Advertise on podcast: Pod košom ∣ ŠPORT.sk & SBA

Hoci ho mnohí fanúšikovia pasovali do roly defenzívneho špecialistu a čierneho koňa tímovej rotácie, jeho vitrína úspechov hovorí jasnou rečou. Bývalý slovenský reprezentant Marek Kozlík, ktorý má na konte úctyhodných 5 majstrovských titulov a 4 víťazstvá v Slovenskom pohári, prijal pozvanie Tomáša Kotlárika do najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom. Skúsený krídelník v exkluzívnom rozhovore spomína na nezabudnuteľné momenty svojej kariéry, odkrýva svoj špecifický prístup k basketbalu a nevyhýba sa ani kritickému pohľadu na súčasnú mladú generáciu hráčov. Na palubovke nikdy nepatril k hráčom, ktorí by sa hnali výlučne za individuálnymi štatistikami. Ako sám v podcaste priznáva, jeho hlavnou motiváciou bol vždy tímový úspech a zbieranie trofejí. „Ja som vždy chcel hrať tam, kde sa hralo o titul. Mňa osobne veľmi nebavilo naháňať štatistiky alebo pozerať sa na individuálne veci, ale skôr byť v tíme, ktorý má šancu hrať o titul,“ úprimne konštatuje Marek Kozlík pri spomienke na formovanie svojej úspešnej dráhy. Poslucháči sa tak dozvedia fascinujúce detaily o jeho prvom titule s Pezinkom v sezóne 2007/08, ktorý ako odchovanec Interu Bratislava získal symbolicky práve na palubovke „žlto-čiernych”. Nechýbajú ani spomienky na slávnu éru bratislavského Interu, s ktorým vybojoval ďalšie štyri prvenstvá, vrátane dominantnej jazdy v play-off bez jedinej prehry. Rozhovor však nezostáva len pri oslavách a zlatých medailách. Marek Kozlík otvorene hovorí o svojej hernej transformácii, vďaka ktorej bol ochotný pre tím urobiť na ihrisku tú najčiernejšiu prácu. „Keď odo mňa tréneri vyžadovali tvrdú obranu, tak som to robil. Keď odo mňa potrebovali, aby som sa zameral viac na skórovanie, prispôsobil som sa,“ vysvetľuje svoju hernú filozofiu a schopnosť adaptovať sa na potreby mužstva. Významnou témou epizódy je aj jeho silné p**o s fanúšikmi, s ktorými vedel komunikovať nielen po víťazstvách, ale dokázal si s nimi vymeniť názory aj v momentoch, keď sa nedarilo. Pri spomienke na to, ako ho priaznivci raz z vďaky zasypali plyšákmi, dodáva, že to vnímal ako tú najkrajšiu spätnú väzbu za dobre odvedenú robotu. V druhej polovici podcastu sa rozprávanie plynule presúva k životu po zavesení tenisiek na klinec. Bývalý reprezentant dnes pôsobí v korporátnom svete ako manažér v bankovom sektore, kde denne využíva skúsenosti z medzinárodných športových šatní. Zaujímavý je aj jeho kritický, no konštruktívny pohľad na dnešnú mládež. Marek Kozlík upozorňuje na to, že mladým hráčom často chýba ochota prekonávať prekážky a chcú mať všetko hneď. „Toto je to, čo dnešná mládež podľa mňa až tak nemá – trpezlivosť, takú tú vytrvalosť a odhodlanie,“ odkazuje nastupujúcej generácii športovcov. Ak vás zaujíma, prečo mu nevyšiel angažmán v českej Plzni, aký má názor na dynamicky sa rozvíjajúci olympijský 3x3 basketbal a čo si myslí o novom odvážnom mládežníckom projekte Interu Bratislava, určite si nenechajte ujsť celú epizódu.

Patrí medzi absolútnu rozhodcovskú špičku a slovenskému basketbalu robí vynikajúce meno aj na medzinárodnej scéne. Skúsený arbiter Zdenko Tomašovič, ktorý má za sebou účasť na mužských MS i viacerých EuroBasketoch, prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu Pod košom. S Tomášom Kotlárikom sa ponoril do špecifického sveta mužov s píšťalkou, ktorí sú na palubovkách často pod najväčším tlakom, no bez ich prítomnosti by šport nemohol existovať. V otvorenej diskusii spomína na svoje začiatky, keď si ako dospievajúci milovník basketbalu uvedomil, že nemá hráčske predpoklady na to, aby dosiahol úroveň najväčších domácich hviezd. Rozhodol sa preto prihlásiť na rozhodcovský nábor, čo mu otvorilo dvere do úplne inej, no rovnako fascinujúcej sféry tohto dynamického športu. Po takmer 30 rokoch kariéry považuje túto funkciu za vynikajúcu psychohygienu k bežnému civilnému zamestnaniu, hoci si medzinárodná scéna vyžaduje obrovské časové obety a dlhé dni strávené na cestách. Veľká časť rozhovoru je venovaná zložitému vnímaniu hry z pohľadu fanúšikov verzus samotných arbitrov. Zdenko Tomašovič poukazuje na to, že priaznivci na tribúnach sa často nechajú strhnúť emóciami a situácie posudzujú subjektívne. Aby ilustroval, aký dôležitý je v kontaktnom športe správny uhol pohľadu, spomína zaujímavý experiment z medzinárodného kempu. „Mali sme jednu hernú situáciu, ktorá z pohľadu troch prítomných rozhodcov vyzerala úplne inak, a to ako útočná chyba, obranná chyba a aj takzvaná no-call situácia,“ vysvetľuje elitný slovenský arbiter, prečo diváci neraz vidia fauly tam, kde v skutočnosti nie sú. V podcaste sa dozviete aj o jeho najcennejších kariérnych zážitkoch, z ktorých jasne vyčnieva účasť medzi najlepšími svetovými rozhodcami na MS v Číne v roku 2019. Výraznou spomienkou je pre neho aj reprezentačný duel, v ktorom rozhodoval najlepšiemu basketbalistovi súčasnosti Nikolovi Jokičovi. Zdenka Tomašoviča na ňom milo prekvapila najmä jeho absolútna ľudskosť a úplná absencia akýchkoľvek hviezdnych manierov pri komunikácii s rozhodcami. Úspešný medzinárodný arbiter musí počas