Advertise on podcast: Terapia slovom

Pri pomyslení na rozvod v tridsiatke cítila strach zo zlyhania, hanbu i obavy z budúcnosti. „Bála som sa, či ešte stihnem stretnúť partnera, s ktorým by som mohla mať v budúcnosti deti. Kládla som si otázku, čo teraz,“ hovorí psychologička Denisa Debrecká v 70-tej a zároveň záverečnej epizóde podcastu Terapia slovom. V debate s reportérkou Ivetou Tanoczkou otvorene opisuje potláčanie emócií, prežívanie svojho rozvodu i prekonávanie obáv z veľkej životnej zmeny.

Psychologička Mária Kopčíková bola odjakživa rozhodnutá, že chce svojich rodičov v starobe opatrovať doma. Keď však jej otec dostal mozgovú mŕtvicu, jeho stav bol natoľko vážny, že sa o neho napriek plánom a odhodlaniu nemohla starať v domácom prostredí. V podcaste Terapia slovom hovorí o vyrovnávaní sa so skonom otca v zariadení, ale najmä aj o realite domácej starostlivosti o svoju 91-ročnú mamu, o narážaní na vlastné hranice, vyčerpaní, zmene priorít i pekných spoločných chvíľach.

O otca prišla pri páde vojenského lietadla neďaleko obce Hejce, keď mala jedenásť rokov. Mama, novinárka Zuzana Lajdová, jej zomrela na rakovinu, keď mala osemnásť. Lektorka kurzov tvorivého písania, autorka a novinárka Gabriela Mihaličková Čepičanová v podcaste Terapia slovom opisuje, ako sa postupne menil jej prístup k vlastnému smútku. V rozhovore otvorene hovorí o pocitoch, ktoré zažívala pred pôrodom dcéry i v období šestonedelia, spojení medzi traumami z minulosti a narodením dieťaťa a liečbe, terapii a písaní, ktoré jej pomohli cítiť sa lepšie.

Myšlienka na rozchod či rozvod nemusí automaticky znamenať koniec vzťahu. Môže ho aj posunúť vpred. Klinický psychológ a psychoterapeut Norbert Uhnák v podcaste Terapia slovom vysvetľuje, prečo analyzovať všetky možnosti a nebáť sa stanovovať si hranice vo vzťahoch. „Môže z toho plynúť aj úľava, že sa nutne netreba rozísť. Stačí, ak sa budete navzájom rešpektovať,“ opisuje v rozhovore s reportérkou Ivetou Tanoczkou, v ktorom hovorí aj o strachu zo samoty, dôvodoch na pauzu či ukončenie partnerstva, priateľstva či vzťahu s rodičmi i o tom, ako zistiť, či sa pri blízkych cítime osamelo.

Keď jej lekár oznámil, že čaká chlapca, cítila rozčarovanie a prvotné sklamanie. Moderátorka a PR manažérka Barbara Jagušák chcela totiž svojej dcére dopriať sestru. V podcaste Terapia slovom opisuje pocity, ktoré prežívala počas druhého tehotenstva, vysvetľuje, čo je gender disappointment aj prečo je téma stále tabu. V rozhovore s reportérkou Ivetou Tanoczkou hovorí aj o vyvíjaní primeraného tlaku na deti, o štvorkách, ktoré nosila zo školy a za ktoré ju jej rodiča chválili i o dôležitosti rovnováhy medzi prácou, rodinou a napĺňaním si vlastných potrieb.

Pred viac ako jedenástimi rokmi jej manžel oznámil, že sa s ňou chce rozviesť. „Dal mi jasne najavo, že mu moje pitie vadí a že ho to trápi. Neobviňoval ma a ani na mňa nebol hnusný,“ spomína Petra Hofierková. V podcaste Terapia slovom hovorí o svojom detstve plnom psychického i fyzického násilia, o úzkostiach, z ktorých sa u nej vyvinula bulímia, aj o depresii a alkoholizme. Opisuje, ktorý okamih pre ňu znamenal pád na dno, aké bolo priznať si, že je alkoholička, ako zvládla liečenie aj prečo sa rozhodla pomáhať iným a stať sa peerkonzultantkou, teda sprevádzajúcou podpornou silou pre ľudí s duševnými poruchami alebo závislosťami v procese liečenia.

