zdravotné riziko? V tejto epizóde podcastu Dopodrobna sa Ivan Funtek rozpráva so Simonou a Milenou Boblekovými, ktoré rozbehli verejnú zbierku na klimatizácie do slovenských nemocníc. Vysvetľujú, prečo podľa nich klimatizácia už nie je luxus, ako vyberajú oddelenia, ktorým pomôžu, a s akými technickými problémami sa pri montáži stretávajú. V tejto epizóde sa dozviete:• Prečo vznikla dilema CT/MR verzus klimatizácie• Ako extrémne teplo ovplyvňuje pobyt pacienta v nemocnici• Prečo hostky považujú klimatizácie za čoraz nevyhnutnejšie• Ako sa rozhoduje, kam pôjdu vyzbierané peniaze• Prečo by za ideálnych podmienok takáto voľba vôbec nemala existovať Reč bude aj o čakacích lehotách na diagnostiku, technickom stave slovenských nemocníc a o tom, či sa klimatizácia pri čoraz horúcejších letách môže ešte vôbec považovať za nadštandard.

Teploty nad 30 stupňov dnes považujeme za bežnú súčasť leta. Pred štyridsiatimi rokmi by však takéto počasie patrilo medzi extrémy. Ako rýchlo sa slovenské letá menia a na čo sa ešte musíme pripraviť? V tejto epizóde podcastu Dopodrobna sa Ivan Funtek rozpráva s meteorologičkou Miriam Jarošovou o rastúcich teplotách, častejších vlnách horúčav a zmenách, ktoré už vidíme aj v klimatických normáloch. V tejto epizóde sa dozviete:• Ako sa slovenské leto zmenilo za posledné desaťročia• Prečo Európa patrí medzi najrýchlejšie sa otepľujúce časti sveta• Prečo pribúdajú tropické a dusné dni• Ako horúčavy menia fungovanie miest, práce aj poľnohospodárstva• Či sa ešte niekedy vrátia zimy, aké sme poznali kedysi Reč bude aj o nárazových zrážkach, vysušenej pôde, nedostatku snehu a o tom, prečo by sa Slovensko malo na extrémne teploty pripravovať rýchlejšie.

Proti Slovensku sa už vedie vojna. Nejazdia pri nej tanky a nepočuť streľbu – odohráva sa potichu, cez počítačové siete, špionáž, propagandu a útoky na kritickú infraštruktúru. V tejto epizóde podcastu Dopodrobna sa Ivan Funtek rozpráva s bezpečnostným analytikom Radovanom Bránikom o nedávnych kybernetických útokoch na Slovensko, ich možnom prepojení na ruské spravodajské služby a informáciách, ktoré sa útočníci snažili získať. V tejto epizóde sa dozviete:• Prečo sa útočníci zameriavajú na ministerstvá a zbrojársky priemysel• Ako môže kybernetická špionáž pripraviť podmienky na sabotáž• Prečo Slovensko podceňuje vojnu, ktorú nevidí• Ako umelá inteligencia pomáha útočníkom napodobňovať naše správanie• Čo môžu štát aj bežní ľudia urobiť pre ochranu svojich dát Reč bude aj o ohrození energetickej infraštruktúry, ruskej propagande, deepfake videách a o tom, prečo už útočníkom nestačí ukradnúť heslo – chcú nás dlhodobo pozorovať, spoznať a naučiť sa konať v našom mene.

Sociálne siete chcú vlády po celom svete regulovať čoraz prísnejšie. Je však zákaz pre deti skutočne riešením alebo len politickým gestom? V tejto epizóde podcastu Dopodrobna sa Ivan Funtek rozpráva s riaditeľom IPčka Marekom Madrom o pripravovaných reguláciách na Slovensku aj v Európskej únii. Dozviete sa, prečo podľa neho samotný zákaz nestačí, ako je možné, že TikTok dokáže novému používateľovi už po niekoľkých minútach ponúkať extrémny obsah a čo dnes mladým ľuďom v skutočnosti najviac chýba. Reč bude aj o tom, ako fungujú algoritmy sociálnych sietí, prečo sú deti voči nim oveľa zraniteľnejšie ako dospelí a prečo podľa neho technologické platformy stále nenesú dostatočnú zodpovednosť.