jedného zápasu urobiť stovky bleskových rozhodnutí a pochopiteľne sa v tej obrovskej rýchlosti nevyhne ani omylom. Dôležitá je však podľa neho mentálna odolnosť, vďaka ktorej sa nesmie zosypať, ale musí ihneď prepnúť svoju koncentráciu na ďalší priebeh hry. „Chyba je veľmi dobrý nástroj na to, aby sme sa dokázali následnou analýzou zlepšovať a posúvať vpred,“ zdôrazňuje svoj profesionálny prístup k vlastným pochybeniam. Reč príde aj na moderné technológie a zavádzanie video asistentov, ktoré podľa neho, na rozdiel od iných športov, basketbalu a jeho emóciám vôbec neškodia, ale výrazne pomáhajú zachovať fair play. Poslucháčom priblíži aj svoj pohľad na tohtosezónne zmeny pravidiel ohľadom technických chýb. Ak chcete zistiť, čo všetko zahŕňa život elitného rozhodcu a prečo si na palubovke nemôžete brať pokriky osobne, nenechajte si ujsť najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Osemkrát získal ocenenie pre najlepšieho basketbalistu roka a zanechal nezmazateľnú stopu v národnom tíme. Legendárny Radoslav Rančík však svoju vášeň pre tento šport nestratil ani po konci kariéry. Do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, prišiel po druhýkrát, aby vysvetlil svoj prechod do funkcionárskeho kresla, z ktorého aktuálne riadi ambiciózny projekt bratislavského Slovana z pozície generálneho manažéra. V otvorenom rozhovore priznáva, že uplynulý rok bol pre neho obrovskou školou. Po rokoch na palubovke a zastávke v pozícii komentátora sa musel popasovať s rolou, ktorá si vyžaduje nielen športové znalosti, ale najmä líderské a manažérske zručnosti. Na starosti má historicky najvyšší rozpočet v slovenskom klubovom basketbale a zodpovednosť poskladať káder, ktorý bude bojovať o domáci titul a zároveň dôstojne reprezentovať krajinu v prestížnej nadnárodnej ABA lige. Radoslav Rančík si však do kancelárie priniesol rovnakú tvrdosť a zásadovosť, akou sa v minulosti prezentoval pod deravými košmi. Pri vyjednávaniach s hráčmi odmieta maľovať vzdušné zámky a vsádza na absolútnu profesionalitu. „Je lepšie povedať všetko na rovinu, radšej buďme skromnejší, ale buďme o to zásadovejší v splnení tých podmienok, ktoré sme si s hráčom stanovili na sto percent,“ vysvetľuje svoj manažérsky prístup košický rodák. Veľká časť diskusie je venovaná práve lákavej konfrontácii s európskou elitou. Slovan totiž v nadchádzajúcej sezóne narazí na také euroligové kolosy, akými sú Crvena Zvezda či Partizan Belehrad. Nový generálny manažér si plne uvedomuje priepastný finančný rozdiel medzi rozpočtami týchto klubov. Jedným dychom však sľubuje atraktívny herný prejav, ktorý má do bratislavskej haly prilákať rodiny s deťmi aj najnáročnejších športových priaznivcov. Kľúčom k úspechu má byť podľa neho nielen talent, ale predovšetkým správny charakter hráčov ochotných drieť pre tím. Od svojho mužstva bude vyžadovať maximálne nasadenie bez ohľadu na zvučné mená na dresoch súpera. „Musíš nastúpiť do zápasu s rovnakou energiou, s rovnakou nekompromisnosťou a byť na ihrisku proste taký hajzlík, ukázať, čo je v tebe a na konci uvidíme, kto bol lepší,“ zdôrazňuje bývalý elitný pivot, ktorý v novej kabíne intenzívne hľadá lídra so schopnosťou strhnúť ostatných. Okrem klubových povinností príde reč aj na budovanie novej tréningovej infraštruktúry na bratislavských Pasienkoch, ktorá má slúžiť prioritne na výchovu basketbalovej mládeže. Poslucháči sa dozvedia aj to, ako mu v novej úlohe pomáhajú rady od brata Martina, ktorý pôsobí ako tréner v zámorskej WNBA, či ako vníma súčasný stav a nenaplnený potenciál slovenskej mužskej reprezentácie. Ak chcete nahliadnuť do zákulisia jedného z najväčších projektov v histórii nášho klubového basketbalu a pochopiť víziu muža, ktorý ho má doviesť k úspechu, neváhajte a pustite si najnovšiu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Roky patrí k absolútnej špičke pod deravými košmi pod Tatrami. Vladimír Brodziansky si prešiel cestu, aká v našich končinách nemá obdobu. Od neskorých basketbalových začiatkov, cez prestížne európske ligy, až po exotickú Áziu. V najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorou vás sprevádza moderátor Tomáš Kotlárik, sa elitný slovenský reprezentant otvára a ponúka fascinujúci pohľad do sveta vrcholového športu. Málokto možno tuší, že súčasná opora národného tímu začínala pôvodne s futbalom. Až zdravotné problémy ho v tínedžerskom veku definitívne nasmerovali do haly. V rozhovore detailne spomína na svoje formatívne roky v mládežníckych kategóriách a prácu trénera Jelačiča, no skutočný prelom prišiel až po presune za veľkú mláku. Zastávka na Kanárskych ostrovoch ho síce čiastočne zocelila, no americká univerzitná realita mu doslova vyrazila dych. Poslucháči sa dozvedia, aký priepastný rozdiel panuje v starostlivosti o hráčov. „Majú najnovšie technológie. Tam vám merajú každý jeden kôš, aký je uhol strely... Majú v tom senzory, takže všetko je tam tip-top,“ uvádza Vladimír Brodziansky. Balkánsky fanatizmus a ázijská izoláciaVladimír Brodziansky si počas svojej bohatej kariéry obliekal dresy v tej najvyššej európskej spoločnosti. V podcaste farbisto opisuje svoje pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad, kde zažil nefalšované balkánske peklo počas slávnych derby zápasov proti Crvenej Zvezde. Vášeň až fanatizmus tamojších priaznivcov je podľa jeho slov niečo, čo si bežný našinec len ťažko dokáže predstaviť, pričom v hale bolo cítiť obrovskú energiu hraničiacu s nenávisťou. Nevynechal ani hodnotenie španielskej ligy, ktorú považuje za suverénne najkvalitnejšiu v Európe. Úplne odlišnú kapitolu jeho profesionálneho života predstavuje nedávne pôsobenie v Ázii. S úsmevom, no úprimne spomína na špecifiká angažmánov v Číne a na Taiwane. Poslucháčom priblíži, aké náročné je fungovať v prostredí, kde pretrváva obrovská jazyková bariéra. „Je problém dorozumieť sa aj na letiskách alebo hoteloch. V reštauráciách je väčšinou maximálne jedna osoba, ktorá rozpráva anglicky,” pokračuje Vladimír Brodziansky. Budúcnosť slovenského basketbaluSúčasťou pútavého rozprávania je aj pohľad na domáci basketbal. Skúsený pivot pozitívne vníma stúpajúcu úroveň slovenskej ligy, pričom vyzdvihol prácu viacerých tradičných klubov. Rovnako sa dotkol svojej pozície v národnom tíme, kde sa plynule presunul do roly mentora pre nastupujúcu generáciu mladých talentov. Ak chcete zistiť, ako si spomína na letnú ligu NBA, ako vníma prácu so zahraničnými trénermi a čo odkazuje mladým hráčom, neváhajte. Pustite si celú epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk a ponorte sa do inšpiratívneho príbehu muža, ktorý to dotiahol medzi elitu.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne zaujímavého hosťa, ktorý si rozhodne nedáva servítku pred ústa. Srbský mládežnícky tréner Nikola Maslarevič, známy svojím úspešným pôsobením v mládežníckych štruktúrach bratislavského Interu a súčasnou prácou v BK Lokomotíva Sereď, ponúka v najnovšom rozhovore hlboký a často až mrazivo úprimný pohľad do útrob slovenského športu. Ak vás zaujíma, prečo domáce talenty často nedokážu preraziť na medzinárodnej scéne a akú rolu v tom hrajú premotivovaní rodičia, tento diel by rozhodne nemal ujsť vašej pozornosti. Nikola Maslarevič sám seba definuje skôr ako zástancu starej školy, ktorý si síce berie to najlepšie z moderných trendov, no pevne verí v osvedčené základy tvrdej driny. V rozhovore otvorene a ostro kritizuje súčasný prístup k príprave mladých športovcov pod Tatrami. Z jeho pohľadu je obrovským kameňom úrazu práve chýbajúca pracovná morálka na palubovke. „Podľa mňa najdôležitejšia vec v každom športe je tréning a všetko vyplýva z neho. Ja si myslím, že sa netrénuje poriadne a tvrdo,“ konštatuje srbský odborník s tým, že mnohí tréneri sa dnes radšej schovávajú za moderné anglické výrazy, namiesto toho, aby deti prinútili k poctivej drine. Mimoriadne pútavou časťou podcastu je trénerovo porovnanie slovenskej mládeže s deťmi z iných kútov sveta, vrátane afrického kontinentu či Číny, kde v minulosti taktiež profesionálne pôsobil. Koreň problému našej mládeže vidí najmä v nadmernom životnom pohodlí, ktoré si deti prinášajú priamo z rodinného prostredia. Priamočiaro upozorňuje, že všetko vychádza v prvom rade z hlavy a z výchovy, pričom dnešné deti si podľa neho až príliš užívajú komfort, čo sa následne negatívne odráža aj na ich nasadení a správaní na ihrisku. Tento komfort zabíja prirodzenú túžbu po víťazstve a dravú súťaživosť, ktorú majú v sebe naopak hlboko zakorenenú napríklad srbskí basketbalisti. Pri opise balkánskej športovej nátury pridáva mimoriadne trefný postreh o tom, že Srbi pred úvodným rozskokom nikdy vopred neuznajú, že by bol ich súper lepší, zatiaľ čo Slováci sa často vnútorne vzdávajú už pri pohľade na zvučné meno súpera. Skúsený tréner sa v rozhovore nevyhýba ani mimoriadne citlivej téme neustáleho zasahovania rodičov do tréningového procesu. Nikola Maslarevič prízvukuje, že obrovskou brzdou vo vývoji hráča paradoxne nie je samotné dieťa, ale často práve prehnané a urazené ego jeho matiek či otcov. „Niekedy tréner zakričí na dieťa alebo ho nechá na lavičke a dieťa je s tým úplne v pohode, ale viac to urazí ego rodiča a potom začína nejaká vojna,“ vysvetľuje v podcaste toxickú dynamiku, ktorá podľa neho zbytočne ničí vzťahy v kluboch a zastavuje progres talentov. Rodičia by podľa jeho slov mali viac dôverovať basketbalovým odborníkom a nechať svoje ratolesti, aby sa so športovými prekážkami dokázali popasovať celkom samostatne. Na samý záver tohto inšpiratívneho rozhovoru ponúka kouč, ktorý je okrem iného aj autorom vlastného tréningového manuálu, niekoľko cenných a netradičných rád pre začínajúcich hráčov. Dôrazne im pripomína, že špičkový športovec sa formuje nielen potením krvi v telocvični, ale aj svojím každodenným nastavením v bežnom živote. Svojim zverencom preto pravidelne odkazuje: „Dávaj pozor ako si oblečený, dávaj pozor ako si ostrihaný, dávaj pozor akú hudbu počúvaš, akú knižku čítaš... To, že si basketbalista, je len jeden kúsok tvojho života.“

