Advertise on podcast: Energia zajtrajška

Ak sa výrobca elektriny zo slnka či vetra dokáže dlhodobou zmluvou zaviazať na desať rokov k cene povedzme 60, 70 alebo 80 eur / MWh, čo viac potrebujeme na to, aby sme uznali, že obnoviteľné zdroje už sú lacným zdrojom elektriny? Lacnejším, než je elektrina z nového jadrového zdroja, ktorá pri započítaní nákladov počas celého životného cyklu elektrárne (LCOE) vychádza o desiatky eur za MWh drahšie. Navyše, priemysel bude potrebovať ďalšiu elektrinu, nové zdroje a tiež preukázateľne obnoviteľný pôvod energie. Realistický scenár hovorí o náraste až na dvojnásobok aktuálnej spotreby do roku 2040. O riešeniach tejto situácie sa porozprávam s Jánom Horváthom v ďalšej časti podcastu Energia zajtrajška. Jednou z možností, ako si priemyselný podnik môže zabezpečiť výhodnú cenu elektriny, je PPA kontrakt (Power Purchase Agreement). Ide o dlhodobú zmluvu, typicky na 10 až 20 rokov, medzi výrobcom elektriny a veľkým odberateľom. Firma vďaka nej získava predvídateľnú cenu a zároveň vie preukázať, z akého zdroja elektrina pochádza. Výrobca má naopak garantovaný odber, ktorý mu môže pomôcť financovať samotnú výstavbu nového zdroja - slnečnej či veternej elektrárne a batériového úložiska. V Európe už firmy prostredníctvom PPA zazmluvnili elektrinu z takmer 62 000 MW obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku sú však takéto kontrakty stále skôr výnimkou. Čo ich u nás brzdí? • Máme málo veľkých nových OZE projektov. Priemysel pritom o zelenú elektrinu záujem má. • Neisté a meniace sa poplatky zo strany štátu. Pri desať- či dvadsaťročnom kontrakte je problém, ak výrobca nevie, aké regulačné náklady bude platiť o niekoľko rokov. • Komplikované on-site PPA. Ak chce investor postaviť fotovoltiku priamo vo fabrike a elektrinu podniku predávať, naráža na slovenské pravidlá. Pri tzv. lokálnom zdroji totiž musí byť výrobca aj odberateľ ten istý subjekt. V jednom mieste pripojenia dnes nemožno jednoducho oddeliť nezávislého výrobcu a odberateľa. • Nejasné pravidlá priameho vedenia. Fyzické prepojenie výrobcu a odberateľa môže spadnúť do režimu priameho vedenia, ktorý je podľa SAPI nastavený tak prísne, že sa v praxi prakticky nevyužíva. • Slabé podmienky pre batériové úložiská a hybridné projekty. Pritom práve kombinácia fotovoltiky, vetra a batérií môže pomôcť vyrovnávať výrobu a ponúknuť priemyslu stabilnejší produkt. Automobilky aj ich dodávatelia prijímajú záväzky na znižovanie uhlíkovej stopy a potrebujú vedieť preukázať, z čoho bola elektrina použitá pri výrobe. To sa týka aj pripravovaných veľkých investícií na Slovensku. Pôvod elektriny začína byť pre priemysel čoraz dôležitejší parameter.

Vodík nemusí patriť iba do áut, autobusov či kamiónov. V novom vydaní Energie zajtrajška sa pozrieme na jeho využitie tam, kde môže dávať prekvapivo veľký zmysel - vo vysokozdvižných vozíkoch a intenzívnych skladových prevádzkach. Viac nám o tom povie Jiří Ulbrich zo spoločnosti STILL. Aké pohony dnes vysokozdvižné vozíky používajú? Kedy stačí klasická alebo Li-ion batéria a kde začínajú jej limity? Tankovanie za pár minút? S vodíkom áno. Čo musí sklad vybudovať, ak chce prejsť na vodík?

V novej epizóde Energia zajtrajška som sa rozprával s Ondrášom Přibylom z projektu Fakta o klimatu. Dnes preto dáme prednosť dátam pred ideológiou. Rozoberáme klimatické modely, energetiku, ekonomiku, sociálne siete aj to, prečo je okolo OZE dnes taký obrovský informačný chaos. Veľmi ma zaujalo, že prvé vedecké upozornenia na klimatickú zmenu existovali už koncom 19. storočia. Ešte silnejšie však bolo tvrdenie, že interné modely ExxonMobilu z roku 1986 dnes veľmi presne sedia s realitou. Debata sa teda dávno neposúva okolo otázky „či sa to deje“, ale skôr „čo s tým už konečne urobíme“.    Ondráš zároveň pomenoval obrovský civilizačný zlom: nové solárne a veterné elektrárne už dnes globálne pokrývajú celý rast spotreby elektriny. A výroba elektriny z fosílnych palív začína štrukturálne klesať. Jedna z najsilnejších viet celého rozhovoru bola: „Každá transformácia sa dá spraviť zle.“   Práve preto sa bavíme aj o tom, ako robiť energetickú transformáciu a dekarbonizáciu bez chaosu, bez korupcie a bez ignorovania ľudí v regiónoch. Zaznie aj veľmi zaujímavé porovnanie Slovenska a Česka s ostatnou Európou, kde sme v rozvoji vetra a fotovoltiky skôr zvláštnou výnimkou. Podľa modelov Fakta o klimatu pritom práve veterná energetika patrí medzi najväčšie páky na zlacnenie elektriny v našom regióne Ak vás zaujíma energetika bez kriku, ale s číslami, trendmi a súvislosťami, toto je epizóda, ktorú by ste si nemali nechať ujsť.

V dnešnej vodíkovej epizóde podcastu Energia zajtrajška sa ponoríme do fascinujúceho sveta technických plynov s odborníkom Jurajom Petrovičom zo spoločnosti Messer Tatragas. Dozviete sa, kde všade sa s plynmi stretávame - od balenia potravín cez zdravotníctvo až po ťažký priemysel. Vysvetlíme si, prečo sú kyslík, dusík a oxid uhličitý kritickou infraštruktúrou a čo by sa stalo, keby ich dodávky na pár dní vypadli. Rozhovor sa venuje aj výrobe plynov zo vzduchu, ich náročnému skladovaniu a logistike, vrátane špecifík vodíka či hélia. Zaujímavou témou je využitie plynov v potravinárstve. Chýbať nesmie ani pohľad do zdravotníctva, kde plyny zohrávajú kľúčovú úlohu ďaleko za hranicou bežného kyslíka. V druhej polovici sa detailne pozrieme na vodík – jeho reálne využitie v priemysle, fungovanie čerpacích staníc či výhody v doprave, najmä pri autobusoch a logistike. Diskutujeme aj o mýtoch, bezpečnosti a budúcnosti vodíka na Slovensku.

V najnovšej epizóde podcastu Energia zajtrajška sa rozprávame s Liborom Lázničkom o aktuálnych možnostiach úspor na energiách vďaka zdieľaniu elektriny. Vysvetľujeme základné princípy fungovania trhu s elektrinou, úlohu ÚRSO a aj postavenie OKTE ako nezávislého „rozhodcu“ pri vyhodnocovaní zdieľania. Zdieľanie elektriny po legislatívnych zmenách konečne dostáva reálny priestor na rozvoj. Rozoberáme aj to, prečo bol rozbeh komunitnej energetiky na Slovensku doteraz pomalý a aké bariéry ho brzdili. Vysvetľujeme, čo sa zmenilo po zrušení obmedzenia zdieľania len v rámci jedného dodávateľa a prečo je to zásadný krok vpred. Detailne sa venujeme aj novej úlohe tzv. organizátora zdieľania, ktorý pomáha komunitám optimalizovať výrobu, spotrebu aj ekonomiku projektov. Diskutujeme, prečo je kľúčová súdobosť výroby a spotreby. Nechýba ani pohľad na praktické problémy, napríklad v bytových domoch, kde vysoké poplatky a investície do IMS spomaľujú návratnosť. Epizóda zároveň ukazuje, že záujem o zdieľanie elektriny rastie a s lepšími pravidlami môže konečne prejsť z teórie do praxe.

