Advertise on podcast: Zdvihnuté obočie Ľudovíta Ódora

Doterajšia paródia na vládnutie naberá na intenzite. Fico už otvorene priznáva, že životná úroveň na Slovensku mu je úplne ukradnutá. A je na to aj patrične hrdý. Trochu ho štve, že on a jeho kumpáni ešte stále nemajú doživotne zabezpečenú beztrestnosť. Ale na všetko ostatné už rezignoval. Uvediem štyri príklady.

Ani veriť sa mi nechce. Dnes mám presne 50 rokov. Ubehlo to rýchlo. Chtiac-nechtiac, človek pri okrúhlych jubileách neunikne bilancovaniu. Pri tom má zvyčajne zmiešané pocity. Na jednej strane je rád, že môže - aspoň myšlienkami - uniknúť z nekonečného kolobehu každodenných udalostí.

Máme zlé priezviská. Narodili sme sa do nesprávnej rodiny. Navyše, máme aj dostatočne pevnú chrbticu na to, aby nás do klanu vyvolených neadoptovali. Lebo stačí sa volať Fico, Kaliňák, Gašpar alebo napríklad Richter, a zrazu zázračne zmúdriete a zbohatnete. Synovia, synovci, bratranci, iní rodinní príslušníci, kamaráti a frajerky majú o príjem zo štátu postarané. Nevadí, že sú nevzdelaní, nekompetentní alebo leniví. Veď vo verejných financiách je dosť pre každého z nich. Stačí trochu transformovať.

Pôvodne som chcel písať o takzvaných prorastových opatreniach, ktoré vláda prijala. No naozaj nie je o čom.

Dokonca ani nemusím písať presne v ktorom parlamente, keďže reprezentanti súčasnej vládnej koalície robia hanbu tak v národnej rade, ako aj v Európskom parlamente.

Nemáme ministra financií. Neúspešný maliar, ktorý sa na ministra iba hrá, totiž na to zjavne ani ľudsky ani odborne nemá. Je hotovou katastrofou pre našu ekonomiku, no nemá ani len toľko odvahy v sebe, aby prevzal zodpovednosť za vlastné rozhodnutia.

Takto skandovali fanúšikovia TISZA potom, ako ich strana presvedčivo vyhrala maďarské voľby. Je to aj jasný odkaz pre Roberta Fica, ktorý práve vtedy blúznil o skvelej ekonomickej spolupráci s Vietnamom. V zlatej vani ho museli vystrašiť minimálne tri veci.

Trump nateraz odložil armagedon, a možno už piatykrát sa označil za víťaza vojny v Iráne. Na chvíľu si môže vydýchnuť aj svetová ekonomika, ktorá po rozpútaní vojny na Ukrajine opäť čelí veľkej energetickej kríze.

Ak niečo chodí ako kačka, kváka ako kačka a vyzerá ako kačka, tak je to zrejme kačka. Ak namiesto slova „kačka“ dáte „ruský agent“ alebo „Putinov poskok“, tak dostanete vysvetlenie pre mnohé súčasné politické fenomény (nielen) na Slovensku. Tri z nich sú obzvlášť priehľadné.

Naša vláda je v ekonomickej oblasti úplne impotentná. Ale naozaj konzistentne! Vo všetkých rebríčkoch, kde by sme mali byť vpredu, sme na chvoste, a vo všetkých, kde by bolo dobré byť vzadu, sme medzi prvými v EÚ.

Slovensko dostáva opäť pomerne veľa svetovej pozornosti. Bohužiaľ, len výkon hokejistov na olympiáde nás dáva do pozitívneho svetla. Všetko ostatné je o zrade, hyenizme, rozkrádaní verejných peňazí alebo o najvyššej inflácii v eurozóne. Politika na štyri svetové strany nám prináša len hanbu na všetky strany.

Šarlatáni a šamani v minulosti používali zaujímavé praktiky na liečenie chorých. Pustiť žilou alebo vyháňaním zlých síl. Aj keď vyčíňanie Kotlára nám tieto časy trochu pripomína, som si istý, že aj vládni politici radšej uprednostňujú doktorov a kvalifikovaný personál. Škoda, že náš minister financií, keď sa pustil do ozdravovania verejných financií na Slovensku, ekonómov vôbec nepočúval. Pustil sa radšej do nezmyselného experimentu.

Svetovú politiku čoraz viac charakterizuje zákernosť, samoľúbosť a šialenosť. Zdá sa, že ani Slovensko nie je voči týmto chorobám imúnne.

Čo nám prinesie rok 2026? Nudiť sa istotne nebudeme. Hneď zo začiatku sú tu jasné indície, že zdravý rozum bude skôr prekážkou ako výhodou.

Láska, necestuj tým vlakom. Spieva Pavol Habera. Pokojne by to mohla byť hymna súčasnej vlády. Máločo, totižto, ukazuje 14 rokov neschopnosti Ficových vlád lepšie ako železničné nešťastia a padajúca omietka v nemocniciach.