Advertise on podcast: INESS do UCHA

Ceny palív stúpli a vláda rieši, ako pomôcť. Je to však naozaj taký veľký problém? Palivá sú dnes stále dostupnejšie ako pred desiatimi rokmi. Rodinu, ktorá najazdí 20 000 km ročne, stojí zdraženie asi 35 eur mesačne, teda menej ako jedna večera v reštaurácii. Radovan Ďurana vysvetľuje, prečo by zastropovanie cien skončilo radmi na pumpách, prečo nie je dobré znižovať dane zakaždým, keď niečo zdražie, a čo prinesie lacnejší vlak či strop na marže. Viac sa dozviete v dnešnom diele podcastu INESS do UCHA.

Sovietsky zväz investoval do vedy viac než Amerika, mal viac inžinierov aj vedeckých prvenstiev – od prvej jadrovej elektrárne po vlastné počítače. Napriek tomu sa jeho ekonomika nikdy nepriblížila západnej životnej úrovni. Kde presne sa stala chyba a čo dokázal kapitalizmus, čo socialistické plánovanie nezvládlo? Komentár Róberta Chovanculiaka ukazuje, prečo samotné vynálezy nestačia na to, aby krajina zbohatla.

Švédsko sa dostalo pod 5 % fajčiarov - presne na cieľ, ktorý si stanovila EÚ. Podarilo sa mu to vďaka výrobkom, ktoré chce Brusel práve teraz obmedziť. Namiesto toho, aby sa tento úspech stal inšpiráciou, Komisia pripravila konzultáciu, v ktorej takáto možnosť ani nebola na stole. Čo sa stalo s 80-tisíc hlasmi Európanov, ktorí sa do procesu zapojili, a prečo ich niektoré Európska komisia preskočila? To sa dozviete v tomto dieli podcastu INESS do UCHA.

Nové výsledky medzinárodného testovania PISA opäť rozprúdili diskusiu o stave slovenského školstva, hoci realita je oveľa menej jednoznačná, než sa na prvý pohľad zdá. Analytik Róbert Chovanculiak sa pozerá za čísla a pýta sa, čo skutočne stojí za dlhodobým poklesom vzdelávacích výsledkov naprieč celým vyspelým svetom — a či za tým môže byť aj to, ako sa mení spôsob, akým dnešné deti myslia a učia sa. Porovnaním dvoch odlišných vzdelávacích prístupov ukazuje, kam sa možno oplatí Slovensku pozerať pri hľadaní vlastnej cesty. Celé vyjadrenie si vypočujete v dnešnom dieli podcastu INESS do UCHA.

USA vs. EÚ v byrokracii. Kto vyhráva? Amerika síce nemá jednotný centrálny úrad, no namiesto neho tu funguje desiatky rezortných inštitúcií a viac než milión federálnych predpisov popísaných na stovkách miliónov slov. Podstatný rozdiel spočíva inde: jednotlivé americké štáty si vedia pravidlá podľa vlastnej vôle upraviť, prísnejšie aj voľnejšie. V Únii táto voľbu neexistuje – jedno nariadenie platí naprieč všetkými členskými krajinami a jeho dopad pocíti naraz celá ekonomika. Viac sa o rozdieloch medzi USA a EÚ z pohľadu byrokratického zaťaženia dozviete v audiokomentári Martina Vlachynského.

Javier Milei nastúpil do úradu s programom, ktorý mal nahnevať čo najviac ľudí – a svoj sľub dodržal. Polovičné ministerstvá, tisícky prepustených štátnych zamestnancov a reformný blitzkrieg s stovkami bodov hneď v prvých týždňoch. Krajina po 14 rokoch dosiahla rozpočtový prebytok a infláciu sa podarilo výrazne skrotiť, no cena za radikálny experiment bola citeľná. Ako si Argentína stojí dnes a má Milei šancu na znovuzvolenie v roku 2027? To sa dozviete v dnešnom audiokomentári podcastu INESS do UCHA.

Zákonom nariadené zvyšovanie platov zdravotníkov bez ohľadu na výkon – to je slovenský unikát v Európe. Takýto automat len konzervuje priemernosť a naťahuje personál tam, kde ho nie je treba. Dá sa to robiť inak? Pohľad na skúsenosti Anglicka, Belgicka a Dánska ukazuje, že odmeňovanie kvality v nemocniciach nie je nemožné – len to chce iný prístup. Odkaz z audiokomentára nájdete na tomto odkaze. Komentár so všetkými odkazmi si môžete prečítať na webe INESS.

Spojenie poisťovní Union a Dôvera vyvolalo obavy z oslabenia konkurencie na trhu zdravotného poistenia. Martin Vlachynský vysvetľuje, prečo počet hráčov na trhu nie je jediným meradlom skutočnej konkurencie a aké faktory ju reálne určujú. V audiokomentári sa dozviete, čo by malo Slovensko urobiť, aby duopol fungoval v prospech poistencov a zostal otvorený pre nových investorov.