Podcast Energia zajtrajška vám tentoraz prináša výnimočný vodíkový diel so zástupcami TÜV SÜD Slovakia – Zuzanou Šolopovou pre oblasť priemyslu a infraštruktúry a Martinom Tichým pre mobilitu. Vysvetľujú, prečo je technická kontrola kľúčová aj tam, kde ju bežne nevnímame. Poukazujeme na úžasný projekt SPP - distribúcie H2 Pilot v obci Blatná na Ostrove, kde sa testovalo primiešavanie vodíka do zemného plynu a bezpečnosť celej siete aj domácich spotrebičov. Druhá časť patrí vodíkovej mobilite. Hovoríme o rozdieloch medzi spaľovaním vodíka a palivovými článkami či o tankovacích tlakoch 200 a 350 barov. Rozoberáme bezpečnosť nádrží, STK vodíkových vozidiel aj reálne limity infraštruktúry. Epizóda prináša presný, zrozumiteľný pohľad na to, ako sa vodík z pilotných projektov posúva do praxe – a čo musí splniť, aby bol skutočne bezpečný. Čo vlastne robí TÜV SÜD Slovakia? Ako organizácia ovplyvňuje každodenný život? Zvykli sme si na bezpečnosť denne využívaných technológií a automaticky dôverujeme, že fungujú - aj vďaka TÜV SÜD Slovakia História technických kontrol - od čias priemyselnej revolúcie po dnešnú globálnu štruktúru Neutralita a nestrannosť TÜV SÜD Slovakia Rozdelenie činností na notifikovanú osobu, úradné skúšky a nezávislé technické posudzovanie Praktický príklad certifikácie zariadení pre vodíkové projekty Projekt H2 Pilot v spolupráci so spoločnosťou SPP - distribúcia v obci Blatná na Ostrove: primiešavanie vodíka do zemného plynu a testovanie bezpečnosti siete aj domácich spotrebičov a posudzovanie pripravenosti celej distribučnej siete na 5 % zmes vodíka Zdieľanie skúseností na medzinárodnej úrovni a export slovenského know how Prechod k vodíkovej mobilite a aktuálny stav na Slovensku + reálne príklady technológie Rozdiel medzi spaľovaním vodíka a palivovými článkami Tlak 200 a 350 barov ako praktický faktor dojazdu autobusov Bezpečnosť nádrží, tesnosť a správanie vodíka pri nehode STK vodíkových vozidiel môže byť lacnejšia než pri klasickom aute Porovnanie spoľahlivosti alternatívnych pohonov Infraštruktúra ako hlavná brzda rozvoja, nie samotná technológia

Hosťkou tejto časti je Veronika Galeková - dlhoročná líderka SAPI, ktorá stála pri formovaní obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku od ich začiatkov. V rozhovore sa rozprávame o: vzniku a 15-ročnej histórii SAPI hodnotách, ktoré SAPI držia pokope najväčších úspechoch, ale aj náročných momentoch podujatiach SAPI Energy Conference ocenení SAPI Energy Awards Silnou témou rozhovoru je aj postavenie žien v energetike: ako sa presadiť v tradične mužskom prostredí čo ženy prinášajú do mužského prostredia odporúčania pre ženy, ktoré zvažujú kariéru v energetike a iných mužských profesiách

V špeciálnej novoročnej epizóde podcastu sa spolu s Jánom Karabom zo Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) a Jánom Weiterschützom z Národnej Vodíkovej Asociácie Slovenska (NVAS) vraciame k roku 2025, ktorý výrazne ovplyvnil smerovanie slovenskej energetiky. Rozoberieme kľúčové míľniky, vrátane vstupu SAPI a NVAS do Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, aj to, kam sa posúva rozvoj obnoviteľných zdrojov a vodíkových technológií. Pozrieme sa na vývoj vodíkových údolí, nové príležitosti aj prekážky, ktoré dnes formujú energetický sektor. Neobídeme tému ukladania energie, energetickej chudoby ani zásahy štátu. Záver epizódy ponúkne pohľad do roku 2026, plány NVAS a pozvánku na H2SK FORUM 2026 a 16. ročník SAPI Energy Conference.

