Advertise on podcast: Karty na stôl s Norom Dolinským

V najnovšej epizóde podcastu poslanec Roman Malatinec rozoberá nedávny politický prestup od Rudolfa Huliaka k Tomášovi Tarabovi, prečo sa rozhodol pre túto zmenu a aké ambície má v Tarabovom novom projekte? Malatinec, ktorý má byť v Tarabovej strane garantom pre kultúru, je dlhodobým kritikom ministerky Martiny Šimkovičovej. Vyjadril nespokojnosť s jej krokmi, ktoré podľa neho „zdevastovali podporu nie len kultúry zriadenej a nezriadenej, ale vôbec podujatia aktivity“. Odmieta podporiť návrh poslanca Micheľka na zvýšenie dotácií pre fond na podporu umenia, pokiaľ nebudú systémové zmeny, ktoré vrátia právomoci odborným komisiám.  Roman Malatinec otvorene hovorí o nenaplnených očakávaniach a hľadaní priestoru pre aktívnejšie pôsobenie. S moderátorom diskutuje aj o svojich poslanecjých prioritách v parlamente, kritike krokov ministerstva kultúry, zberoch podpisov pre novú stranu a o ďalších citlivých témach, ako sú internáty pre študentov či podpora malých a stredných podnikov.

Najnovší prieskum agentúry AKO prináša pohľad na aktuálne preferencie politických strán a dynamiku pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Kľúčovou témou rozhovoru so šéfom AKO Václavom Hříchom je stabilita vládnej koalície, postavenie jednotlivých opozičných strán a otázka predčasných volieb.  Prieskumy a politické otrasy na Slovensku opäť ukázali, že stabilita vládnej koalície nie je samozrejmosťou. Hoci koalícia disponuje tesnou väčšinou 75 poslancov, vnútrokoaličné spory a napätie medzi stranami zostávajú výrazné „Ono je to totižto nie iba o tom, ako si Robert Fico dohodne nejakú podporu, ale napríklad ako na to bude reagovať či už SNS, ktorá vlastne s tou hrou bol, spor, ktorý vyvrcholil tým, že bol Tomáš Taraba odvolaný, ale ako na to bude reagovať aj Hlas..," hovorí Václav Hřích. Opozičné strany sa snažia využiť túto situáciu a pravidelne volajú po predčasných voľbách. Realita v parlamentných laviciach však ukazuje, že na presadenie takýchto krokov je potrebných 90 hlasov, ktoré opozícia bez širšej podpory nezíska. Prieskumy zároveň poukazujú na dôležitý fenomén – stabilnú voličskú základňu vládnych strán a rastúcu nespokojnosť časti voličov, ktorí hľadajú alternatívy v podobe iných opozičných subjektov. Viac prezradil šéf Agentúry AKO v rozhovore Karty na stôl s Norom Dolinským.

KDH pripomína, že je jedinou politickou stranou, ktorá skutočne vzišla z hodnôt 17. Novembra, mnohí členovia boli aktívni v podzemnej cirkvi či prenasledovaní. Hodnoty slobody a demokracie sú pre KDH kľúčové. Hnutie plánuje byť prítomné v každom krajskom meste a chce ľudí spájať, nie rozdeľovať. KDH odmieta politizovať samotný sviatok a trvá na tom, že 17. November má patriť ľuďom, nie politikom.  „Slušnosť, pravda a spravodlivosť nie je slabosť. Za tým si budeme vždy stáť. KDH bolo vždy slušné.“ Týmto vyhlásením predseda KDH Milan Majerský reagoval na kritiku a dô rázne odmietol, že by politická slušnosť bola prejavom slabosti hnutia. KDH ostro reagovalo na vyjadrenia premiéra o tom, že „sa opäť tlačia k moci“. Predseda Majerský zdôraznil, že slušnosť, pravda a spravodlivosť nie sú slabosť a hnutie bude na týchto hodnotách trvať bez zbytočného zatvárania očí pred problémami. Predseda KDH Milan Majerský úspešne obhájil post predsedu PSK so ziskom 48,32 % hlasov. O aktuálnej politickej situácii sa rozprával Noro Dolinský so šéfom KDH v najnovšom podcaste Karty na stôl.