Korene má v africkej Guinei-Bissau, no už viac ako dve desaťročia považuje za svoj skutočný domov slovenský Spiš. Zanietený mládežnícky basketbalový tréner António da Cruz zavítal do najnovšej epizódy videopodcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, porozprávať nielen o svojom neuveriteľnom životnom príbehu, ale aj o úskaliach práce s deťmi a aktuálnom stave súčasného basketbalu. V úprimnom rozhovore spomína na svoje začiatky v bývalom Československu, kam pôvodne pricestoval ako mladík s cieľom vyštudovať architektúru. Poslucháčom priblíži prvé náročné momenty v bratislavskej jazykovej škole i úsmevnú náhodu na hodine telesnej výchovy, vďaka ktorej sa opäť dostal k milovanej basketbalovej lopte. Hoci ho to v minulosti zavialo aj do profesionálneho mužského basketbalu na lavičku Prievidze, toto prostredie ho pre chýbajúcu dlhodobú koncepciu rýchlo znechutilo a rozhodol sa radšej naplno venovať mládeži. Postupom rokov a na základe skúseností výrazne zmenil aj svoj trénerský prístup. Priznáva, že kým pri chlapcoch býval v minulosti veľmi impulzívny, pri dievčatách musel zvoliť úplne inú, oveľa trpezlivejšiu cestu komunikácie. „Môžem kričať do nemoty, keď nevie, ako to má urobiť, tak radšej sa desaťkrát pýtajme a potom to robme tak, aby vedeli, prečo to robia,“ približuje António da Cruz svoju súčasnú filozofiu. Vo videopodcaste sa hlbšie zamýšľa aj nad rozdielnou mentalitou medzi európskymi a africkými športovcami. Kým na starom kontinente majú deti obrovské množstvo možností a pri prvom neúspechu často strácajú záujem, v Afrike vnímajú šport ako jedinečnú šancu na lepší život a idú do tréningov naplno s obrovskou túžbou. Dotkne sa aj citlivej témy rodičov, s ktorými je v mládežníckom športe nevyhnutné neustále pracovať a trpezlivo im vysvetľovať zmysel nastaveného procesu. Svoje bohaté skúsenosti pritom neodovzdáva len v klube, ale už 13 rokov organizuje pohybové aktivity pre tisícky detí v predškolskom veku. Pri najmenších nehľadá okamžitý basketbalový talent, ale zameriava sa na úplne iné parametre. „Chcem vidieť tú pohybovú aktivitu, či vie behať, ako dvíha nohy, obratnosť, to je ten prvý predpoklad, že z toho môžeme niečo urobiť,“ prízvukuje charizmatický tréner. Reč príde aj na jeho rodinu pochádzajúcu z 11 detí, ktoré sú dnes roztrúsené po celom svete, či na to, ako vníma rozvíjajúcu sa kariéru svojej dcéry Carloty, ktorá je slovenskou mládežníckou reprezentantkou. V samotnom závere poodhalí, aké rozhodnutie z mladosti spojené so slávnym FC Porto by dnes urobil inak a prečo si na Slovensku zamiloval prírodu a termálne kúpaliská. Ak chcete spoznať človeka, ktorý obetoval basketbalovej mládeži svoje srdce, nenechajte si ujsť túto inšpiratívnu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Veronika Remenárová patrí medzi najskúsenejšie slovenské basketbalistky, no v podcaste Pod košom ukazuje, že jej príbeh ďaleko presahuje hranice palubovky. V úprimnom rozhovore s Tomášom Kotlárikom rozpráva o profesionálnom živote v jednej z najsilnejších európskych súťaží, o tom, prečo sa rozhodla pokračovať v Španielsku, ale aj o chvíľach, keď basketbal nebol zdrojom radosti, ale najväčšou životnou skúškou. Aký je rozdiel medzi pokojným španielskym životným štýlom a nekompromisným profesionálnym športom? Čím si ju získal klub, v ktorom cíti podporu aj po prehrách? A aké náročné je obstáť proti euroligovým hráčkam? „V tom živote sú naozaj takí spomalení a pokojní, ale v basketbale sú extrémne profesionálni a vyžadujú od nás veľa. Je to fakt veľký kontrast,“ opisuje Veronika Remenárová prostredie, v ktorom dnes pôsobí. Rozhovor však nie je len o basketbale. Slovenská reprezentantka prezradí, prečo voľný čas trávi radšej na horách ako na gauči, ako organizovala svadbu priateľom na pobreží v Peru, čo jej dali cesty po Indii či Gruzínsku a prečo ju fascinuje objavovanie nových krajín. „Tie miesta ti neskutočne otvoria oči, dajú ti perspektívu do života a naučia ťa vážiť si to, čo máš,“ hovorí o svojich cestovateľských zážitkoch. Silnou témou podcastu sú aj zranenia a psychické zdravie športovcov. Veronika Remenárová otvorene opisuje obdobie, keď sa po komplikovaných zdravotných problémoch prestala tešiť zo života, a vysvetľuje, čo jej pomohlo postaviť sa opäť na nohy. Jej odkaz môže osloviť nielen športovcov, ale každého, kto si prechádza náročným obdobím. „Najdôležitejšie je nebyť na to sám. Podpora od blízkych je podľa mňa číslo jeden,“ priznáva bez prikrášľovania. Reč príde aj na začiatky v Ružomberku, trénera Juraja Suju, nastupujúcu generáciu slovenských basketbalistiek, ale aj na netradičné hobby, ktorým prekvapila nejednu reprezentačnú spoluhráčku. V podcaste prezradí, ako sa dostala k tetovaniu, aké motívy najčastejšie vytvára a prečo si z reprezentačných zrazov spoluhráčky neodnášajú len basketbalové zážitky. V závere sa zamýšľa nad tým, čo ju čaká po skončení kariéry. Eventový manažment, práca pri basketbale alebo úplne iná cesta? Jedno je isté – Veronika Remenárová sa neženie za rekordmi ani štatistikami. „Moja méta je cítiť sa dobre, byť zdravá a užívať si basketbalový život. To je pre mňa viac ako akékoľvek čísla,“ uzatvára rozhovor, ktorý ponúka pohľad na športovkyňu nielen ako reprezentantku Slovenska, ale predovšetkým ako inšpiratívnu osobnosť s nadhľadom, humorom a životnou filozofiou, ktorá stojí za vypočutie.