Vypočujte si rozhovor, ktorý spája energetikov a fanúšikov moderných technológií.  S Jurajom Kubicom otvoríme tému bezpečnosti solárnych, veterných, vodných aj jadrových elektrární. Útok na jednu malú fotovoltickú elektráreň pôsobí zanedbateľne, ale keď ich bude poškodených viac, môže to znamenať vážny problém pre celú energetickú sústavu. Zistíme teda, či sú naše predstavy z akčných filmov prehnané, a či malé OZE naozaj otvárajú viac dverí útočníkom než veľké elektrárne. Dotkneme sa aj otázky, či sa Európa môže stať technologicky suverénnou v oblasti čistej energie, keď množstvo komponentov pochádza zo zahraničia.

Pre aktuálne vydanie podcastu Energia zajtrajška sme na konferencii H2SK FORUM vyspovedali tri tímy finalistov súťaže H2GP. Rozprávame sa o tom, aké to je ocitnúť sa na svetovom finále RC áut na vodíkový pohon v nemeckom Chemnitzi a čo všetko musí tím zvládnuť, aby tam obstál.   Študenti prezrádzajú zákulisie príprav, nečakané komplikácie aj tie malé víťazstvá, keď sa auto po nekonečných hodinách ladenia konečne rozbehne. Dozviete sa, ako Ostrov Team získal striebro v kategórii HYBRID a zároveň ovládol univerzitnú kategóriu PROTOTYPE, aj ako sa darilo tímom Adler Motors, Strojar Riders a dievčenskému Hydra Teamu. Hovoríme o technike, rýchlosti, rekordných pit-stopoch, ale aj o atmosfére, ktorá drží tím pokope v najťažších momentoch.   Tímy otvorene hovoria o tom, čo sa naučili - od práce s vodíkovým článkom až po tímovú komunikáciu pod tlakom. V podcaste riešime aj to, čo podľa nich rozhoduje o úspechu: rýchle auto, dobrá stratégia či skôr ľudská súhra. Nechýbajú osobné momenty, zážitky, ale ani úprimné rady pre školy, ktoré ešte len rozmýšľajú, či sa do H2GP pustiť.    Celý rozhovor ukazuje, že vodíkové technológie nie sú len budúcnosť energetiky, ale aj skvelý priestor pre mladých, ktorí sa neboja experimentovať a posúvať hranice.

V najnovšej epizóde podcastu Energia zajtrajška sa rozprávame s Andrejom Jurisom, bývalým predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a súčasným členom Energy Community vo Viedni. Hovoríme o tom, ako a prečo vznikol ÚRSO, aké má dnes právomoci a ako sa mení jeho úloha v čase, keď energetika prechádza zásadnou transformáciou. Andrej Juris vysvetľuje, prečo je stabilita cien a predvídateľnosť pravidiel kľúčová pre investorov aj spotrebiteľov, a ako nové metodiky výpočtu cien pomohli zlepšiť transparentnosť trhu. Otvorene hovorí aj o politických tlakoch počas energetickej krízy, o hranici medzi odbornosťou a politikou a o tom, ako si ÚRSO dokázalo udržať nezávislosť. Spoločne sa pozrieme aj na budúcnosť regulácie v ére decentralizácie a komunitnej energetiky, kde spotrebitelia čoraz častejšie vyrábajú vlastnú elektrinu. V rozhovore nechýba pohľad na výzvy integrácie obnoviteľných zdrojov, potrebu investícií do sietí či úlohu batériových úložísk v stabilizácii systému. V závere sa presunieme do regiónu juhovýchodnej Európy a porovnáme, ako napredujú balkánske krajiny v liberalizácii energetiky – a čo sa z ich prístupu môže naučiť aj Slovensko.