Ženám, ktoré žijú v násilnom vzťahu, často opakuje, aby z neho odišli včas. Bývalá policajná vyšetrovateľka a právnička z nitrianskeho intervenčného centra Slniečko Sylvia Gancárová totiž pozná aj prípady, keď ženy po rokoch tyranizovania zabili svojho muža. V Terapii slovom opisuje, ako sa človek dostane do kruhu partnerského násilia a vysvetľuje, prečo ženy žijúce s agresívnym partnerom často kričia na svoje deti alebo ich vystavujú bitkám. Zdôrazňuje, že z akejkoľvek týranej či vykorisťovanej ženy sa môže v určitom okamihu stať páchateľka alebo spolupáchateľka násilia. Gancárová predpokladá, že k tomu došlo aj u Nadi Marcinkovej, priateľky Jeffrieho Epsteina a pilotky jeho súkromného lietadla.

Spisovateľ Dušo Martinčok vo svojej novej knihe Zoja opisuje komplikovanosť medziľudských vzťahov, pocity osamelosti aj potrebu samoty. Hlavnú hrdinku Zoju považuje za súčasť seba. Rovnako ako ona v príbehu, aj Martinčok sa v skutočnom živote zaľúbil do nového človeka počas toho, ako žil v stabilnom partnerstve. „Bol to pre mňa mimoriadne silný a zaujímavý zážitok. Otriasol mnou a Zoja mi ho pomáhala uniesť,“ hovorí v rozhovore o kvalitách dobrého medziľudského vzťahu, prekonávaní manželskej krízy, dospievaní s queer identitou aj o dôležitosti vytvárania komunít.

:Učitelia ju v škole chválili za dobré známky a aktivitu, no ignorovali, že bola spolužiakmi šikanovaná. Viktoriia Haberajter v podcaste Terapia slovom hovorí o pocitoch hnevu, strachu, ale i hanby, ktoré prežívala počas dospievania. Keď pred štyrmi rokmi pre vojnu opustila rodnú Ukrajinu a usídlila sa v Seredi, opäť cítila obavy i neistotu. Náročné emócie sa rozhodla pretaviť do pomoci iným a vďaka predošlým profesionálnych skúsenostiam založila rozvojový program Výnimocná zameraný na na budovanie sebavedomia a sebahodnoty dospievajúcich dievčat.

Fotením umierania chcela spoznať samu seba, ale i vytvoriť bezpečný priestor na premýšľanie a diskusiu o poslednom momente človeka, ktorý je zároveň určujúcom životným okamihov pre jeho milovaných. Fotografka Gabriela Teplická vo svojej najnovšej sérii Moment: Dotyk smrti dokumentuje smrť. „Prekvapenie prišlo vo chvíli, keď som si uvedomila, že práve rozprávaním sa o smrti počas života pre nás smrť prestáva byť niečím zlým, tabu,“ hovorí v podcaste Terapia slovom. V rozhovore opisuje príbehy ľudí, ktorí už nie sú medzi nami a ktorých fotila, spôsob, akým sa vyrovnala s náhlou smrťou svojho otca a aj dôvody, prečo je dôležité netabuizovať smrť a môcť o nej hovoriť vlastnými slovami.

Pre stres a pocity zlyhania sa u nej počas dospievania rozvinuli poruchy príjmu potravy. Napriek nízkemu sebavedomiu si už ako mladá splnila sen a začala vyrábať šperky a viesť vlastnú firmu. Po pôrode prvej dcéry však pre stres a citové vypätie opäť prestala jesť. Šperkárka a podnikateľka Petra Toth v podcaste Terapia slovom opisuje, ako sa v mladosti rozhodla, že nikdy nebude závislá od žiadneho muža, kedy prišla na to, že má ADHD aj ako jej toto zistenie pomohlo spokojnejšie žiť i byť chápavejšou mamou.

