Advertise on podcast: INESS do UCHA

Na papieri máme na Slovensku jedno zdravotníctvo pre všetkých, v praxi sa však čoraz viac delí na dve. V Bratislave už funguje bez zmluvy s poisťovňou až tretina ambulancií a pacienti si za rýchlejšiu starostlivosť priplácajú aj v menších mestách. Zákazy tento vývoj nezastavia, dopyt si svoju ponuku nájde vždy. Ako by mohli verejné a súkromné ambulancie fungovať spolu a aké riešenia sa osvedčili v Holandsku, Singapure či Rakúsku, opisuje v komentári Martin Vlachynský. Tento podcast ste si mohli vypočuť aj vďaka podpore Nadácie CEF.

Povinná dochádzka, jednotné osnovy a tempo, ktoré nikoho nečaká. Školy dokážu deti dostať do lavíc, no prebudiť v nich záujem o učenie sa im darí oveľa menej. Človek sa najlepšie učí vtedy, keď sám chce, keď cíti pokrok a keď ho ťahajú ľudia, ktorých obdivuje. Že to nie je len teória, dokazuje Róbert Chovanculiak na vlastnej skúsenosti so školou, knihami aj športom. Odkaz na newsletter Pokrok bez povolenia: https://robertchovanculiak.substack.com/p/paleo-ziaci-v-stredovekej-skole-v

Vysoké výdavky, štedrý sociálny štát, progresívne dane aj daň z bohatstva. Francúzsko roky varí presne podľa kuchárky ľavicových ekonómov. Výsledok? Obrovský dlh, rastúce úroky, slabý rast a protesty v uliciach. Napriek tomu zástancovia tohto receptu tvrdia, že chyba je v príliš nízkych daniach. Môže Francúzsku pomôcť grécky scenár alebo by bol tentoraz účet príliš vysoký? Na krízu francúzskej ekonomicky sa pozrel vo svojom komentári Martin Vlachynský.

Nemocnice na Slovensku vlani prerobili takmer 300 miliónov eur. Najviac štátne. Často zaznieva jednoduchá rada: zobrať tým, ktorým sa darí, a dať tým, ktoré sú v strate. Lenže čísla hovoria jasne, takto to nepôjde. A nepomôže ani pridávať ďalšie peniaze. Do nemocníc ich dnes ide dvakrát viac ako pred šiestimi rokmi, a dlhy sú stále tu. Kde je teda chyba a ako z toho von? Odpoveď ponúka vo svojom komentári analytik Martin Vlachynský.

Platiť kdekoľvek v eurozóne, bez poplatkov a bez obáv, že vaša banka padne. Takto znie prísľub digitálneho eura, ktorého pilot štartuje už v roku 2027. Za pohodlím sa však skrývajú nepríjemné otázky: kto bude vidieť, za čo míňame, a čo ak sa jedného dňa zmenia pravidlá hry? Je to krok k modernejším platbám, alebo k väčšej kontrole nad našimi peniazmi? Na tieto otázky odpovedá vo svojom komentári Dominik Žažo.

Návrh rozpočtu na rok 2027 posúva výdavky na zdravotníctvo o vyše pol miliardy nahor. Nejde však o žiadne nové rozhodnutia, len o automatický rast, z ktorého väčšinu pohltia platy. Stovky miliónov na nové nemocnice tečú cez ministerstvo obrany, financovanie ďalších dvoch stavieb ostáva v hmle a o oddlžení nemocníc za takmer 1,6 miliardy rozpočet mlčí. Čo nám teda tento rozpočet o zdravotníctve vlastne hovorí? To sa dozviete v komentári Martina Vlachynského.

Predstavte si, že po pätnástich rokoch ledva prejdete dva kilometre a niekto od vás chce, aby ste ďalších dvadsať zabehli do štyroch rokov. Presne takýto cieľ si v elektrifikácii stanovila Európska komisia. Slovensko už začína počítať, čo nás to bude stáť, a výsledok rozhodne nie je drobný. Martin Vlachynský sa vo svojom audiokomentári pýta, kto tento účet napokon uhradí a prečo sme si cestu k nemu sami na Slovensku skomplikovali.

Ultraľavicová Die Linke v Berlíne zvíťazila a chce zoštátniť obrovskú časť nájomných bytov. Argument znie nevinne: vlastníctvo si predsa môžeme upraviť podľa potreby. Pripomeňme si však, že história pozná veľa takých „úprav“ a len málo z nich dopadlo dobre. Prečo je súkromné vlastníctvo viac než len ekonomická poučka a čo hrozí, keď sa s ním začne politicky hazardovať? To sa dozviete v audiokomentári Martina Vlachynského.

