Advertise on podcast: Karty na stôl s Norom Dolinským

Minister vnútra a šéf Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok v exkluzívnom rozhovore prezradil, ako plánuje zachrániť políciu, v ktorej chýbajú tisícky mužov zákona. Dotkol sa aj mimoriadne citlivej témy násilia na školách a odpovedal na otázku, či štátny rozpočet na rok 2027 nájde v koalícii dostatočnú podporu. Prečítajte si najzaujímavejšie momenty! Jednou z najväčších výziev ministra vnútra je obrovský personálny podstav v Policajnom zbore. Šutaj Eštok však hlási prvé úspechy a tvrdí, že zatiaľ čo za predchádzajúcich vlád (za éry ministrov Mikulca, Ódora či policajného exprezidenta Hamrana) odišlo z polície zhruba 5 000 ľudí, dnes sa situácia konečne začína stabilizovať.  „Spustili sme stabilizačný príspevok vo výške 5 000 eur pre všetkých policajtov, ktorí v zbore zostávajú, a rovnako náborový príspevok 5 000 eur pre nováčikov,“ pochválil sa minister s tým, že prvýkrát po 10 rokoch sa tento negatívny trend podarilo zvrátiť. Do zboru prišlo už viac ako 700 nových tvárí.  A to nie je všetko! Od nového roka si policajti slušne finančne prilepšia. V priemere bude mať každý policajt o 350 eur navyše. Súčasťou je zvýšenie rizikového príplatku o 150 eur (účinné od 1. januára) a k tomu sa od júla pridá valorizácia platov o 8,4 % pre policajtov, hasičov aj záchranárov. Viac prezradil minister vnútra v najnovšej relácii Karty na stôl s Norom Dolinským.

V diskusnej relácii Karty na stôl Janka Bittó Cigániková, predstavila zásadné zmeny vo svojom politickom pôsobení a vyjadrila sa k aktuálnym témam v zdravotníctve. Diskusia sa dotkla veľkej liekovej reformy, financovania nemocníc, ale aj citlivých etických tém.  V úvode potvrdila, že na kandidátke nového politického subjektu s názvom Sme rodina-Sulíkovci obsadí štvrté miesto. Richard Sulík bude mať na tejto kandidátke číslo dva. Poslankyňa uviedla, že po tom, ako ich vyhodili zo strany SaS, nevstupujú priamo do novej strany, ale chcú si zachovať svoje štandardné hodnoty. Tento nový politický subjekt má ambíciu osloviť voličov v blížiacich sa parlamentných voľbách a ponúknuť životaschopnú alternatívu voči vláde Roberta Fica. Prioritou zoskupenia je ekonomika, aby Slovensko dokázalo pokryť svoje výdavky. V rámci hľadania politických kompromisov Bittó Cigániková spomenula, že spolu s Borisom Kollárom tlačili na to, aby sa 13. dôchodky zadresnili. Súčasťou ich riešení je aj návrh, aby mal každý občan raz za život nárok na kúpu bytu so zníženou, 5-percentnou DPH, čo pri dnešných cenách nehnuteľností predstavuje výraznú finančnú pomoc.  V oblasti zdravotníctva sa relácia venovala schválenej liekovej reforme. Podľa ministra Šaška by mala táto zmena priniesť pacientom lepšiu dostupnosť k liekom a zároveň udržať výdavky pod kontrolou. Poslankyňa však vyjadrila obavy o rozpočet zdravotníctva na rok 2027 a pochybuje, či prinesie skutočný úžitok pre pacientov a personál. Kritizovala spôsob schvaľovania zákonov, pri ktorom sa legislatíva často prijíma mechanicky a bez ohľadu na odbornosť. Upozornila tiež na to, že v systéme nefunguje správna cenotvorba a poisťovniam chýba jasný mechanizmus úhrad. Podľa nej štát neplatí nemocniciam ich reálne náklady, čo vedie k tomu, že všetky dostupné peniaze v štátnych zariadeniach nakoniec pohltia len platy lekárov.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v rozhovore pre Plus jeden deň otvorene prehovoril o najnovších ambíciách Slovenska na medzinárodnej scéne. Kým Európska únia podľa neho prežíva krízu, naša diplomacia aktívne otvára dvere do sveta a mieri priamo do jadra Organizácie Spojených národov. Aké sú naše šance a prečo sa pozornosť Slovenska čoraz viac upiera na Ďaleký východ?  Slovenská diplomacia má pred sebou jasnú výzvu. Ako v rozhovore potvrdil šéf rezortu diplomacie, Slovensko sa oficiálne uchádza o prestížny post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 a 2029. Súčasná vláda presadzuje suverénnu zahraničnú politiku orientovanú na všetky štyri svetové strany, pričom jej hlavnými piliermi zostávajú dodržiavanie medzinárodného práva a presadzovanie mierových riešení.  Organizácia Spojených národov čoskoro oslávi 80 rokov od svojho založenia, pri ktorom stál aj významný slovenský diplomat Ján Papánek. Podľa ministra Blanára však inštitúcia v súčasnosti naráža na svoje limity a nereflektuje modernú geopolitickú realitu.  „Bezpečnostná rada je paralyzovaná, pretože tých päť stálych členov má právo veta,“ upozornil Blanár s tým, že práve toto nastavenie často bráni prijímaniu dôležitých rozhodnutí. Poukázal zároveň na to, že o svoje miesto a silnejší hlas sa čoraz viac hlásia krajiny takzvaného globálneho Juhu. Štáty Afriky, Latinskej Ameriky, ale aj svetové mocnosti ako India dnes v systéme OSN nemajú adekvátne zastúpenie, čo vytvára neustály tlak na nevyhnutnú reformu celej organizácie.

