Advertise on podcast: Medzi nami záhradkármi

Dnes sa budeme rozprávať opäť o substrátoch, o ich jednotlivých zložkách, o tom čo je dôležíté a prečo. Budeme sa však o nich dnes rozprávať z pohľadu entomológa a človeka, ktorý sa venuje prírode a jej súvislostiam a vie posúdiť prostredie koreňov rastlín z pohľadu života okolo nich. Mojim dnešným hosťom je entomológ, biológ, pestovateľ, chovateľ a popularizátor prírody Mgr. Adrian Purkart, PhD. MBA, a vedecko-pedagogický pracovník pôsobiaci na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí aj ako predseda Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV.

Dnes bude reč o záhrade, ktorá je trochu iná. Je plná ticha, pokoja a spomienok. Budeme hovoriť o prírodnom cintoríne, ktorého názov je Záhrada spomienok. Ako takáto záhrada vyzerá, ako sa prírodne pochováva vo svete a prečo tento projekt vznikol sa dozviete v tomto rozhovore Mojim dnešným hosťom je Andrea Uherková , slovenská ekologička, zakladateľka prvého prírodného cintorínu vo Zvolene. Ľudia z projektu Funebra tvoria cintoríny s rešpektom k prírode i ľuďom, kde sa posledné rozlúčky konajú pod korunami stromov a pohreb je vnímaný ako priestor pre oslavu prežitého života.

Všetci záhradkári poznáme ten pocit, keď si vytvoríme v záhrade niečo podľa našich predstáv a potom ......príde náš pes. , ktorý sa rozhodne vykopať jamu presne tam, kde je náš nový výtvor. Musí si človek vybrať medzi krásnou záhradou a šťastným psom? Alebo sa dajú tieto dva svety spojiť tak, aby sme boli spokojní všetci? – záhradkári, záhrady aj naši psi? Práve o tom sa budeme rozprávať v dnešnej relácii. Mojím hosťom je Mia Klíčová, zakladateľka siete Haf Park, človek ktorý rozumie psom a pomôže nám dnes dospieť k pochopeniu a skĺbeniu záhrady so životom psa.

Dnes sa opäť pozrieme do pôdy a zameriame na život v nej, konkrétne na živočíchy, ktoré v nej žijú. Predpokladáme, že všetky majú svoju úlohu. Naozaj všetky? O tom nám dnes porozpráva Mgr. Adrián Purkart, PhD., MBA . Adrián je slovenský entomológ, zoológ a vedecko-pedagogický pracovník pôsobiaci na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí aj ako predseda Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV.

Dnes sa pozrieme na záhradu trochu z iného pohľadu. Nebudeme hovoriť iba o našich súkromných záhradách, ale o miestach, kde si možno svoj prvý vzťah k pestovaniu a prírode vytvárajú deti – o školách, školských dvoroch alebo školských záhradách. Na Slovensku funguje program Zelená škola, ktorý pomáha materským, základným, stredným aj špeciálnym školám meniť nielen svoje okolie, ale aj spôsob, akým sa deti učia o životnom prostredí. O projekte Zelená škola sa dnes budem rozprávať s Ing. Zuzanou Gallayovou, manažérkou programu Zelená škola zo vzdelávacieho združenia Živica.....

Dnes sme si dali tému, ktorú asi pozná každý, kto niečo pestuje. Celý rok sa tešíme na úrodu… a potom príde leto a zrazu máme doma viac zeleniny a ovocia, než stíhame zjesť alebo spracovať. O tom, aby aj táto časť záhradkárskej činnosti bola príjemná a obľúbená a nebolo to len o unavených rukách sa porozprávam s vedúcou redakčného tímu časopisu Záhradkár - Marcelou Šišolákovou.

Posledné roky počúvame slovo biodiverzita takmer všade. Je to módna téma, alebo dôležitá vec? A môže záhrada bežného človeka suplovať funkcie krajiny, ktoré sa strácajú? Hovorí sa o nej v súvislosti s poľnohospodárstvom, lesmi aj mestami. Ale čo vlastne znamená pre bežného záhradkára? Je biodiverzita len trend, alebo môže pomôcť vytvoriť zdravšiu, krajšiu a menej náročnú záhradu? O tom sa budeme rozprávať s Milanom Beutelhauserom zo spoločnosti Plantago.

Substráty.....možno si myslíte, že je to nezaujímavá téma, ale verte mi, že naozaj je o čom hovoriť. Keď prídeme do záhradníctva, nájdeme tam desiatky rôznych vriec. Substrát na paradajky, na výsev, na citrusy, hortenzie, bylinky, izbové rastliny… Niektoré sú ľahké, iné ťažké, niektoré stoja pár eur, iné násobne viac. Ako sa v tom zorientovať, v čom je medzi nimi rozdiel a má to naozaj význam? Preto sa dnes pokúsime túto tému trochu objasniť, spraviť v nej poriadok a vysvetliť si, čo je pri substrátoch dôležité, ako spoznať kvalitu a čo rastliny naozaj potrebujú. A Pavel Chlouba nám s tým pomôže.