Často počúvame, že rastúca nerovnosť ničí demokraciu. Sociológ Tibor Rutar sa rozhodol overiť, či je to naozaj tak. Prešiel doterajšie výskumy a urobil aj vlastnú analýzu. Jeho zistenia nie sú také, ako by sme čakali. Vypočujte si audiokomentár Martina Vlachynského a zistite, čo predstavuje skutočný problém.

Je regulácia AI dobrý spôsob, ako chrániť deti? Samozrejme, bezpečnosť detí je dôležitá, ale prísne pravidlá môžu spôsobiť, že firmy služby radšej obmedzia. Pomoc tak stratia aj deti, ktorým AI pomáha. Na podporu v ťažkých chvíľach ju pritom používa len malá časť mladých, najmä tí najviac osamelí. Pravidlá sa dajú ľahko obísť a ani zákon, ani technológia dieťa nepoznajú tak dobre ako ľudia okolo neho. Podľa Kataríny Ševčíkovej treba preto s reguláciou postupovať opatrne. Prečo? To sa dozviete v tomto diele podcastu INESS do UCHA.

Spojenie Dôvery a Unionu znova otvorilo diskusiu o zdravotných poisťovniach a KDH prichádza s návrhom presunúť všetkých štátnych poistencov pod VšZP. Stojí za tým jednoduchá otázka: má byť pacient klientom, ktorý si vyberá, alebo len číslom, ktoré je niekam pridelené? V audiokomentári sa dozviete, prečo Martin Vlachynský, odborník INESS na zdravotníctvo tento návrh považuje za skrytú cestu k jednej štátnej poisťovni a odpovedá, čo by táto zmena znamenala pre budúcnosť slovenského zdravotníctva, ako aj pre každého individuálneho poistenca.

Ceny palív stúpli a vláda rieši, ako pomôcť. Je to však naozaj taký veľký problém? Palivá sú dnes stále dostupnejšie ako pred desiatimi rokmi. Rodinu, ktorá najazdí 20 000 km ročne, stojí zdraženie asi 35 eur mesačne, teda menej ako jedna večera v reštaurácii. Radovan Ďurana vysvetľuje, prečo by zastropovanie cien skončilo radmi na pumpách, prečo nie je dobré znižovať dane zakaždým, keď niečo zdražie, a čo prinesie lacnejší vlak či strop na marže. Viac sa dozviete v dnešnom diele podcastu INESS do UCHA.

Sovietsky zväz investoval do vedy viac než Amerika, mal viac inžinierov aj vedeckých prvenstiev – od prvej jadrovej elektrárne po vlastné počítače. Napriek tomu sa jeho ekonomika nikdy nepriblížila západnej životnej úrovni. Kde presne sa stala chyba a čo dokázal kapitalizmus, čo socialistické plánovanie nezvládlo? Komentár Róberta Chovanculiaka ukazuje, prečo samotné vynálezy nestačia na to, aby krajina zbohatla.

Švédsko sa dostalo pod 5 % fajčiarov - presne na cieľ, ktorý si stanovila EÚ. Podarilo sa mu to vďaka výrobkom, ktoré chce Brusel práve teraz obmedziť. Namiesto toho, aby sa tento úspech stal inšpiráciou, Komisia pripravila konzultáciu, v ktorej takáto možnosť ani nebola na stole. Čo sa stalo s 80-tisíc hlasmi Európanov, ktorí sa do procesu zapojili, a prečo ich niektoré Európska komisia preskočila? To sa dozviete v tomto dieli podcastu INESS do UCHA.

Nové výsledky medzinárodného testovania PISA opäť rozprúdili diskusiu o stave slovenského školstva, hoci realita je oveľa menej jednoznačná, než sa na prvý pohľad zdá. Analytik Róbert Chovanculiak sa pozerá za čísla a pýta sa, čo skutočne stojí za dlhodobým poklesom vzdelávacích výsledkov naprieč celým vyspelým svetom — a či za tým môže byť aj to, ako sa mení spôsob, akým dnešné deti myslia a učia sa. Porovnaním dvoch odlišných vzdelávacích prístupov ukazuje, kam sa možno oplatí Slovensku pozerať pri hľadaní vlastnej cesty. Celé vyjadrenie si vypočujete v dnešnom dieli podcastu INESS do UCHA.