Slovenská politika v posledných dňoch čelí viacerým otrasom – od pokusov o odvolávanie ministrov až po tragické zlyhania štátneho systému, ktoré stoja životy tých najzraniteľnejších. Poslankyňa parlamentu Vladimíra Marcinková (SaS) v aktuálnom rozhovore kritizuje priority súčasnej vlády. Od neriešenia duševného zdravia detí až po ekonomický populizmus, ktorý zadlžuje budúce generácie. Marcinková, ktorá sa dlhodobo venuje ľudskoprávnym a sociálnym témam, vstúpila do strany SaS len nedávno, v septembri tohto roka. Svoje rozhodnutie vníma ako prirodzený krok po mesiacoch pôsobenia v poslaneckom klube strany. Podľa jej slov v strane panuje výborná pracovná atmosféra a oceňuje najmä prístup predsedu Branislava Gröhlinga, ktorý podľa nej posunul stranu vpred. Svoj politický priestor chce naďalej využívať predovšetkým na boj za práva detí a rodinnú politiku. Ochrana detí sa však netýka len fyzického násilia. Poslankyňa upozorňuje na alarmujúci stav duševného zdravia slovenskej mládeže. Štatistiky hovoria jasne: až 30 % neplnoletých bojuje s pocitmi úzkosti či strachu. Podľa Marcinkovej to predstavuje skutočnú pandémiu, ktorú štát prehliada. Upozornila na hrozivý stav štátnej kasy s tým, že vládne rozdávanie extrémne zadlžuje krajinu. Výsledkom tejto politiky je fakt, že momentálne pripadá na každého jedného občana Slovenska, vrátane novorodencov, dlh vo výške 17 000 eur. Vladimíra Marcinková na záver apeluje na to, aby štát prestal riešiť záchranu politikov pred spravodlivosťou a začal sa venovať skutočným problémom ľudí. Prioritou by podľa nej mala byť adresná pomoc zraniteľným, záchrana kolabujúceho zdravotníctva a predovšetkým bezpečné a podnetné prostredie pre ďalšie generácie.