Politológ Miroslav Řádek analyzuje súčasný stav slovenskej politiky, ktorá je charakterizovaná výraznou fragmentáciou a neschopnosťou spolupráce naprieč celým politickým spektrom.  Řádek poukazuje na nárast nezávislých kandidátov v komunálnych a regionálnych voľbách, vnútorné trenice vo vládnej koalícii a najmä na pretrvávajúcu neschopnosť opozície uchopiť šance a prezentovať jednotný a programovo pripravený front. „Práve po samosprávnych voľbách vidíme, že ten priestor po ustupujúcich politických stranách zaplnili nezávislí kandidáti.“  Řádek okrem iného dodáva, že "opozícia nechápe, že spoločný výsledok sa dosahuje spoluprácou, nie takým tým predvádzaním sa, že kto má viac, či už v rámci opozície alebo koalície, alebo dokonca v rámci jednotlivých politických strán. Ako známy politológ hodnotí úspešnosť parlamentných strán v regiónoch, najmä KDH a slabšiu pozíciu Progresívneho Slovenska sa dozviete v najnovšom podcaste.

V podcaste s Norom Dolinským privítame ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Diskutuje sa o naliehavých útokoch na zdravotnícky personál, pričom minister avizuje okamžité aj systémové opatrenia na zvýšenie bezpečnosti v nemocniciach, vrátane spolupráce s políciou a posilnenia fyzickej prítomnosti SBS. Ďalšími témami podcastu sú Potreba riešenia problému "záchytiek" a či urgentné príjmy suplujú ich úlohu.Rozpočet na rok 2027, dlh nemocníc a snahy o jeho dlhodobé riešenie a zefektívnenie hospodárenia.Výzvy spojené s mzdovým automatom pre zdravotníkov a potreba naviazať ho na výkon.Situácia v ambulantnom sektore a snaha o jeho dofinancovanie.Priebeh prepoisťovacej kampane a fungovanie zdravotných poisťovní.Minister zdôrazňuje potrebu širokého dialógu a systematických, nie populistických riešení pre slovenské zdravotníctvo.

Predseda BSK Juraj Droba v diskusii Karty na stôl garantuje, že na cesty čoskoro vyrazí 18 nových kĺbových autobusov s dvojnásobnou kapacitou. Otvorene hovorí aj o problémoch na stanici Nivy a vysvetľuje, prečo za ne župa nenesie zodpovednosť. Z moderného bratislavského dopravného terminálu sa stalo miesto, kde sa cestujúci neraz tlačia na nástupištiach. Autobusová stanica Nivy vyvoláva kritiku a predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba netají, že problémy vidí aj on. V diskusnej relácii Karty na stôl vysvetľuje, prečo podľa neho došlo k výraznému zníženiu kapacity stanice. „Je to, bohužiaľ, problém privatizačnej zmluvy, ktorú podpísalo vtedajšie ministerstvo dopravy a vedenie mesta Bratislava so súkromným akcionárom, ktorý developoval potom celé toto územie,“ hovorí Juraj Droba. „Z 38 nástupíšť sa zredukovalo na 19 a miesta na vystupovanie sú zredukované ešte drastickejšie." Súčasný bratislavský župan zároveň avizuje, že bratislavskú regionálnu dopravu čaká malá revolúcia. Autobusy by v budúcnosti vôbec nemuseli zachádzať až do centra Bratislavy. „Budúcnosťou je, že prímestská autobusová doprava bude končiť na prestupných termináloch na okraji Bratislavy,“ hovorí Juraj Droba pre Plus JEDEN DEŇ.

Minister vnútra a šéf Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok v exkluzívnom rozhovore prezradil, ako plánuje zachrániť políciu, v ktorej chýbajú tisícky mužov zákona. Dotkol sa aj mimoriadne citlivej témy násilia na školách a odpovedal na otázku, či štátny rozpočet na rok 2027 nájde v koalícii dostatočnú podporu. Prečítajte si najzaujímavejšie momenty! Jednou z najväčších výziev ministra vnútra je obrovský personálny podstav v Policajnom zbore. Šutaj Eštok však hlási prvé úspechy a tvrdí, že zatiaľ čo za predchádzajúcich vlád (za éry ministrov Mikulca, Ódora či policajného exprezidenta Hamrana) odišlo z polície zhruba 5 000 ľudí, dnes sa situácia konečne začína stabilizovať.  „Spustili sme stabilizačný príspevok vo výške 5 000 eur pre všetkých policajtov, ktorí v zbore zostávajú, a rovnako náborový príspevok 5 000 eur pre nováčikov,“ pochválil sa minister s tým, že prvýkrát po 10 rokoch sa tento negatívny trend podarilo zvrátiť. Do zboru prišlo už viac ako 700 nových tvárí.  A to nie je všetko! Od nového roka si policajti slušne finančne prilepšia. V priemere bude mať každý policajt o 350 eur navyše. Súčasťou je zvýšenie rizikového príplatku o 150 eur (účinné od 1. januára) a k tomu sa od júla pridá valorizácia platov o 8,4 % pre policajtov, hasičov aj záchranárov. Viac prezradil minister vnútra v najnovšej relácii Karty na stôl s Norom Dolinským.