Rozhovor s Janom Sochorom, českým senior špecialistom pre rozvoj vodíkového hospodárstva, sa zameriava na aktuálne pravidlá výroby zeleného vodíka a RFNBO palív v Európskej únii. Česká vodíková technologická platforma HYTEP vznikla v roku 2007, aby prepájala firmy, výskumníkov a inštitúcie a pomáhala rozvíjať vodíkové hospodárstvo v súlade s klimatickými cieľmi EÚ.  Súčasné európske regulácie, známe ako delegované akty, určujú, kedy možno vodík označiť ako obnoviteľný, pričom kladú dôraz na zdroj energie, časovú a geografickú väzbu výroby. Podľa Jana Sochora však tieto prísne pravidlá prinášajú značné prekážky pre krajiny strednej Európy, kde sú podmienky pre solárnu či veternú energiu slabšie. Kritické sú najmä tri požiadavky – adicionalita, časová korelácia a geografická korelácia – ktoré výrazne znižujú ekonomickú životaschopnosť projektov. HYTEP preto navrhuje úpravy, ako je predĺženie časového okna korelácie či možnosť využitia nízkouhlíkových zdrojov, vrátane jadra.  Zjednodušenie regulácií by podľa neho otvorilo dvere pre širšie využitie vodíka v priemysle, energetike aj doprave. HYTEP verí, že tlak z praxe povedie k úpravám ešte pred plánovanou revíziou v roku 2028, čo by mohlo urýchliť rozvoj vodíkového hospodárstva v celom regióne.

V tejto epizóde podcastu Energia zajtrajška hovoríme s environmentálnym konzultantom Vladimírom Kočvarom o dopadoch veľkých stavieb na životné prostredie, o tom, prečo je posudzovanie vplyvov (EIA) také dôležité a ako Slovensko sa za posledné desaťročia posúva v prístupe k výstavbe a ochrane krajiny. Rozoberáme aj tému zelených striech, ktoré sa napriek svojim prínosom na Slovensku zatiaľ výraznejšie nepresadili. Vysvetľujeme, ako prebieha proces EIA - od prvotných analýz až po rozhodnutia úradov - a čo by štát mohol urobiť pre jeho zrýchlenie a zefektívnenie.  Osobitne sa venujeme veternej energii – jej bezpečnosti, vplyvu na ľudí, vytváraniu hluku,  či ohrozovaniu vtákov a netopierov. Vyvraciame najčastejšie mýty o veterných turbínach, ktoré sú na Slovensku stále predmetom obáv. Diskutujeme, ako ďaleko majú byť veterné parky od obydlí a či by menšie turbíny mohli priniesť väčšie prijatie tejto formy energie.

V podcaste Energia zajtrajška sme sa už s rôznymi hosťami rozprávali o výrobe, využití a iných úlohách pri dekarbonizácii priemyslu a dopravy. Zatiaľ sme však obchádzali jednu tému - ekonomický profit z vodíka ako energo nosiča alebo paliva. Na túto tému sa porozprávam s Petrom Blaškovitšom – človekom, ktorý sa dlhodobo pohybuje v oblasti inovácií, energetiky a vodíkových technológií. Bol generálnym riaditeľom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) kde zastrešoval široké spektrum aktivít od projektov zameraných na inovatívne riešenia, energetickú efektívnosť až po využívanie obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti je členom výkonného výboru NVAS ako zástupca veľkých firiem a riaditeľom EXPORT ANALYTICA, analytickej platformy expertov s cieľom zdieľať poznatky a osvedčené postupy v oblastiach ekonomiky, obchodu a medzinárodných vzťahov. Je teda človekom, ktorý vie prepojiť technológiu, biznis a praktickú realizáciu projektov.

Dnes sa budeme baviť o čoraz aktuálnejšej téme – stabilite elektrických sietí obsahujúcej obnoviteľné zdroje energie a súvisiacich batériových systémoch. Nedávne blackouty v Česku a Španielsku ukázali, že ide o celkom horúcu problematiku. Moje otázky zodpovie Martin Hodek zo spoločnosti Huawei Technologies - špecialista na dizajn a riadenie batériových systémov.