Bývalá poslankyňa Národnej rady SR a súčasná poslanecká asistentka Romana Tabaková sa aj po odchode z vysokej politiky aktívne angažuje vo verejnom priestore. Podľa vlastných slov jej aktivity na sociálnych sieťach sledujú milióny ľudí, čo vníma ako veľkú zodpovednosť. Preto sa podľa vlastných slov rozhodla otvárať témy, ktoré podľa nej spoločnosť rozdeľujú, no je nevyhnutné o nich diskutovať. Jednou z hlavných tém bol nedávny Národný pochod za život v Bratislave, na ktorom sa Tabák osobne zúčastnila. Hoci ocenila pozitívnu a odhodlanú atmosféru, vyjadrila sklamanie z nižšej účasti v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi. Podľa nej podujatiu neprospelo ani to, že sa konalo len krátko po inej politickej akcii v Košiciach. Sama sa nepasuje do role radikálnej bojovníčky za zákazy interrupcií. „Nie som žiadna nová Záborská,“ uviedla s tým, že na druhej strane ostro nesúhlasí s názormi poslankyne Jany Bittó Cigánikovej. V rozhovore sa dotkla aj tém, ktoré rezonujú v školstve. Podporuje snahy o reguláciu obsahu školských učebníc a kritizuje knihy, ktoré deťom prezentujú modely rodín s dvoma otcami či „tehotnými mužmi“. Výchova detí v takýchto citlivých otázkach by mala zostať podľa nej výhradne v rukách rodičov. Okrem toho navrhuje celoeurópsky zákaz sociálnych sietí (ako TikTok či Instagram) pre deti do 15 rokov a volá po prísnejšej regulácii umelej inteligencie (AI) v školskom prostredí. Na záver zhodnotila aj súčasnú politickú situáciu a kultúru v Národnej rade SR. Atmosféru v parlamente opísala ako mimoriadne toxickú. Podľa jej slov z nej vymizla vzájomná úcta a dialóg, pričom správanie niektorých poslancov prirovnala k účinkovaniu v reality šou. Politika by podľa nej mala byť o hľadaní riešení pre ľudí, nie o osobných útokoch a vytváraní napätia pre získanie mediálnej pozornosti.

V aktuálnom politickom a spoločenskom dianí na Slovensku rezonujú témy stability vládnej koalície a zavádzania nových sociálnych opatrení. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny a podpredseda strany Hlas-SD, Erik Tomáš, v rozhovore objasnil postoje svojej strany k hrozbe predčasných volieb a predstavil kľúčové reformy z dielne svojho rezortu.  Napriek viditeľnému napätiu a eskalujúcemu sporu medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom minister Tomáš zdôraznil, že strana Hlas-SD nepodporí predčasné voľby. Od občanov získali mandát na štyri roky a plánujú ho naplniť. Na otázku ohľadom odvolávania ministra Tarabu v parlamente uviedol, že poslanci Hlasu nebudú hlasovať s opozíciou za odvolanie člena vlády, čím dodržia koaličnú zmluvu. Tomáš zároveň vyjadril vieru, že sa spomínaní aktéri napokon dohodnú a podľa jeho slov „dostanú rozum“.  V súvislosti so štátnym rozpočtom (kde sa už hľadí aj na rok 2027) a potrebou konsolidácie verejných financií minister informoval o úspešnom šetrení. Vďaka boju proti fiktívnym péenkám (práceneschopnosti) a fiktívnym invalidným dôchodkom sa podarilo v Sociálnej poisťovni ušetriť približne 300 miliónov eur. Vďaka tomuto kroku poisťovňa nebude od štátu vyžadovať transfer zo štátneho rozpočtu.  Veľkou témou je schvaľovanie novej legislatívy o sociálnych službách v prospech odkázaných ľudí. Reforma mení financovanie tak, aby bol človek s odkázanosťou podporený priamo v domácom prostredí prostredníctvom príspevku, o ktorého použití bude rozhodovať on sám alebo jeho rodina. Na túto oblasť štát celkovo vynaloží viac ako 1 miliardu eur.  Ministerstvo takisto presadilo ďalšie prorodinné opatrenia, ako napríklad zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa na 1 000 eur. Ďalšou novinkou je úplné odpustenie daní z príjmov pre matky, ktoré vychovali štyri a viac detí, ako aj pre osamelých otcov.  Významným sociálnym krokom je tiež markantné zvýšenie minimálneho výživného na dieťa. To porastie zo súčasných 40 eur na takmer 135 eur, čo výrazne pomôže najmä samoživiteľom.