V diskusnej relácii Karty na stôl Janka Bittó Cigániková, predstavila zásadné zmeny vo svojom politickom pôsobení a vyjadrila sa k aktuálnym témam v zdravotníctve. Diskusia sa dotkla veľkej liekovej reformy, financovania nemocníc, ale aj citlivých etických tém.  V úvode potvrdila, že na kandidátke nového politického subjektu s názvom Sme rodina-Sulíkovci obsadí štvrté miesto. Richard Sulík bude mať na tejto kandidátke číslo dva. Poslankyňa uviedla, že po tom, ako ich vyhodili zo strany SaS, nevstupujú priamo do novej strany, ale chcú si zachovať svoje štandardné hodnoty. Tento nový politický subjekt má ambíciu osloviť voličov v blížiacich sa parlamentných voľbách a ponúknuť životaschopnú alternatívu voči vláde Roberta Fica. Prioritou zoskupenia je ekonomika, aby Slovensko dokázalo pokryť svoje výdavky. V rámci hľadania politických kompromisov Bittó Cigániková spomenula, že spolu s Borisom Kollárom tlačili na to, aby sa 13. dôchodky zadresnili. Súčasťou ich riešení je aj návrh, aby mal každý občan raz za život nárok na kúpu bytu so zníženou, 5-percentnou DPH, čo pri dnešných cenách nehnuteľností predstavuje výraznú finančnú pomoc.  V oblasti zdravotníctva sa relácia venovala schválenej liekovej reforme. Podľa ministra Šaška by mala táto zmena priniesť pacientom lepšiu dostupnosť k liekom a zároveň udržať výdavky pod kontrolou. Poslankyňa však vyjadrila obavy o rozpočet zdravotníctva na rok 2027 a pochybuje, či prinesie skutočný úžitok pre pacientov a personál. Kritizovala spôsob schvaľovania zákonov, pri ktorom sa legislatíva často prijíma mechanicky a bez ohľadu na odbornosť. Upozornila tiež na to, že v systéme nefunguje správna cenotvorba a poisťovniam chýba jasný mechanizmus úhrad. Podľa nej štát neplatí nemocniciam ich reálne náklady, čo vedie k tomu, že všetky dostupné peniaze v štátnych zariadeniach nakoniec pohltia len platy lekárov.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v rozhovore pre Plus jeden deň otvorene prehovoril o najnovších ambíciách Slovenska na medzinárodnej scéne. Kým Európska únia podľa neho prežíva krízu, naša diplomacia aktívne otvára dvere do sveta a mieri priamo do jadra Organizácie Spojených národov. Aké sú naše šance a prečo sa pozornosť Slovenska čoraz viac upiera na Ďaleký východ?  Slovenská diplomacia má pred sebou jasnú výzvu. Ako v rozhovore potvrdil šéf rezortu diplomacie, Slovensko sa oficiálne uchádza o prestížny post nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 a 2029. Súčasná vláda presadzuje suverénnu zahraničnú politiku orientovanú na všetky štyri svetové strany, pričom jej hlavnými piliermi zostávajú dodržiavanie medzinárodného práva a presadzovanie mierových riešení.  Organizácia Spojených národov čoskoro oslávi 80 rokov od svojho založenia, pri ktorom stál aj významný slovenský diplomat Ján Papánek. Podľa ministra Blanára však inštitúcia v súčasnosti naráža na svoje limity a nereflektuje modernú geopolitickú realitu.  „Bezpečnostná rada je paralyzovaná, pretože tých päť stálych členov má právo veta,“ upozornil Blanár s tým, že práve toto nastavenie často bráni prijímaniu dôležitých rozhodnutí. Poukázal zároveň na to, že o svoje miesto a silnejší hlas sa čoraz viac hlásia krajiny takzvaného globálneho Juhu. Štáty Afriky, Latinskej Ameriky, ale aj svetové mocnosti ako India dnes v systéme OSN nemajú adekvátne zastúpenie, čo vytvára neustály tlak na nevyhnutnú reformu celej organizácie.

Slovenská politika v posledných dňoch čelí viacerým otrasom – od pokusov o odvolávanie ministrov až po tragické zlyhania štátneho systému, ktoré stoja životy tých najzraniteľnejších. Poslankyňa parlamentu Vladimíra Marcinková (SaS) v aktuálnom rozhovore kritizuje priority súčasnej vlády. Od neriešenia duševného zdravia detí až po ekonomický populizmus, ktorý zadlžuje budúce generácie. Marcinková, ktorá sa dlhodobo venuje ľudskoprávnym a sociálnym témam, vstúpila do strany SaS len nedávno, v septembri tohto roka. Svoje rozhodnutie vníma ako prirodzený krok po mesiacoch pôsobenia v poslaneckom klube strany. Podľa jej slov v strane panuje výborná pracovná atmosféra a oceňuje najmä prístup predsedu Branislava Gröhlinga, ktorý podľa nej posunul stranu vpred. Svoj politický priestor chce naďalej využívať predovšetkým na boj za práva detí a rodinnú politiku. Ochrana detí sa však netýka len fyzického násilia. Poslankyňa upozorňuje na alarmujúci stav duševného zdravia slovenskej mládeže. Štatistiky hovoria jasne: až 30 % neplnoletých bojuje s pocitmi úzkosti či strachu. Podľa Marcinkovej to predstavuje skutočnú pandémiu, ktorú štát prehliada. Upozornila na hrozivý stav štátnej kasy s tým, že vládne rozdávanie extrémne zadlžuje krajinu. Výsledkom tejto politiky je fakt, že momentálne pripadá na každého jedného občana Slovenska, vrátane novorodencov, dlh vo výške 17 000 eur. Vladimíra Marcinková na záver apeluje na to, aby štát prestal riešiť záchranu politikov pred spravodlivosťou a začal sa venovať skutočným problémom ľudí. Prioritou by podľa nej mala byť adresná pomoc zraniteľným, záchrana kolabujúceho zdravotníctva a predovšetkým bezpečné a podnetné prostredie pre ďalšie generácie.

Bývalá poslankyňa Národnej rady SR a súčasná poslanecká asistentka Romana Tabaková sa aj po odchode z vysokej politiky aktívne angažuje vo verejnom priestore. Podľa vlastných slov jej aktivity na sociálnych sieťach sledujú milióny ľudí, čo vníma ako veľkú zodpovednosť. Preto sa podľa vlastných slov rozhodla otvárať témy, ktoré podľa nej spoločnosť rozdeľujú, no je nevyhnutné o nich diskutovať. Jednou z hlavných tém bol nedávny Národný pochod za život v Bratislave, na ktorom sa Tabák osobne zúčastnila. Hoci ocenila pozitívnu a odhodlanú atmosféru, vyjadrila sklamanie z nižšej účasti v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi. Podľa nej podujatiu neprospelo ani to, že sa konalo len krátko po inej politickej akcii v Košiciach. Sama sa nepasuje do role radikálnej bojovníčky za zákazy interrupcií. „Nie som žiadna nová Záborská,“ uviedla s tým, že na druhej strane ostro nesúhlasí s názormi poslankyne Jany Bittó Cigánikovej. V rozhovore sa dotkla aj tém, ktoré rezonujú v školstve. Podporuje snahy o reguláciu obsahu školských učebníc a kritizuje knihy, ktoré deťom prezentujú modely rodín s dvoma otcami či „tehotnými mužmi“. Výchova detí v takýchto citlivých otázkach by mala zostať podľa nej výhradne v rukách rodičov. Okrem toho navrhuje celoeurópsky zákaz sociálnych sietí (ako TikTok či Instagram) pre deti do 15 rokov a volá po prísnejšej regulácii umelej inteligencie (AI) v školskom prostredí. Na záver zhodnotila aj súčasnú politickú situáciu a kultúru v Národnej rade SR. Atmosféru v parlamente opísala ako mimoriadne toxickú. Podľa jej slov z nej vymizla vzájomná úcta a dialóg, pričom správanie niektorých poslancov prirovnala k účinkovaniu v reality šou. Politika by podľa nej mala byť o hľadaní riešení pre ľudí, nie o osobných útokoch a vytváraní napätia pre získanie mediálnej pozornosti.