Slovenský basketbal zažíva nevídané oživenie a pozornosť fanúšikov sa právom upriamuje na nastupujúcu generáciu. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Pod košom sme privítali dvoch hostí, ktorí sú priamym stelesnením tejto nádejnej budúcnosti. Za mikrofón si sadol talentovaný mládežnícky reprezentant Thomas Stanko a ambiciózny tréner Miroslav Szabados, ktorý sa dlhodobo venuje formovaniu našich najmladších nádejí a cenné skúsenosti zbieral aj v kolíske basketbalu za veľkou mlákou. Tento rozhovor vám poodhalí, čo sa skrýva za oponou príprav na jeden z najväčších basketbalových sviatkov na našom území a aké výzvy čakajú slovenské talenty na ceste do profesionálneho športu. Hneď v úvode podcastu sa ponoríme do emotívnych spomienok na seniorský reprezentačný debut Thomasa Stanka, ktorý prišiel v mimoriadne mladom veku. Tento moment zanechal v iba 17-ročnom mladíkovi hlbokú stopu. „Živo si spomínam na prvý telefonát... Skoro som tomu neveril, bol to pre mňa v podstate splnený sen,“ zdôveril sa Thomas Stanko a poslucháčom exkluzívne priblížil obrovský skok medzi mládežníckym a mužským basketbalom, ktorý je podľa jeho priamej skúsenosti oveľa rýchlejší, silnejší a fyzickejší. Z jeho rozprávania je cítiť obrovskú cieľavedomosť, pričom sám tvrdí, že chce naplniť svoj potenciál a rozhodne sa neuspokojí s tým, čo dosiahol doteraz. Nemenej fascinujúci je analytický pohľad trénera Miroslava Szabadosa na súčasnú mentálnu pripravenosť slovenskej mládeže. Miroslav Szabados si pri svojej práci všíma klesajúcu vášeň medzi mladými hráčmi, ktorí sú už v tínedžerskom veku vystavovaní obrovskému tlaku na výsledky. „Čoraz viac si všímam, že u mladých sa vytráca prirodzená radosť a láska k športu. Práve to je oblasť, na ktorej musíme zapracovať,“ upozorňuje mladý kouč. Ten sa v rozhovore netají tým, že čerpá inšpiráciu od amerických či európskych legiend, no zároveň zdôrazňuje kľúčovú dôležitosť vlastnej trénerskej identity. Ako prízvukuje priamo v epizóde: „Každý tréner by si mal budovať vlastnú filozofiu. Nie je dobré nikoho slepo kopírovať. V prvom rade musíte správne vyhodnotiť, s akým tímom pracujete.” Prirodzeným vrcholom epizódy je detailný pohľad na blížiace sa majstrovstvá Európy hráčov do 20 rokov B-divízie, ktoré bude hostiť Bratislava v dňoch od 10. do 19. júla. Pre slovenský basketbal ide o fantastickú reklamu, keďže sa v našom hlavnom meste predstaví viac ako 20 európskych výberov. Hoci náš tím tesne pred turnajom zasiahla nepríjemná strata v podobe zranenia kapitána Maroša Goliana, chlapci sú odhodlaní nepredať kožu lacno a nechať na palubovke maximum. Slováci v základnej skupine narazia na Severné Macedónsko, Švédsko, Azerbajdžan a Írsko. Prečo je práve mentálna dravosť, tvrdá obrana a tímová chémia kľúčom k úspechu proti silným európskym súperom? A aká je podľa oboch hostí najlepšia cesta, ako motivovať talenty, aby pri náročnom pro-športe vydržali a nestratili pôvodné nadšenie? To všetko a oveľa viac sa dozviete, ak si pustíte kompletnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom.

V profesionálnom športe nie je vôbec pravidlom, že úspešný hráč dokáže plynule prejsť do roly špičkového funkcionára. Bývalý slovenský reprezentant Peter Sedmák je žiarivým príkladom toho, že tvrdá práca a odhodlanie fungujú nielen na palubovke, ale aj v manažérskom kresle. Svoju hráčsku kariéru vymenil za oblek a v súčasnosti pôsobí ako generálny manažér prvoligového Hradca Králové. O náročnom prerode z lídra kabíny na šéfa klubu, o nevyspytateľnom svete športového biznisu, ale aj o zákulisí vyjednávania s hráčmi či budovaní vzťahov so sponzormi, prišiel úspešný funkcionár porozprávať do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Prechod na manažérsku stoličku nebol pre rodáka z Popradu úplne priamočiary, no do novej úlohy sa zahryzol s rovnakou vervou, s akou kedysi bojoval pod košmi. V rozhovore priznáva, že kým hráč sa stará primárne o svoje telo, herný režim a výkony, manažment žije v neustálom strese, keďže musí zabezpečiť chod celej organizácie. Na otázku moderátora, či je náročnejšie ubrániť na ihrisku útočiaceho súpera, alebo presvedčiť investora, aby podporil basketbal, má zocelený Slovák jasnú odpoveď. „Určite investora. Toho protihráča v obrane môžete faulovať a zabrániť tak košu, ale presvedčiť v dnešnom svete niekoho, aby dal svoje peniaze do klubu, je zložité,“ vysvetľuje Peter Sedmák úskalia svojej každodennej profesie. V diskusii sa nevyhol ani porovnaniu svojej hráčskej generácie s tou súčasnou. Ako typický pracant, ktorý si svoje miesto vždy musel tvrdo vybojovať, nikdy nevyhľadával žiaru reflektorov a sústredil sa výlučne na čiernu robotu pre tím. Dnes, z pozície manažéra, ktorý spolu s trénerom skladá káder a analyzuje potenciálne posily, vníma obrovský vplyv sociálnych sietí. Tie podľa neho neraz skresľujú realitu a niektorým mladým hráčom dávajú pocit falošnej hviezdy bez adekvátnej driny. „Dnes to majú chalani do istej miery zadarmo a basketbal pre nich nie je takou prioritou. Niektorí majú pekný