Advertise on podcast: Zoom

Vraj zvládnu viac vecí naraz, sú zrodené pre multitasking, vraj je to superschopnosť žien oproti mužom. Akurát... že teda nie je. Vedci sa teraz pozreli na to, aké má naše pohlavie vplyv na naše schopnosti stíhať viacero aktivít a zistili... nuž, že nijaké. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na schopnosť zvládať viaceré veci naraz, preskúmame, či sa objavila prvá umelá inteligencia s vedomím a dozvieme sa, či pitie kávy znižuje riziko predčasnej smrti. Krátke správy z vedy: Čína narazila na zvláštny vesmírny rádiový signál, jedným z vysvetlení by mohol byť jeho umelý pôvod. Dokonca čínski vedci pôvodne napísali, že by mohol pochádzať od vzdialenej mimozemskej civilizácie. Toto tvrdenie pôvodne uverejnené v čínskych oficiálnych novinách Ministerstva pre vedu a technológie však neskôr zmizlo. Demokracia sa možno vyvinula nezávisle a viackrát. Naznačujú to archeologické nálezy v Amerike, pochádzajúce z doby ešte pred príchodom Európanov. Vedci narazili na akýsi dom zhromaždenia, ktorý pôvodní obyvatelia používali už pred 1500 rokmi. Na mieste sa stretávali komunity obyvateľov, aby kolektívne prijímali rozhodnutia. Zdá sa, že znečistený vzduch môže skracovať ľudský život najmenej o dva roky. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozrel na dopady znečistenia na dĺžku života ľudí. Obyvateľom v južnej Ázii môže dokonca smog skracovať život až o päť rokov v priemere. Planétky môžu obsahovať základne kamene potrebné pre život. Vzorky z planétky Ryugu v sebe totiž obsahujú organický materiál: konkrétne rôzne aminokyseliny a ďalšie organické komponenty. Mohlo by to znamenať, že vesmír je bohatý na prekurzory života. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Alkohol je jed. Keďže ale sme už raz takým druhom, ktorý si veselo rôzne jedy užíva, vedcov už dlho zaujímalo, ktorý alkohol by mohol byť aspoň ako tak prospešný. Prípadne aký nápoj škodí najmenej. Nový výskum teda ukazuje, že pivu či liehovinám by sme sa mali radšej vyhýbať... a keď už, tak siahnuť radšej po víne. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, v čom má víno výhodu nad pivom, zistíme, prečo majú žirafy dlhé krky a odhalíme, čo robí cukrovka so starnutím mozgu. Krátke správy z vedy: Evolúcia divých zvierat prebieha rýchlejšie, než sme sa domnievali. Výskumníci sledovali evolučné zmeny devätnástich druhov vtákov a cicavcov a zistili, že druhy sa prispôsobujú dva- až štyrikrát rýchlejšie, než naznačovali predchádzajúce výskumy. Adaptácia tak umožňuje zmeny za relatívne krátke časové úseky. Vedci vysvetlili, prečo sa planéty Urán a Neptún líšia vo svojej farbe, aj keď sú to v princípe veľmi podobné telesá. Snímky z viacerých ďalekohľadov vrátane Hubblovho vesmírneho a modelov ukázali, že dôvodom je hustejšia vrstva hmly na Uráne, ktorá robí planétu napohľad svetlejšou. Neptún zase stmavuje vrstva nižšie položených mrakov. RNA môže vzniknúť spontánne. Molekula, ktorá zrejme stála na začiatku vývoja života, sa dokáže sformovať v lávovom bazaltovom skle. Takéhoto vulkanického skla bol na Zemi pred štyrmi miliardami rokov nadbytok a výskumníci sa domnievajú, že podobné bazaltové vrstvy sa dodnes nachádzajú na Marse. Stavebné kamene života tak mohli vzniknúť aj v dávnom vulkanickom prostredí a vďaka podmienkam, ktoré okrem sopiek spoluvytvárali aj dopadajúce planétky a kométy. Geneticky upravená kukurica nemá vplyv na hmyz a ostatné organizmy, a už vôbec nie v porovnaní s tradičnou kukuricou. Vedci preskúmali dopady takzvanej Bt kukurice, ktorá je vytvorená tak, aby sa bránila proti konkrétnym škodcom. Vedci teraz vo veľkej metaštúdii ukázali, že ostatným druhom hmyzu, vrátane toho prospešného, upravená plodina neškodí. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Stačí, aby sa objavil na obrazovke a už idete vyskočiť z kože. Jednoducho toho politika nemôžete vystáť, a to dokonca aj vtedy, ak si uvedomujete, že táto vaša emócia je dokonale iracionálna. Vedci však už vedia vysvetliť, prečo takéto negatívne emócie cítime. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo nenávidíme politikov, zistíme, aký vplyv môže mať hranie počítačových hier na inteligenciu detí a pozrieme sa aj na nový druh vĺn, ktoré vznikajú vo vnútri našej Zeme. Krátke spráy v z vedy Tanečná, takzvaná groovy hudba, pomáha našim mozgom. Nový výskum naznačuje, že má podobné účinky ako cvičenie: a najlepšie u tých jednotlivcov, ktorí majú takúto hudbu radi. Vedci však navrhujú, že počúvanie rezkej hudby by mohlo pomáhať pacientom s nastupujúcou demenciou či pracovníkom pri výkone práce. Sibírska tundra by mohla zmiznúť, a to už do polovice tohto storočia. Ukazuje to nové modelovanie, ktoré sa pozrelo na procesy v Arktíde spôsobené klimatickou zmenou. Pritom aj pre najlepšie scenáre platí, že prežije len 30 percent dnešnej tundry. Zdá sa, že najvzdialenejšie hviezdy môžu byť hmotnejšie, než sme sa domnievali. Preskúmanie 140-tisíc galaxií naprieč kozmom ukázalo, že hviezdy vo vzdialených galaxiách bývajú hmotnejšie než tie v našom okolí. Znamená to, že distribúcia hviezd v iných galaxiách nemusí byť podobná, ako v našej Mliečnej ceste. Molekuly, ktoré pomáhajú baktériám s odolnosťou na naše lieky, sa môžu v mikrobiálnych komunitách šíriť. Takéto plazmidy sa pritom dokážu šíriť nielen medzi baktériami jedného druhu, ale v celom spoločenstve, v celom mikrobióme. To robí boj s odolnosťou na naše lieky ešte zložitejším. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nábeh môže trvať až hodiny a je veľmi ťažké určiť, na čo vlastne ste alergickým. No jestvuje aj čosi, čo by sme mohli nazvať alergiou na mäso. A jej spúšťačom môže byť uhryznutie kliešťom. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme o alergii na mäso, ktoré spôsobujú kliešte, zistíme, aký vplyv bude mať klimatická zmena na náš spánok a overíme, či takzvané funkčné kompresné oblečenie na šport naozaj funguje. Krátke správy z vedy Nové geneticky upravené paradajky by mohli byť dobrým zdrojom vitamínu D. Vedci totiž vyvinuli rastliny, ktoré obsahujú prekurzor k tejto látke. Odhaduje sa pritom, že zhruba miliarda ľudí dnes nemá dostatočný prístup k vitamínu D. Dôvodom je aj to, že jeho dobrým zdrojom sú mäso, vajíčka alebo mliečne výrobky. Trpasličia planétka Ceres sa pravdepodobne sformovala inde, než kde dnes obieha. Podľa novej štúdie teleso nevzniklo v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom, sformovalo sa v odľahlejších končinách našej slnečnej sústavy, pravdepodobne za obežnou dráhou Saturna. Simulácie tiež naznačujú, že podobných objektov mohli byť na počiatku našej sústavy tisíce. NASA chystá misiu, ktorá by mohla natankovať alebo opravovať satelity na obežnej dráhe. Na orbitu vyšle robotickú loď OSAM-1, ktorá by mohla predĺžiť životnosť iných družíc. Predpokladá sa, že prvý testovací let na nízku orbitu by sa mohol odohrať po roku 2026. Výskumníci našli spojenie medzi Alzheimerovou chorobou a mozgovocievnymi ochoreniami. Nový výskum ukázal, že cerebrovaskulárne problémy vedú k zmene aktivity istého génu, ktorý riadi mechanizmus čistenia mozgu od toxických proteínov. Výsledkom takejto narušenej činnosti potom môže byť až rozvoj Alzheimerovej choroby. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Tušili sme, že tam je. Jej okolie sa správalo tak, že tam je. Ale mať priamy dôkaz, že v strede našej galaxie je supermasívna čierna diera, to je predsa len čosi trochu iné. Teraz sa však vedcom podarilo túto čiernu dieru nasnímať, ako len druhú v dejinách astronómie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na čiernu dieru v strede našej galaxie, dozvieme sa, aké bunky v mozgu odumierajú pri Parkinsonovej chorobe a zistíme, prečo tínedžeri prestávajú počúvať svoje matky. Krátke správy z vedy Rozsiahle búrky na Marse zrejme spôsobuje slnečné teplo. Naznačuje to nový výskum, ktorý hovorí, že príčinou ohromných úkazov na červenej planéte je sezónna energetická nerovnováha v množstve absorbovanej a vydávanej solárnej energie. Spúšťačom pritom je, že Mars viac energie pohltí, ako vydáva. Malarické parazity vytvárajú víry. Plazmódie majú totiž v slinných žľazách komárov málo miesta. Výsledkom je, že kolektívny pohyb parazitov je riadený fyzikálnymi zákonmi a dochádza tak k rotácii. Videohry môžu podporiť rozvoj inteligencie detí. Nový výskum ukázal, že deťom, ktoré trávia hraním videohier nadpriemerný čas, tiež nadpriemerne narástla ich inteligencia. Pre porovnanie: sledovanie televízie či sociálne siete nemali žiaden efekt. Vysoké hladiny ťažkých kovov v riekach môžu viesť k zvýšenej odolnosti na antibiotiká. Vedci sa pozreli na rôzne lieky a narazili na koreláciu medzi rezistenciou na antibiotiká a ťažkými kovmi. Dôvodom môže byť, že gény odolnosti voči znečisteniu kovmi nejako súvisia s génmi na odolnosť voči liekom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je to jeden z najbežnejších liekov, v skutočnosti ho má asi každý z nás doma v lekárničke. