Advertise on podcast: Mor ho! Slobodný slovenský vysielač

Takmer rok sme vám o takomto čase ponúkali zaujímavosti z našich dejín, ktoré sa viažu k Slovenskému národnému povstaniu. Mohli ste sa dozvedieť o jeho hlavných i menej známych protagonistoch, zaviedli sme vás na miesta najväčších bojov, priblížili sme nejednu historickú zaujímavosť, ktorá sa do školských osnov nevošla. A najmä: priblížili sme Povstanie v dobovom medzinárodnom kontexte ako významný odpor širokého spektra spoločnosti, ktorá sa zomkla v boji proti nacizmu a domácim ľudáckym kolaborantom. Dnes náš „povstalecký“ podcast uzavrieme. V nahrávacom štúdiu sa s Miroslavom Debnárom stretli jeho traja najčastejší hostia: historici Múzea SNP Lukáš Volentier, Juraj Lepiš a Marián Uhrin. V neformálnej atmosfére sa porozprávali o smutných i veselých zážitkoch z expozícií múzea, ktoré si zapamätali predovšetkým vďaka originálnym školským exkurziám.

Strečno, horský priechod Čertovica, výšina Ostrô...tieto tri lokality sme vám už predstavili v našom povstaleckom podcaste. Okrem toho, že ich spájala strategická poloha, a tým aj niekoľkonásobné pokusy o ich ovládnutie z oboch bojujúcich strán, je tam ešte čosi spoločné: a to hrdinstvo povstaleckých veliteľov i radových vojakov, ktorí sa do boja vrhli napriek vojenskej prevahe nemeckých okupantov a domácich ľudáckych zradcov. Do tohto zoznamu dnes zaradíme Červenú Skalu, ktorá je dnes časťou horehronskej obce Šumiac. Jej obrancovia vynikali odvahou, aká by sa v septembrových dňoch 1944 dala pokojne nazvať aj vojenskou drzosťou. Veď počúvajte rozhovor Miroslava Debnára s historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP.

Povstanie z augusta 1944 poznáme pod názvom slovenské a národné. Ale určite by sme neboli ďaleko od pravdy, keby sme mu dali aj prívlastok “medzinárodné”. Do odporu proti okupácii Slovenska nemeckou armádou a proti domácej kolaborantskej vláde sa okrem dominantných Slovákov zapojilo aj viac ako tridsať národov a národnosti. Medzi inými aj Nemci, čo možno niekoho prekvapí. Aj o ich účasti v SNP sa Miroslav Debnár zhováral s historikom Jurajom Lepišom z Múzea SNP.

Už počas svojho života sa stal legendou Slovenského národného povstania. Svojou odvahou a silnými morálnymi vlastnosťami bol inšpiráciou pre spolubojovníkov. Široká verejnosť ho po vojne právom považovala za vojnového hrdinu. Všetko sa to však začalo rýchlo a dramaticky meniť po komunistickom prevrate v roku 1948. Partizánsky veliteľ Viliam Žingor – lebo o ňom je reč – spolu s rodinou pocítil kolotoč dejín na vlastnej koži. Žingorov tragický koniec je v slovenskej histórii jedným z najznámejších príbehov o tom, ako sa priazeň moci dokáže veľmi rýchlo obrátiť. A ako totalitná moc a jej mašinéria dokáže z hrdinu urobiť zradcu národa. Miroslav Debnár sa o Viliamovi Žingorovi zhováral s historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP.

Nízkotatranský horský priechod Čertovica umožňoval počas druhej svetovej vojny kontrolu dôležitej spojnice medzi severom a juhom Slovenska. Ten, kto ovládal vyvýšené miesta v okolí Čertovice, mal v časoch Slovenského národného povstania vojenskú prevahu. Pre svoju polohu a členitosť terénu sa táto oblasť stala počas druhej svetovej vojny niekoľkokrát miestom tvrdých vojenských bitiek. O hrdinstve povstalcov na horskom priechode Čertovica a v jeho okolí sa rozprával Miroslav Debnár s historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP.