Instagram, ale keď sa na nich pozriete a viete, ako reálne vystupujú a hrajú, tak to úplne nie je ono,“ hodnotí s úprimnosťou bývalý pivot. Pre basketbalových fajnšmekrov bude určite mimoriadne atraktívna aj pasáž, v ktorej Peter Sedmák spomína na svoj netradičný angažmán v Spojených arabských emirátoch. Dozviete sa aj, prečo mu vážne zranenie kolena v exotike paradoxne zmenilo prístup k vlastnému telu a predĺžilo kariéru o 8 rokov, prečo odmietol lukratívnu ponuku zo Švajčiarska, a aké má smelé vízie s hradeckým klubom po vzore veľkých európskych značiek. Na záver rozhovoru odhalí aj svoje myšlienky o blížiacom sa sviatku slovenského basketbalu v Spišskej Novej Vsi a taktiež naznačí, či ho v budúcnosti uvidíme pracovať aj vo farbách slovenskej reprezentácie. Ak chcete spoznať realitu riadenia profesionálneho klubu a vypočuť si inšpiratívny príbeh muža, ktorý tomuto športu zasvätil celý život, neváhajte a pustite si mimoriadne pútavú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch. Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze. Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu. „S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube. Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách. Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu. Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach. Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí. Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

V slovenskom kolektívnom športe je trénerská dlhovekosť skôr raritou ako bežnou praxou. Juraj Suja je však v tomto smere absolútnou výnimkou a úkazom. Na lavičke basketbalistiek MBK Ružomberok pôsobí nepretržite od roku 2013 a v nedávno skončenej sezóne sa mu podaril husársky kúsok. So svojím tímom dokázal zosadiť z trónu dynastiu Piešťanských Čajok a do Liptova priniesol cenné double. O emóciách z tohto triumfu, ale aj o svojej nekompromisnej trénerskej filozofii a zákulisí ženského basketbalu, prišiel úspešný kormidelník porozprávať do najnovšej epizódy podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Zisk majstrovského titulu chutil Ružomberčankám o to sladšie, že sa zrodil po mimoriadne kvalitnej finálovej sérii. Ako sám Juraj Suja v rozhovore otvorene priznáva, basketbalová úroveň, vyrovnanosť kádrov a fantastická divácka kulisa boli na slovenské pomery vysoko nadštandardné. „Toto bola jednoznačne najlepšia zo všetkých sérií za ten čas, čo som zažil asi 5 či 6 finálových sérií,“ zhodnotil skúsený tréner, pričom prejavil obrovský rešpekt aj voči zdolanému súperovi z Piešťan a ich férovej hre. Juraj Suja si za roky pôsobenia v lige vybudoval povesť extrémne náročného a tvrdého trénera, ktorý si potrpí na detaily, stopercentné nasadenie a disciplínu. Vo podcaste bez okolkov vysvetľuje, že práca pod jeho vedením skutočne nie je pre každého a vyžaduje si špecifické nastavenie. „Som prísny, možno zlý, vtedy, keď sa nedejú veci tak, ako sa majú diať,“ opisuje svoj prístup a dodáva, že ak vidí problém v prístupe a tímu chýba energia, má s tým obrovský problém. Jedným dychom však pripomína, že aj keď dokáže hráčky z pozície trénera nasmerovať, v prvom rade musia chcieť na sebe pracovať ony samé, inak celá snaha stráca zmysel. Pre basketbalových fajnšmekrov bude určite mimoriadne zaujímavá aj pasáž, v ktorej tréner Juraj Suja vysvetľuje svoj vzťah k zámorskej NBA. Kým pre drvivú väčšinu mladých hráčov a fanúšikov je profiliga absolútnou modlou, šéf ružomberskej lavičky ju prakticky ignoruje. Považuje ju len za šou, v ktorej sa poriadne nebráni, a svoju trénerskú inšpiráciu hľadá výlučne v taktickej zviazanosti a atletickosti európskeho basketbalu, predovšetkým v mužskej Eurolige. Okrem toho sa vo podcaste dozviete, ako vníma moderný trend pokročilých štatistík a prečo je presvedčený, že čísla na papieri niekedy klamú a nedokážu zachytiť skutočnú energiu na palubovke. Taktiež poodhalí dynamiku svojho profesionálneho vzťahu s Petrom Jankovičom – mužom, ktorý bol jeho asistentom pri slovenskej reprezentácii, no zároveň bol jeho hlavným rivalom vo finálovej sérii. A na úplný záver rozhovoru odhalí aj svoj najväčší a zatiaľ nesplnený trénerský sen. Ak chcete nazrieť do hlavy jedného z najúspešnejších slovenských basketbalových stratégov súčasnosti a pochopiť, čo stojí za jeho dlhoročným úspechom, neváhajte a pustite si celú, mimoriadne úprimnú epizódu podcastu Pod košom.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového videopodcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívneho hosťa, bývalého slovenského basketbalového reprezentanta Pavla Lošonského. Rodák z Pezinka ponúkol hlboký a úprimný pohľad na to, ako sa dá úspešne zvládnuť náročný prechod z profesionálneho športu do civilného života. Pavol Lošonský zdôraznil, že po zavesení tenisiek na klinec sa nechcel stať človekom, ktorý bude s odstupom rokov pri pive len spomínať na zašlú slávu, ale chcel tvoriť nové úspechy. Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, ako si svoju ďalšiu kariéru začal systematicky pripravovať už niekoľko rokov pred posledným súťažným zápasom a prečo takýto prístup odporúča každému aktívnemu športovcovi. Značná časť diskusie sa venuje jeho fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA, kam odišiel už ako osemnásťročný talentovaný mladík. Pavol Lošonský detailne opisuje nielen nutnosť trénovať angličtinu pre zvládnutie akademických testov, ale s odstupom času úprimne spomína aj na obrovskú facku, ktorú mu tamojší systém uštedril. Do zámoria letel s veľkým sebavedomím a presvedčením, ale rýchlo narazil. „Išiel som tam s nastavením, že budem tam dominovať, a potom človek príde na malú školu a zistí, že z dvanástich hráčov je tam trinásty,“ spomína na tvrdú realitu, ktorá ho však podľa jeho slov formovala nielen ako športovca, ale predovšetkým ako človeka. Smerom k mládeži zdôrazňuje nenahraditeľnosť univerzitného vzdelania a funkčnosť prepojenia štúdia so športom. Okrem amerického dobrodružstva bývalý pivot spomína aj na svoje európske klubové angažmány a mimoriadne rád sa vracia napríklad k zisku majstrovského titulu v anglickej lige s tímom Leicester Riders. V rozhovore sa však nevyhýba ani konštruktívnej kritike súčasného slovenského basketbalu. Upozorňuje na to, že domáca súťaž často neponúka mladým Slovákom dostatočný priestor na herný rozvoj, keďže 18-ťroční chlapci u nás mnohokrát len presedia kľúčové roky na lavičke pri zahraničných legionároch, kým ich americkí rovesníci zbierajú cenné skúsenosti na ihrisku. Mimoriadne inšpiratívnou pasážou diskusie bola aj transformácia 37-ročného Slováka do role „high-performance“ mentálneho kouča. Odkrýva, ako ho inšpirovala kniha o legendárnom koučovi Billovi Campbellovi a ako dnes prepája svet elitných športovcov so svetom úspešných podnikateľov. Svoje aktuálne poslanie pomáhať iným maximalizovať ich potenciál v podcaste vystihol úplne presne: „Pali, ty budeš ten jeden človek pre tých ľudí. Nielen pre športovcov, ale aj pre tých podnikateľov môžeš byť taký ten Robin za tou oponou a oni budú ten Batman.“ Záver podcastu odhaľuje, že súťaživosť a posúvanie vlastných limitov v ňom po konci basketbalovej kariéry rozhodne nevyhasli. Pavol Lošonský dnes čelí novým extrémnym výzvam vo svete triatlonu a systematicky sa pripravuje na absolvovanie náročných pretekov Ironman, ku ktorým ho okrem iného priviedla aj inšpirácia legendárnym hokejistom Zdenom Chárom. Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových fanúšikov, ale aj skvelým návodom pre všetkých, ktorí hľadajú inšpiráciu, ako si udržať víťazné nastavenie mysle pri dosahovaní nových životných cieľov.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívnu hostku, bývalú slovenskú reprezentantku Nikolu Kováčikovú. Hoci má sympatická rozohrávačka len 27 rokov, po minulej sezóne sa rozhodla ukončiť svoju profesionálnu športovú kariéru a plynule prešla do civilného zamestnania v televíznom a športovom mediálnom biznise. Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, aké náročné je pre vrcholového športovca spraviť toto dôležité životné rozhodnutie a adaptovať sa na nové podmienky. Samotná hráčka svoj aktuálny postoj k možnému návratu na profesionálne palubovky zhrnula veľmi úprimne: „Ja si nikdy tie dvierka úplne nezatváram, ale áno, momentálne som tak nastavená, že som skončila s basketbalom.“ Rozhovor prináša detailný pohľad na jej bohatú kariéru, ktorá bola tak trochu predurčená už jej rodinným zázemím, keďže jej mama je medailistka z majstrovstiev Európy a otec bývalý tréner ženskej reprezentácie. Napriek tomu, že si v mladosti vyskúšala atletiku aj individuálny tenis, deravé koše v jej DNA nakoniec zvíťazili. „Basket bol asi číslo 1 od začiatku a všetky ostatné športy som videla ako výbornú prípravu pomedzi,“ vysvetľuje v podcaste. Značná časť epizódy sa venuje aj jej fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA. Vďaka flexibilite pravidiel vystriedala počas štúdia až tri rôzne školy od Pennsylvánie po Kaliforniu. Nikola Kováčiková detailne opisuje nielen obrovskú hráčsku konkurenciu a šialené finančné zázemie v zámorí, ale s presahom do reality zdôrazňuje dôležitosť akademického vzdelania pre život po kariére. Okrem amerického dobrodružstva Nikola Kováčiková spomína aj na svoje európske klubové angažmány v Španielsku či v českej Ostrave a nezabúda ani na vzácne chvíle v slovenskom národnom drese. Pre vtedy 18-ročnú hráčku bolo podľa jej slov obrovskou školou a zážitkom zdieľať šatňu s legendami formátu Zuzany Žirkovej či Anny Jurčenkovej. V rozhovore s rešpektom zdôraznila: „Hrať proti hráčkam takého kalibru je niečo naozaj úžasné.“ Záver podcastu odhaľuje jej súčasný, vysoko dynamický pracovný štýl, v ktorom na diaľku manažuje vysielacie práva pre zahraničnú spoločnosť zastupujúcu globálne značky zo zámorskej NHL či NBA. Zároveň sa sľubne udomácňuje v novej pozícii televíznej basketbalovej expertky. Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových nadšencov, ale aj skvelým návodom pre mladých športovcov, ako sa systematicky pripraviť na úspešný prechod do civilného života.