V aktuálnom politickom a spoločenskom dianí na Slovensku rezonujú témy stability vládnej koalície a zavádzania nových sociálnych opatrení. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny a podpredseda strany Hlas-SD, Erik Tomáš, v rozhovore objasnil postoje svojej strany k hrozbe predčasných volieb a predstavil kľúčové reformy z dielne svojho rezortu.  Napriek viditeľnému napätiu a eskalujúcemu sporu medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom minister Tomáš zdôraznil, že strana Hlas-SD nepodporí predčasné voľby. Od občanov získali mandát na štyri roky a plánujú ho naplniť. Na otázku ohľadom odvolávania ministra Tarabu v parlamente uviedol, že poslanci Hlasu nebudú hlasovať s opozíciou za odvolanie člena vlády, čím dodržia koaličnú zmluvu. Tomáš zároveň vyjadril vieru, že sa spomínaní aktéri napokon dohodnú a podľa jeho slov „dostanú rozum“.  V súvislosti so štátnym rozpočtom (kde sa už hľadí aj na rok 2027) a potrebou konsolidácie verejných financií minister informoval o úspešnom šetrení. Vďaka boju proti fiktívnym péenkám (práceneschopnosti) a fiktívnym invalidným dôchodkom sa podarilo v Sociálnej poisťovni ušetriť približne 300 miliónov eur. Vďaka tomuto kroku poisťovňa nebude od štátu vyžadovať transfer zo štátneho rozpočtu.  Veľkou témou je schvaľovanie novej legislatívy o sociálnych službách v prospech odkázaných ľudí. Reforma mení financovanie tak, aby bol človek s odkázanosťou podporený priamo v domácom prostredí prostredníctvom príspevku, o ktorého použití bude rozhodovať on sám alebo jeho rodina. Na túto oblasť štát celkovo vynaloží viac ako 1 miliardu eur.  Ministerstvo takisto presadilo ďalšie prorodinné opatrenia, ako napríklad zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa na 1 000 eur. Ďalšou novinkou je úplné odpustenie daní z príjmov pre matky, ktoré vychovali štyri a viac detí, ako aj pre osamelých otcov.  Významným sociálnym krokom je tiež markantné zvýšenie minimálneho výživného na dieťa. To porastie zo súčasných 40 eur na takmer 135 eur, čo výrazne pomôže najmä samoživiteľom.

Milan Markovič, dlhoročná legenda slovenskej satiry, ktorej šou v 90. rokoch formovala novodobú históriu humoru na Slovensku, nestráca svoj ostrovtip ani v dôchodkovom veku. V diskusii Karty na stôl naživo poodhalil svoje súčasné pracovné tempo, nepríjemné vytriezvenie z virtuálnej reality aj dôvody, prečo ho už televízne obrazovky nelákajú. Hoci patrí ku konzervatívnejšej generácii, sociálnym sieťam dal pred rokmi šancu a štyri roky aktívne pôsobil na Facebooku. Svoje pôsobenie v tomto priestore dnes spätne označuje za hrdinstvo, keďže do diskusií s desiatkami anonymných profilov vstupoval vždy pod vlastným menom. Tento pokus o serióznu debatu ho však postupne priviedol k absolútnej frustrácii. Vyvrcholením bolo zistenie, že pre neustále sledovanie siete a snahu argumentovať prestal čítať knihy a strácal množstvo energie s ľuďmi, ktorí o skutočný dialóg nestáli. Dnes tento svet vníma ako uzavretú kapitolu a radí ho medzi javy, bez ktorých si dokáže svoj život zariadiť oveľa plnohodnotnejšie. „Potom som zistil, že polroka som neprečítal žiadnu knihu, že sa tam stále čosi riešil a debatoval a priateľoval sa a vonku už štebotali vtáci a nevyspal som sa. No, tak tento svet už nie je pre mňa,"  povedal známy humorista.  Markovič vníma výrazný posun aj v politickej kultúre, ktorá je úzko prepojená so satirou a nemôže byť od nej oddelená. Kým v minulosti dokázali politici prijať kritiku alebo vtip na svoju adresu aspoň s predstieranou noblesou, dnes podľa neho vládne nefalšovaná animozita a vzájomná nevraživosť. Humor a satira sú sofistikované nástroje, ktoré si vyžadujú inteligentného diváka aj objekt, z ktorého si robia terč. V aktuálnej atmosfére, kde prevládajú priame urážky a chýba akýkoľvek konštruktívny dialóg, prichádza klasická politická satira o svoj prirodzený priestor a partnera na diskusiu.