Vyštudoval matematiku, spolupracoval so známym matematikom a profesorom Milanom Hejným a učil na stredných školách na Slovensku, vo Švédsku, v Rakúsku a v Anglicku. Pedagóg, lektor neformálneho vzdelávania a zakladateľ neziskovej organizácie Voices Ivan Ježík v zahraničí pochopil, že je dostatočný taký, aký je. V podcaste Terapia slovom hovorí o súvise medzi zvedavosťou a mierou rizika vyhorenia, o tom, že premýšľanie o sebe nie je prejavom sebeckosti a opisuje aj, ako ho baví pomáhať ľuďom zbaviť sa pocitu, že si nezaslúžia byť šťastní.

Vďaka poctivej analýze pocitov a zážitkov z uplynulého roka sa v tom novom vyvarujete opakovaniu starých chýb. Podľa psychológa Martina Milera nám môže štruktúrovaná reflexia pomôcť hlbšie spoznať samých seba, cítiť vyššiu životnú spokojnosť a aj zlepšiť vzťahy s blízkymi. V sviatočnej epizóde podcastu Denníka N Terapia slovom spoločne s psychologičkou Janou Ashford vysvetľujú, aké otázky si pri bilancovaní klásť, prečo sa najskôr sústreďovať na čo najobjektívnejší opis prežitého a aj ako deti učiť reflexii a kedy s tým začínať.

Podľa psychologičky Edith Grotberg budovanie psychickej odolnosti priamo súvisí s posilňovaním schopnosti dôverovať. „Ľudia by sa nemali učiť len veriť ostatným, ale aj veriť sebe samým. Ak si totiž neveria, môžu sa stať závislými na ostatných a byť presvedčení o tom, že iní sú lepší ako oni sami, vedia viac a ochránia ich,“ hovorí. V poslednej tohtoročnej Terapii slovom+ sa dozviete, odkiaľ odolnosť pramení, ako ju budovať, čo posilnilo herca Juraja Baču a ktorá kniha mu poskytla nečakanú perspektívu a pomohla mu uvedomiť si vlastnú hodnotu aj ktoré texty o duševnom zdraví by ste si v Denníku N nemali nechať ujsť.Linky na knihy: Odolné dítě Žltá kniha budovania značkyrozhovor: Psychológ Dalibor Špok: Pandémia naplno obnažila charaktery a nie je to pekný pohľadv Denníku N si nenechajte ujsť: Musela som sa vyrovnať s tým, že idem vyslovene žobrať. No cítila som, že v tom nemám zostať sama, vraví Blahová o žalobách za kauzu Čistý deň Psychológ Timuľák: Pocit osamelosti nezávisí od toho, koľko ľudí je okolo vás My muži sa musíme spojiť a pomôcť si navzájom, vraví kouč Tomáš Pešek a vyberá päť kníhAk máte duševné problémy, cítite sa bezradní a neviete, ako ďalej, so žiadosťou o pomoc sa môžete obrátiť na linky pomoci: Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566 (nonstop) Linka detskej istoty: 116 111 (nonstop) Linka nádeje: pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor: 055/644 1155 Liga za duševné zdravie: e-mailová poradňa [email protected] IPčko.sk (www.ipcko.sk), bezplatná a anonymná poradňa pre mladých ľudí. Poradenstvo mejlom na [email protected] a četová poradňa nonstop. Psychologické poradenstvo pre LGBTI+ ľudí v oblastiach, ktoré súvisia s ich sexuálnou orientáciou a rodovou identitou: inporadna.sk, prizma-kosice.sk. Linka pomoci Chuť žiť, ktorá sa špecializuje na poruchy príjmu potravy, problémy so stravovaním, sebaprijatie a šikanu súvisiacu s výzorom. Telefonická linka: 0800 221 080, E-mailová poradňa: [email protected], Chatová poradňa: www.chutzit.sk

V škole zažíval vylúčenie pre silné akné a detský vzhľad. Herec, moderátor a hudobník Juraj Bača v podcaste Terapia slovom hovorí o svojich skúsenostiach so šikanou a o tom, ako sa naučil vychádzať s ľuďmi a prekonal strachy a neistotu z detstva. V rozhovore s reportérkou Ivetou Tanoczkou opisuje, vďaka čomu nabral odvahu vymeniť kariéru v korporáte za herecké povolanie, prečo má podľa neho zmysel robiť vždy niečo navyše, v čom ho zmenilo otcovstvo a čo ho motivuje vrhať sa do náročných výziev.