Milan Markovič, dlhoročná legenda slovenskej satiry, ktorej šou v 90. rokoch formovala novodobú históriu humoru na Slovensku, nestráca svoj ostrovtip ani v dôchodkovom veku. V diskusii Karty na stôl naživo poodhalil svoje súčasné pracovné tempo, nepríjemné vytriezvenie z virtuálnej reality aj dôvody, prečo ho už televízne obrazovky nelákajú. Hoci patrí ku konzervatívnejšej generácii, sociálnym sieťam dal pred rokmi šancu a štyri roky aktívne pôsobil na Facebooku. Svoje pôsobenie v tomto priestore dnes spätne označuje za hrdinstvo, keďže do diskusií s desiatkami anonymných profilov vstupoval vždy pod vlastným menom. Tento pokus o serióznu debatu ho však postupne priviedol k absolútnej frustrácii. Vyvrcholením bolo zistenie, že pre neustále sledovanie siete a snahu argumentovať prestal čítať knihy a strácal množstvo energie s ľuďmi, ktorí o skutočný dialóg nestáli. Dnes tento svet vníma ako uzavretú kapitolu a radí ho medzi javy, bez ktorých si dokáže svoj život zariadiť oveľa plnohodnotnejšie. „Potom som zistil, že polroka som neprečítal žiadnu knihu, že sa tam stále čosi riešil a debatoval a priateľoval sa a vonku už štebotali vtáci a nevyspal som sa. No, tak tento svet už nie je pre mňa,"  povedal známy humorista.  Markovič vníma výrazný posun aj v politickej kultúre, ktorá je úzko prepojená so satirou a nemôže byť od nej oddelená. Kým v minulosti dokázali politici prijať kritiku alebo vtip na svoju adresu aspoň s predstieranou noblesou, dnes podľa neho vládne nefalšovaná animozita a vzájomná nevraživosť. Humor a satira sú sofistikované nástroje, ktoré si vyžadujú inteligentného diváka aj objekt, z ktorého si robia terč. V aktuálnej atmosfére, kde prevládajú priame urážky a chýba akýkoľvek konštruktívny dialóg, prichádza klasická politická satira o svoj prirodzený priestor a partnera na diskusiu.

Slovenská politická jeseň prináša mimoriadne nabitú parlamentnú schôdzu a viaceré návraty známych mien. Do hry sa opäť vracia Richard Sulík, čoraz viac sa spomínajú politické ambície Zoroslava Kollára a do poslaneckých lavíc by sa zrejme čoskoro mal vrátiť aj šéf rezortu životného prostredia Tomáš Taraba.  Týmito témami, ako aj celkovou stabilitou koalície, sa zaoberala diskusná relácia Karty na stôl denníka Plus JEDEN DEŇ. Jej hosťom bol politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ktorý analyzoval aj otázku, či je Peter Pellegrini suverénnym prezidentom.  Úvod diskusie patril prezidentovmu septembrovému prejavu o stave republiky v parlamente a opozičnej kritike, ktorá mu vyčítala prílišnú blízkosť k vládnej koalícii. Politológ potvrdil oprávnenosť tejto výčitky a upozornil na výraznú náklonnosť hlavy štátu najmä k ministrom zo svojej bývalej strany.  „Vyčítala mu to už aj minulý rok a úprimne povedané, je to výčitka legitímna aj tento rok s tým zásadným dodatkom, že ono to nebolo len tak mierne provládny prejav, ale dokonca by som povedal proHlas.“ „Pretože pán prezident vo svojom prejave zastal svojich vlastných ministrov a straníckych kolegov, keď nezabudol pochváliť udržanie sociálneho štandardu a z zatiaľ nespustenie, ale pripravovanie školskej reformy...

Slovensko je rozdelené viac ako v 90. rokoch a súčasná politická situácia pripomína studenú občiansku vojnu. V diskusnej relácii Karty na stôl denníka Plus JEDEN DEŇ to vyhlásil publicista a politický analytik Eduard Chmelár. Vo svojom vystúpení ostro skritizoval opozíciu za ignorovanie štátnych sviatkov, no nevyhol sa ani kritike vládneho konsolidačného balíčka a varoval pred stratou geopolitického vplyvu Západu. Rozdelenie spoločnosti na dva nezmieriteľné bloky je podľa Chmelára jednou z najnebezpečnejších výziev, pred ktorými Slovensko stojí. Situáciu označil za horšiu než v 90. rokoch a nazval ju prebiehajúcou „studenou občianskou vojnou“. Opozícii vyčíta predovšetkým neúctu k štátnym symbolom a tradíciám, ktorá sa podľa neho neprejavuje v žiadnom inom štáte.  Ostro kritizoval najmä organizovanie vlastných opozičných zhromaždení namiesto účasti na oficiálnych štátnych oslavách, ako to bolo počas výročia Slovenského národného povstania či Dňa Ústavy SR. Štátne oslavy by mali byť podľa neho zjednocujúce a prebiehať pod gesciou hlavy štátu. Chmelár zdôraznil, že opozícia musí vedieť rozlišovať medzi legitímnym nesúhlasom s konkrétnym prejavom politického oponenta a základnou úctou k štátu ako symbolu.  Chmelár ostro kritizoval súčasné snahy o militarizáciu Európskej únie a upozornil na absurdnosť požiadaviek na zriadenie postu eurokomisára pre obranu. Zatiaľ čo Západ venuje energiu zbrojeniu a budovaniu obranných štruktúr, globálna moc sa podľa neho presúva inam. Zoskupenia ako BRICS a Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS) naberajú na ekonomickej aj diplomatickej sile a ak Európa nezmení kurz, hrozí jej, že zostane geopoliticky izolovaná na vedľajšej koľaji. V tejto súvislosti vyzdvihol aj mierové iniciatívy Číny týkajúce sa konfliktu na Ukrajine, ktoré západní lídri často ignorujú.

Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba  ráta so svojím koncom vo funkcii. V rozhovore otvorene prehovoril o napätých vzťahoch v koalícii, rázne sa dištancoval od lídra SNS Andreja Danka a jasne naznačil, aké budú jeho ďalšie kroky. Návrat do poslaneckých lavíc rozhodne nebude tichý. Taraba tvrdí, že za jeho prácou sú reálne výsledky, ako napríklad naštartovanie kompenzácií pre priemysel, pomoc samosprávam či záchrana miliónov eur pri rekonštrukcii gabčíkovských turbín. O to viac ho prekvapuje aktuálna snaha o jeho odstavenie. Podľa vlastných slov nie je naučený na to, aby politik končil bez toho, aby mal za sebou nejaký škandál alebo manažérske zlyhanie. K svojmu blížiacemu sa odchodu z rezortu poskytol tieto tri kľúčové vyjadrenia: „Čakám, ako sa ukončí spôsob môjho odvolávania, pri ktorom mi nikto nevie vysvetliť, že vlastne prečo. Lebo som bol naučený doteraz, že politici končili, lebo buď niečo nerobili, alebo robili, mali kauzy.“„V momente, kedy sa teda rozhodne koalícia ma vytesniť zo svojich radov, tak sa vrátim ako poslanec. Dostatočne na to by som povedal, že bez tohto môjho prispenia by SNS nebola ani zďaleka v parlamente.“Z jeho slov je jasne cítiť ochladnutie vzťahov so šéfom národniarov. Taraba odmieta robiť záchranára cudzej reputácii a zdôrazňuje, že sa necíti byť „manažérom Andreja Danka ani nikoho iného“. Odmieta sa zapájať do vnútrokoaličných vojen o kreslo predsedu parlamentu a zdôrazňuje, že on svoje sľuby plní a maká na rozvoji Slovenska. Kanceláriu na ministerstve je pripravený opustiť hneď, ako padne definitívne rozhodnutie koaličnej rady. Ako si predstavuje svoju budúcnosť v politike prezradil v najnovšom podcaste Karty na stôl.

V tejto epizóde relácie Karty na stôl privítal moderátor Noro Dolinský prezidenta Finančnej správy SR, Jozefa Kissa. Diskutovali o najdôležitejších zmenách, ktoré ovplyvňujú slovenské podnikateľské prostredie a štátny rozpočet. Aké novinky prináša bezhotovostná platba mobilom cez QR kód, ktorá je od mája 2026 povinnou výbavou každej prevádzky? Ako funguje skúšobná prevádzka a implementácia povinnej e-faktúry od 1. januára 2027 a aké prínosy prinesie pre živnostníkov aj veľké firmy? Dozviete sa tiež čerstvé dáta o úspešnosti výberu daní, raste príjmov štátneho rozpočtu, efektivite daňových kontrol a pravidlách pre odpočet DPH pri firemných automobiloch

Generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, Peter Molda, podrobne predstavil najväčšiu modernizáciu Vodnej elektrárne Gabčíkovo v jej histórii, ktorá má trvať 10 rokov a stáť vyše 465 miliónov eur. Hovoril aj o jej kritickom stave, financovaní a dopadoch na slovenskú energetiku a vodné hospodárstvo Už od roku 2010 existujú posudky od výrobcu (ČKD Blansko), ktoré varovali pred únavou materiálu a pribúdaním závažných porúch na technológii elektrárne. Turbína číslo 1 musela byť odstavená pre únavový lom na lopatke, čo viedlo k zvýšeným vibráciám.  „Tento rok sme takú najvypuklejšiu opravu museli riešiť, alebo haváriu poruchu na turbíne číslo jeden, kde sme mali únavový lom na klapkového ústrojenstva jednej z lopat. Turbína začala vykazovať n-násobne zvýšené vibrácie a museli sme ju z bezpečnosti odpojiť,"  povedal Peter Molda. Vek technológie (priemerne 125 000 odpracovaných hodín na turbínu) sťažuje získavanie náhradných dielov a udržanie prevádzky. Prípadný výpadok turbín by vážne ohrozil schopnosť prepúšťať povodňové prietoky, hoci existujú záložné riešenia cez plavebné komory, tie sú menej efektívne. O modernizácii elektrárne porozprával viac v relácii Karty na stôl s Norom Dolinským šéf vodohospodárov Peter Molda.

Žiarsky podnik Slovalco opäť spustil výrobu hliníka. Pece reštartovali po 4 rokoch. Závislosť EÚ na dovoze strategických surovín sa zvyšuje. Slovalco dokázalo produkovať 17 percent produkcie EU a na túto pozíciu sa chce opäť vrátiť. "Myslím, že aj Európska komisia takisto vidí, že tá závislosť na dovozoch je veľký problém. Akákoľvek vláda tu bude po roku 2027, myslím že u nej zdravý rozum zvíťazí ", domnieva sa šéf žiarskeho Slovalco Milan Veselý.  Z celkového počtu 226 pecí je v prvej fáze naplánovaný nábeh 100 pecí. Proces rozhádzania pecí a ich stabilizácie si však vyžaduje čas a postupné kroky.  Počas odstávky musela fabrika znížiť počet zamestnancov zo 450 na 150. Dobrou správou je, že veľká časť pôvodných kvalifikovaných odborníkov sa vracia späť.  Podľa vedenia Slovalca čelí európsky priemysel obrovskej nevýhode. Kým domáce fabriky doplácajú na prísne ekologické pravidlá EÚ a vysoké ceny elektriny, dovoz z tretích krajín tieto bremená často obchádza. O reštarte Slovalco a cieľoch fabriky hovoril jeho šéf Milan Veselý v relácii Karty na stôl s Norom Dolinským.

Bývalý poslanec parlamentu Gyimesi György sa v rozhovore dotkol aj postoja premiéra Roberta Fica k vojne na Ukrajine. Zdôraznil, že s Ruskom je potrebné rokovať a udržiavať diplomatické kanály, keďže Rusko ako atómová veľmoc nemôže túto vojnu prehrať. Hoci sankcie poškodzujú ruskú ekonomiku, nepriniesli očakávaný efekt a Rusko naďalej bojuje a zbrojí.  Gyimesi  varuje, že spájanie ideologicky nesúrodých strán v jednej koalícii (napr. konzervatívcov a progresívcov) je odsúdené na neúspech pre hlbokú nevraživosť a rozdielne priority (napr. potratová legislatíva, LGBTI témy). Ako príklad uvádza, že progresívci sa snažia presadzovať liberálnu agendu bez ohľadu na zvyšok spoločnosti a ignorujú alternatívne názory. V závere diskusie sa bývalý poslanec slovenského parlamentu dotkol aj  100 dní vlády nového maďarského premiéra Pétra Magyara. Vyjadruje prekvapenie nad tým, ako rýchlo sa podarilo zrútiť mediálne a politické impérium Viktora Orbána.

Toto všetko sa dozviete z rozhovoru s čerstvou posilou strany SaS:  Vstup do SaS: Dôvody prestupu do strany SaS po roku a pol pôsobenia v poslaneckom klube, hodnotové nastavenie (mierne konzervatívny volič) a vzájomná dôvera. Rozdiel medzi KDH a SaS: Prečo sa rozhodla opustiť KDH, postoj k spolupráci so Smerom a konzervatívno-liberálna spolupráca v rámci SaS. Politická budúcnosť a témy: Zameranie sa na sociálnu oblasť (jednorodičia, sociálne služby, reforma financovania) a boj proti páchaniu zla a rozkrádaniu financií. Právny štát a kauzy: Diskutované témy ohľadom právneho štátu, postavenia špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, trestných kódexov a dôležitosti rešpektovania rozhodnutí súdov. Volebné obdobie a výhľad na rok 2027: Potreba zmien vládnej koalície, možnosti spolupráce v opozícii a príprava na budúce voľby.