Dlhé roky sa záhrady navrhovali tak, aby boli čo najviac preslnené. Stromy sa rúbali, veľké trávniky sa stali symbolom ideálnej záhrady a tieň sa často vnímal ako problém. Dnes však čelíme novým podmienkam. Letá sú dlhšie, teploty vyššie, sucho častejšie a voda vzácnejšia. Dnes budeme hovoriť o tieni. Nastal čas, pozrieť sa na tieň úplne inak. O tom, prečo bude tieň jedným z najcennejších prvkov budúcich záhrad, sa budeme rozprávať s Milanom Beutelhauserom zo spoločnosti Plantago.

Leto je obdobie, keď záhrada vyzerá najživšie – všetko rastie, kvitne, rodí.... ale zároveň je to obdobie, keď záhrada dostáva najviac zabrať. Horúčavy, sucho, rýchly rast, škodcovia, … Dnes sa pozrieme na to, čo záhrada v lete naozaj potrebuje a čo sú možno zásahy, ktoré robíme zbytočne. O letných prácach v záhrade sa rozprávam s Marcelou Šišolákovou – záhradnou architektkou a vedúcou redakčného tímu časopisu Záhradkár

Ihličnany sú pre niekoho symbol pokoja, lesa a hôr, pre iného už trochu prežitá kapitola záhradnej tvorby? Sú ihličnany na ústupe? Alebo práve dnes znovu objavujeme ich hodnotu? Čím sú ihličnany iné ako ostatné rastliny a aký je ich prínos pre naše záhrady. O tom sa budem rozprávať s mojím dnešným hosťom – záhradníkom, záhradným publicistom, spisovateľom, fotografom a skvelým rozprávačom Pavlom Chloubom.

Záhrada už dnes nemusí byť len o záhonoch a stromoch. Stále častejšie vidíme zeleň tam, kde by sme ju pred pár rokmi vôbec nečakali – napríklad na stenách domov, plotov či dokonca v interiéroch, vo forme zelených, alebo vegetačných stien. Čo presne sú, načo slúžia a či majú zmysel aj pre bežného človeka, sa dnes budeme rozprávať s naším hosťom – Michalom Polákom , krajinným architektom z fy Verticon.

Dnes sme si pre náš rozhovor vybrali tému, na ktorú ma Viktor Bajus - Ekočlovek, sám upozornil a povedal , že poďme hovoriť o podstate vecí. O podstate, prečo my ľudia milujeme prírodu, prečo radi pracujeme v záhrade a kde sa to v nás vlastne berie. Tak kde to všetko začína? Asi tam, že ľudia sú sami príroda......keďˇ meditujeme vyberáme si hudbu, ktorá je často z prírody- spev vtákov, zvuk mora, alebo dažďa, bzukot včiel................. Ako sme sa z prírody dostali do domov a bytov? Prečo potrebujeme mať rastliny pri sebe? Prečo opakujeme stále tie isté činnosti každý rok? Trochu filozoficky o záhradách to bude dnes.

Dnes sa v našej relácii pozrieme na rastliny, ktoré si väčšina z nás spája so slnkom, dovolenkou a vitamínom C. Citrusy poznáme z obchodu, z kuchyne, niektorí odvážnejší aj z parapetu či balkóna. Ale čo všetko sa za nimi naozaj skrýva? Sú citrusy len citróny, mandarinky a pomaranče? A dá sa ich u nás vôbec úspešne pestovať? Mojím dnešným hosťom je Prof. Ing. Viktor Milata,renomovaný chemik a vysokoškolský profesor s dlhoročnou kariérou vo výskume organickej chémie a s aktívnou rolou v akademickom živote STU v Bratislave. Keď povieme „citrusy“, čo tým vlastne myslíme z botanického pohľadu? Sú všetky citrusy príbuzné, alebo ide skôr o širšiu skupinu rastlín? V obchode vidíme citrón, pomaranč, mandarínku – ako sa citrusy triedia odborne? Je rozdiel medzi komerčným a botanickým triedením citrusov? Dozviete sa v tomto diely.

Záhradníctva sú akési hračkárstva pre dospelých, Keď tam prídeme, máme plán, málo krát však odchádzame iba s vecou po ktorú sme prišli. Každý máme záhradníctvo, ktoré preferujeme, ktoré sa nám páči, či už svojim sortimentom, personálom, prostredím alebo atmosférou. Čo je však za tým všetkým?, ako sa táto atmosféra a služba, ktorú dostávame tvorí? Čo sa deje za zatvorenými dverami záhradníctiev pretým, ako prídeme?, a potom, ako odídeme?. Čo všetko musia záhradníci pripraviť, urobiť, naplánovať? Čo sú tie veci o ktorých my spotrebitelia ani netušíme?, alebo nás ani len nenapadnú? O tom sa dnes porozprávam s majiteľkou záhradníctva Dráb, nadšenou propagátorkou záhradníčenia a mojou priateľkou Monikou Dráb.