Francúzski utopisti 19. storočia dokázali do najmenších detailov opísať, ako má vyzerať dokonalá socialistická spoločnosť. Podobný duch dnes ožíva v správe Global Justice Report, ktorú pripravil tím okolo ekonóma Thomasa Pikettyho. Prestavuje víziu sveta, ktorá načrtáva jeho podobu v roku 2100: výrazne nižšia spotreba mäsa, kratší pracovný týždeň a globálna inštitúcia spravujúca majetok v hodnote väčšiny svetovej ekonomiky. Róbert Chovanculiak v audiokomentári upozorňuje, že hoci dnešní autori pracujú s pokročilými dátami namiesto fantázie, ich pohľad na človeka sa od dávnych utopistov v podstate nezmenil - zostáva niečím, čo je potrebné centrálne organizovať podľa vopred daného plánu. Link na diskusiu o degrowthe si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=E7gqcLxzgiA

AI agentky Luna a Mona nedávno naozaj viedli obchod a kaviareň s reálnymi peniazmi aj reálnymi chybami. Ich príbeh je vtipný, no zároveň núti položiť si vážnu otázku: stačí AI dať kapitál a voľnú ruku, aby sa z nej stal podnikateľ? V komentári Kataríny Ševčíkovej hľadáme odpoveď v tom, čo podnikanie skutočne znamená a prečo v ňom zatiaľ človeka nič nenahradí.

Achmea po rokoch odchádza zo slovenského trhu a predáva Union Zdravotnej poisťovni Dôvera. Analytik Martin Vlachynský pripomína, ako sľubne holandský investor na Slovensku začínal a čo všetko zmenili voľby v roku 2006. Prečo zahraničný kapitál napokon zo zdravotníctva odišiel a čo tento krok znamená pre budúcnosť konkurencie medzi poisťovňami,si vypočujete v tomto audiokomentári.

Prečo na Slovensku chýbajú spaľovne odpadu? Slovensko patrí v EÚ medzi krajiny s najvyšším podielom skládkovania a od cieľa 10 % na rok 2035 je stále na míle ďaleko. Riešením by mali byť nové spaľovne, no zatiaľ máme len tie v Bratislave a Košiciach, kým stred krajiny zíva prázdnotou. Prečo teda nikto nepostaví spaľovňu tam, kde by to dávalo najväčší zmysel? Martin Vlachynský a Radovan Ďurana v tomto audiokomentári ukazujú, na čom podobné projekty reálne stroskotávajú – od referend cez chýbajúce dotácie až po strach politikov – a kam sa napokon presúva investičná vôľa.

Riadenie akéhokoľvek systému funguje podľa jednoduchého pravidla: čím viac požiadaviek naň naložíte, tým rýchlejšie rastie jeho zložitosť. Nie sčítavaním, ale násobením. Ministerstvo školstva akoby o tomto pravidle nikdy nepočulo. Audiokomentár Róberta Chovanculiaka mapuje, ako sa z rezortu stal generátor neustálych povinností pre 3000 slovenských škôl, a prečo je cesta von jednoduchšia, než by sa zdalo. Stačí sa pozrieť na to, ako fungujú najlepšie školské systémy sveta. Viac sa dozviete v tomto dieli podcastu INESS do UCHA.

Covid, vojna na Ukrajine, konflikt s Iránom - každá mala byť rozbuškou ekonomickej katastrofy. Ekonómovia varovali pred krízou horšou než ropný šok zo 70. rokov. Napriek tomu ceny len zriedka prekonali historické rekordy a nedostatky boli krátke, alebo si ich spôsobili vlády samy. Prečo apokalypsa nenastala? Martin Vlachynský v tomto audiokomentári ukazuje, ako cenový systém bez centrálneho plánovania zosúladil miliardy rozhodnutí naraz a prečo je táto odolnosť dôvodom na optimizmus.

V roku 2024 sa stalo niečo, čo pred desiatimi rokmi znelo nepredstaviteľne. Priemerná mzda v Poľsku predbehla tú slovenskú. Novinári to väčšinou vysvetľujú eurofondmi, realita je však inde. Skutočným ťahúňom poľskej ekonomiky sú investície, ktoré za posledných dvanásť rokov narástli päťnásobne rýchlejšie než u nás. Ako sa to Poliakom podarilo? V roku 2018 sa celá krajina prakticky zmenila na jednu veľkú investičnú zónu s dlhoročnými daňovými úľavami. A o tri roky neskôr prišiel ešte odvážnejší krok — daň, ktorú firma neplatí, kým si zisk nevyplatí von z podniku. Nápad si požičali od malého pobaltského suseda, ktorý ho vyskúšal ako prvý. Výsledok? Vyše 20-tisíc firiem v Poľsku túto možnosť už využíva a pribúdajú ďalšie. Podobný návrh sa nedávno objavil aj v slovenskej opozícii. Dokázal by u nás vyvolať rovnaký efekt? Odpovede hľadá Radovan Ďurana vo svojom audiokomentári.