Každý vojnový konflikt stvorí víťazov a porazených. Takých, ktorí určujú nové podmienky na politicko-mocenskej mape, a takých, ktorí nemajú veľa možností na výber a väčšinou prijímajú údel porážky. Inak to nebolo ani po druhej svetovej vojne. Spojenci, ktorí za cenu ohromných strát porazili nacistov, si mohli začať deliť vojnovú korisť a nastoliť nový svetový poriadok, vyhovujúci ich potrebám. Lenže dovtedy najväčší vojenský konflikt v dejinách so sebou priniesol aj nový spôsob prístupu k porazeným krajinám, predovšetkým k Nemecku. Miroslav Debnár sa o téme rozprával s historikom Jurajom Lepišom z Múzea SNP.

Ešte aj dnes sa z času na čas objaví názor, že hospodárstvo slovenského štátu počas vojny bolo „malým Švajčiarskom pod Tatrami“. Ekonomike sa naozaj darilo predovšetkým vďaka vojnovej konjunktúre a prezieravej politike národohospodárov okolo Imricha Karvaša a Petra Zaťka. A ešte sa darilo arizátorom, ktorí sa dostali k veľkému majetku po odvlečených židovských spoluobčanoch. No všetko sa zmenilo prechodom frontu, ktorý za sebou zanechal spúšť a veľké materiálne škody. O hospodárstve Slovenského štátu a jeho podriadenosti Nemeckej ríši sa zhováral Miroslav Debnár s historikom Lukášom Volentierom z Múzea SNP.

Strečno, Červená Skala, Čremošné či Telgárt. To sú len niektoré z legendárnych miest, ktoré sa zapísali do dejín Slovenského národného povstania. Známymi sa stali predovšetkým rozsahom zapojenia povstalcov, intenzitou bojov či obeťami z radov vojakov i civilistov. Dnes vám ale povieme viac o mieste, ktoré sa vďaka svojej strategickej polohe medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom stalo tiež významným bojiskom, no vo všeobecnosti sa o ňom nevie veľa. Výnimočné je najmä tým, ako dlho a statočne tam povstalci odolávali nacistickej prevahe. Reč je o výšine Ostrô pri Bielom Potoku, mestskej časti Ružomberka. Zavedú nás tam Miroslav Debnár a historik Marian Uhrin z Múzea SNP.

Nahé plačúce dievča, utekajúce po napalmovom nálete Američanov počas vojny vo Vietname. Alebo fotografia vojakov Červenej armády, ktorí nad nemeckým parlamentom mávajú sovietskou zástavou. Prípadne podobný záber s americkou vlajkou z ostrova Iwo Jima, kde je medzi vojakmi aj potomok amerických Slovákov Michael Strank. Príbehy týchto ikonických fotografií a ich autorov sú pomerne známe. Oveľa menej vieme o autoroch fotografií z našich národných dejín, napríklad aj z čias Slovenského národného povstania. Počas neho spúšť v správnom čase stíhal stlačiť predovšetkým rodák zo Sečoviec Anton Ivan Székely. Práve jemu vďačíme za drvivú väčšinu povstaleckých fotografií. Ešte skôr, než ich stihol vytvoriť, patril medzi prvých väzňov pracovného tábora v Novákoch, kam sa dostal pre svoj židovský pôvod. Jeho ďalší osud zaujímal Miroslava Debnára v rozhovore s Ivanom Kocákom z Múzea SNP.

Pred pár dňami sme si pripomenuli významné 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Vo vojenskej encyklopédii má svoje kapitoly aj Slovensko vtedajších čias. Kolaboráciu s nacistickým Nemeckom, totalitný ľudácky režim, perzekúcie nepohodlných a podobne. No sú tam aj svetlé stránky dejín v podobe domáceho odboja, statočného odolávania vojenskej presile či pomoci civilného obyvateľstva prenasledovaným. Krátko po vojne boli povstalci oprávnenými národnými hrdinami. Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa však aj medzi nimi začali hľadať nepriatelia ľudovo-demokratického zriadenia. Veľa z nich skončilo v žalároch, na nútených prácach, mnohí z nich sa nedožili rehabilitácie. A niektorých rovno popravili. Trpeli aj ich rodiny. Téme obetí politicky zneužitého Slovenského národného povstania sa venuje Miroslav Debnár a historik Juraj Lepiš z Múzea SNP.

Strečnianska úžina je a aj v minulosti bola významným dopravným uzlom. Aj pred osemdesiatimi rokmi bola dôležitá pre prepravu tovaru a osôb v smere západ-východ. Platilo to pre automobilovú i železničnú dopravu. Ten, kto ovládal vyvýšené miesta v okolí hradu Strečno a Starhradu, mal v časoch Slovenského národného povstania i pri oslobodzovaní nášho územia vojenskú prevahu. Pre svoju polohu a členitosť terénu sa táto oblasť počas druhej svetovej vojny stala niekoľkokrát miestom tvrdých vojenských bitiek. Ak niekedy ostanete trčať v dopravnej zápche pod Strečnom, môžete využiť čas a vrátiť sa myšlienkami do obdobia krutých povstaleckých bojov o toto dôležité územie. Pár informácií o nich má Miroslav Debnár a historik Marian Uhrin z Múzea SNP.

Mnohí z menej známych veliteľov Slovenského národného povstania sa síce dožili oslobodenia, no nečakali ich povojnové roky uznania a zaslúženého rešpektu. Nezapadali totiž do komunistického výkladu dejín Povstania a skončili na okraji spoločnosti. Ktovie, aký povojnový osud by stihol povstaleckého veliteľa v Brezne a okolí Samuela Sekurisa – rodáka z Radvane nad Hronom... Nedozvieme sa to, pretože tento organizátor a bojovník SNP na Horehroní sa konca vojny nedožil. Zahynul pár týždňov pred porážkou nacizmu v koncentračnom tábore Mauthausen. Životný príbeh Samuela Sekurisa a najmä jeho pôsobenia počas Povstania priblíži Miroslav Debnár v rozhovore s historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP.

V každom vojenskom konflikte je okrem stratégie, prevahy síl vojakov i techniky dôležité aj zásobovanie. Je to tak teraz, a inak to nebolo ani pred osemdesiatimi rokmi. Nebyť ľudí, ktorí v utajení riskovali a prevážali vojenský materiál ešte pred Povstaním, odpor proti nacistom a ľudákom by nevydržal ani povestných 60 dní. Cenu zlata mal v tom čase pre povstaleckých vojakov napríklad letecký benzín, strelivo a súčiastky do početne skromného, no strategicky dôležitého letectva. V tomto smere zohral veľmi dôležitú úlohu dôstojník Daniel Kunic, ktorý pri postupe Nemcov Liptovom evakuoval veľkú časť leteckého vybavenia z letiska Mokraď pre potreby Povstania. Miroslav Debnár sa o ňom zhováral s historikom Marianom Uhrinom z Múzea SNP.

S pribúdajúcimi teplejšími dňami a najmä nocami sa na našej najdlhšej turistickej magistrále začína nová sezóna. Počet turistov alebo lepšie povedané pútnikov na nej narastá najmä na prelome apríla a mája. My sa dnes po nej symbolicky prejdeme tiež. Nebudeme merať kilometre v nohách alebo našliapané výškové metre. Zameriame sa na miesta, ktorými Cesta hrdinov SNP prechádza a priblížime si, čo sa tam pred osemdesiatimi rokmi udialo. Miroslav Debnár si spolu s historikom Lukášom Volentierom obúvajú symbolické vibramy a pozývajú nás napríklad do oblasti medzi Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou a Starohorskými vrchmi.

Pamätníci, ktorí ešte platili bývalými slovenskými či česko-slovenskými bankovkami vedia, že peniaze boli aj v minulosti najrozšírenejšími výtvarnými dielami. Niektoré sa vydarili viac, iné menej, no mali spoločný ideologický či štátotvorný rozmer. Predovšetkým počas komunistického režimu sa často na bankovkách či minciach objavovali motívy Slovenského národného povstania. Samozrejme – ich úlohou bolo glorifikovať predovšetkým partizánske hnutie, podporované Červenou armádou. Miroslav Debnár sa o bankovkách a pamätných minciach s povstaleckými motívmi rozprával s historikom Lukášom Volentierom.