Slovenský basketbal sa po rokoch čakania pozerá na generáciu, ktorá by mohla vrátiť náš mužský reprezentačný tím na európsku mapu. Jedným z najvýraznejších budúcich lídrov bude nepochybne Sebastian Rančík, ktorý bol hosťom najnovšej epizódy basketbalového podcastu Pod košom s moderátorom Tomášom Kotlárikom. Dvestodesať centimetrov vysoký hráč tímu Colorado Buffaloes sa otvorene rozhovoril o svojej sezóne v prestížnej americkej univerzitnej súťaži NCAA. Tú hodnotí ako cennú skúsenosť, hoci priznáva, že si prešiel aj náročnejšími obdobiami, ktoré ho výrazne posilnili po mentálnej stránke. Popri zlepšení v obrane či na doskoku sa aktuálne sústredí najmä na stabilizáciu streľby. Značnou témou rozhovoru bola aj jeho životná cesta za oceánom. Do Spojených štátov amerických odišiel už ako 14-ročný, čo ho podľa vlastných slov prinútilo rýchlo dospieť a vybudovať si víťaznú mentalitu. Práve tá ho dnes radí medzi najväčšie nádeje slovenského basketbalu, hoci s tým prirodzene prichádza aj tlak verejnosti. „Anglicky sa hovorí, že pressure is privilege (tlak je privilégium, pozn. red.), a ja tomu fakt verím. Príliš ten tlak necítim, tú hru milujem a hrám ju preto, že ma baví,“ vysvetľuje svoj prístup mladý talent, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého sebavedomia bez skĺznutia do arogancie. Podcast sa nevyhol ani téme draftu NBA a najprestížnejšej ligy sveta. Sebastian Rančík má vo svojich prioritách jasno a otvorene hovorí o tom, kam smerujú jeho kroky. „Môj cieľ je NBA. Európa tu vždy bude, ale teraz rozmýšľam iba nad NBA. To je jediný môj cieľ,“ vyhlásil jednoznačne. Zaujímavý je aj jeho pohľad na rozdiely medzi európskym a americkým basketbalom. Kým európsky štýl vníma ako tímovejší a založený na pohybe lopty, americký označuje za mimoriadne fyzický, rýchly a orientovaný na individuálne súboje jeden na jedného. V rozsiahlom rozhovore nechýbala ani osobnejšia rovina. Mládežnícky reprezentant hovorí o silnom rodinnom zázemí, pričom s úsmevom spomína návštevu starého otca v USA či svoje slovenské korene. S veľkou vďakou vyzdvihuje aj trénera Karola Wimmera, o ktorom úprimne vyhlásil, že nebyť jeho pomoci na ihrisku i mimo neho, nevie, kde by dnes vôbec bol. Ak chcete zistiť, prečo si tento vyše dvojmetrový obor na uvoľnenie mysle najradšej stavia detské stavebnice lego, s ktorými spoluhráčmi je v najužšom kontakte, a aké sú jeho očakávania smerom k reprezentácii, určite si nenechajte ujsť túto inšpiratívnu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Je len málo mien v slovenskom športe, ktoré za hranicami rezonujú s takým obrovským rešpektom ako Natália Hejková. Žena, ktorá priviedla Ružomberok k historickým triumfom v Európskej lige a následne dobýjala „starý kontinent” s ďalšími európskymi gigantmi, prijala pozvanie Tomáša Kotlárika do najnovšej epizódy podcastu Pod košom. Ak si myslíte, že jedna z najúspešnejších tréneriek basketbalovej histórie si dnes užíva pokojný športový dôchodok, veľmi rýchlo vás vyvedie z omylu. Sama so smiechom priznáva, že na pletenie svetríkov či háčkovanie sa ešte rozhodne necíti. Basketbal zostáva pevne ukotvený v jej životnom portfóliu, aj keď v úplne inej, pre ňu doteraz netradičnej pozícii. Z aktívneho denného trénerského kolotoča a pozície hlavnej koučky v USK Praha síce potichu ustúpila, no jej vplyv na tím je stále zásadný. V rozhovore mimoriadne pútavo opisuje náročný proces odovzdávania žezla podstatne mladšiemu nástupcovi. Pre trénerskú osobnosť jej kalibru je zložité nezasahovať do chodu zápasu, a práve preto prijala dôležité rozhodnutie presunúť sa z lavičky do hľadiska. „Nechcela som sedieť na lavičke, aby jeho sebavedomie rástlo a rástlo. Stále reagujem tak, že čo by som urobila. Teší ma, že to nie je vyvolané z mojej strany, ale chce to on,“ približuje Natália Hejková zákulisie budovania novej trénerskej autority, ktorej robí mentorku s chladnou hlavou a bez každodenného stresu či priamej zodpovednosti za výsledok. Podcast však ani zďaleka nie je len o jej súčasnom živote v českej metropole a ambicióznom budovaní novej medzinárodnej akadémie. Ako mimoriadne bystrá pozorovateľka a analytička nemohla obísť ani pálčivú tému úpadku slovenského ženského basketbalu. Zlaté časy, keď naše kluby naháňali strach celej Európe, sú preč a Natália Hejková veľmi priamočiaro nastavuje zrkadlo súčasnej realite, v ktorej naša reprezentácia chýba na majstrovstvách Európy. Poukazuje na to, že práve konfrontácia s európskym basketbalom nám ukazuje, kde sa reálne nachádzame. Navyše, poslucháčom otvára oči pri úplne novom globálnom probléme, ktorým je masívny odliv európskych talentov do americkej univerzitnej súťaže NCAA. Finančné možnosti zámoria sú dnes podľa nej pre európske kluby takmer likvidačnou hrozbou. Zároveň si na svoje prídu aj fanúšikovia hlbšej analýzy samotnej hry. Trénerská ikona netají sklamanie z toho, kam sa ženský basketbal evolučne posunul. Pôvodne bezkontaktný a elegantný šport sa podľa jej slov mení na neustály fyzický súboj, kde drsnosť často vyhráva nad talentom a z hry sa postupne zabíja jej prirodzená krása. V takmer 40-minútovej debate s Tomášom Kotlárikom sa dozviete aj to, prečo považuje olympiádu v Sydney za čiernu škvrnu svojej kariéry, ako vníma kultúrny šok pri trénovaní v Rusku a prečo je podľa nej v športe kľúčovejšia bezbrehá pracovitosť než samotný talent, čo ilustruje na príklade hviezdneho futbalistu.