Slovenská politická jeseň prináša mimoriadne nabitú parlamentnú schôdzu a viaceré návraty známych mien. Do hry sa opäť vracia Richard Sulík, čoraz viac sa spomínajú politické ambície Zoroslava Kollára a do poslaneckých lavíc by sa zrejme čoskoro mal vrátiť aj šéf rezortu životného prostredia Tomáš Taraba.  Týmito témami, ako aj celkovou stabilitou koalície, sa zaoberala diskusná relácia Karty na stôl denníka Plus JEDEN DEŇ. Jej hosťom bol politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ktorý analyzoval aj otázku, či je Peter Pellegrini suverénnym prezidentom.  Úvod diskusie patril prezidentovmu septembrovému prejavu o stave republiky v parlamente a opozičnej kritike, ktorá mu vyčítala prílišnú blízkosť k vládnej koalícii. Politológ potvrdil oprávnenosť tejto výčitky a upozornil na výraznú náklonnosť hlavy štátu najmä k ministrom zo svojej bývalej strany.  „Vyčítala mu to už aj minulý rok a úprimne povedané, je to výčitka legitímna aj tento rok s tým zásadným dodatkom, že ono to nebolo len tak mierne provládny prejav, ale dokonca by som povedal proHlas.“ „Pretože pán prezident vo svojom prejave zastal svojich vlastných ministrov a straníckych kolegov, keď nezabudol pochváliť udržanie sociálneho štandardu a z zatiaľ nespustenie, ale pripravovanie školskej reformy...

Slovensko je rozdelené viac ako v 90. rokoch a súčasná politická situácia pripomína studenú občiansku vojnu. V diskusnej relácii Karty na stôl denníka Plus JEDEN DEŇ to vyhlásil publicista a politický analytik Eduard Chmelár. Vo svojom vystúpení ostro skritizoval opozíciu za ignorovanie štátnych sviatkov, no nevyhol sa ani kritike vládneho konsolidačného balíčka a varoval pred stratou geopolitického vplyvu Západu. Rozdelenie spoločnosti na dva nezmieriteľné bloky je podľa Chmelára jednou z najnebezpečnejších výziev, pred ktorými Slovensko stojí. Situáciu označil za horšiu než v 90. rokoch a nazval ju prebiehajúcou „studenou občianskou vojnou“. Opozícii vyčíta predovšetkým neúctu k štátnym symbolom a tradíciám, ktorá sa podľa neho neprejavuje v žiadnom inom štáte.  Ostro kritizoval najmä organizovanie vlastných opozičných zhromaždení namiesto účasti na oficiálnych štátnych oslavách, ako to bolo počas výročia Slovenského národného povstania či Dňa Ústavy SR. Štátne oslavy by mali byť podľa neho zjednocujúce a prebiehať pod gesciou hlavy štátu. Chmelár zdôraznil, že opozícia musí vedieť rozlišovať medzi legitímnym nesúhlasom s konkrétnym prejavom politického oponenta a základnou úctou k štátu ako symbolu.  Chmelár ostro kritizoval súčasné snahy o militarizáciu Európskej únie a upozornil na absurdnosť požiadaviek na zriadenie postu eurokomisára pre obranu. Zatiaľ čo Západ venuje energiu zbrojeniu a budovaniu obranných štruktúr, globálna moc sa podľa neho presúva inam. Zoskupenia ako BRICS a Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS) naberajú na ekonomickej aj diplomatickej sile a ak Európa nezmení kurz, hrozí jej, že zostane geopoliticky izolovaná na vedľajšej koľaji. V tejto súvislosti vyzdvihol aj mierové iniciatívy Číny týkajúce sa konfliktu na Ukrajine, ktoré západní lídri často ignorujú.