O prežití v krízových situáciách už budeme vedieť všetko podstatné. Budeme ale reálne pripravení? A prečo je téma civilnej pripravenosti na Slovensku stále podceňovaná?V tejto epizóde Ivan Funtek s inštruktorom prežitia Patrikom Žitníkom rozoberá kľúčové zásady zvládania mimoriadnych situácií a to, čo všetko zahŕňa skutočná osobná pripravenosť. Dozviete sa, na koľko dní by sme mali byť bezpodmienečne pripravení fungovať v domácom prostredí, aké materiálne veci, potraviny a pitie sú nevyhnutné na prežitie a ako do krízových plánov správne zahrnúť domácich miláčikov. Reč bude aj o tom, aké typy komunikácie a verejných vysielaní použiť v momentoch, keď vypadnú moderné siete, čo si presne zbaliť do evakuačného batohu, ktorý budete mať stále pri sebe, a prečo vám žiadna výbava nepomôže, kým nie ste psychicky a vedomostne samostatní.Kapitoly:00:00 Dnes uvidíte 01:47 Všeobecné krízové situácie 05:10 Ako by mal vyzerať zoznam prežitia 12:20 Súdržnosť a spolupráca medzi ľuďmi, ale aj domácimi miláčikmi 16:40 Možnosti komunikácie v krízových chvíľach 20:05 Čo mať nevyhnutne pri sebe (obsah batohu) 27:00 Je filter na vodu naozaj potrebný? 29:20 Aké základné vedomosti potrebujeme k prežitiu

O svojom plate už budeme môcť hovoriť bez obáv. Budeme ale zarábať férovejšie? A prečo je na Slovensku téma výšky mzdy stále tabu? V tejto epizóde Ivo Funtek spovedá odborníka na odmeňovanie a riaditeľa portálu Platy.sk Miroslava Draveckého. Rozoberajú novú európsku smernicu, ktorá mení pravidlá transparentnosti odmeňovania. Dozviete sa, prečo už zamestnávateľ nebude môcť zakázať hovoriť o plate, čo znamená právo pýtať sa na spravodlivosť odmeňovania, ako budú firmy vysvetľovať rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami a či nová legislatíva skutočne pomôže znížiť platovú nerovnosť. Reč bude aj o tom, prečo Slováci o peniazoch hovoria neradi, aké nové povinnosti čakajú zamestnávateľov a čo sa v praxi zmení pre každého, kto chodí do práce. Kapitoly:00:00 Týka sa zákon len zamestnancov?10:19 Diskusia o rozdieloch v odmeňovaní20:02 Nové pravidlá zverejňovania mzdy26:57 Nástroje pre férové odmeňovanie32:11 Má byť odmena závislá od výkonu?

Na Slovensku nás čaká ďalšie referendum. Prečo máme rozhodovať práve na začiatku letných prázdnin a má takéto referendum vôbec šancu uspieť? V tejto epizóde Ivo Funtek spovedá politológa Erika Láštica z Univerzity Komenského, ktorý detailne vysvetľuje, o čo v referende naozaj ide, aké sú jeho reálne dôsledky a kde sa skrývajú zákulisné hry našich politikov. Zistíte, prečo niektoré otázky v referende dávajú zmysel a iné sú iba “na oko”, prečo sa téma doživotných rent stáva horúcou politickou otázkou a či má slovenské referendum šancu niečo reálne zmeniť.00:00 O čom referendum bude?02:19 Má mať premiér doživotnú rentu?09:23 Obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry: čo hovorí referendová otázka?15:26 Prečo bolo úspešné len referendum o vstupe do EÚ?22:28 Prečo je šanca na úspech referenda nízka?Objavuj Svet podcastov na Instagramehttps://www.instagram.com/svet.podcastov/Počúvaj tie najlepšie podcasty na Rayo ▶ https://about.rayo.sk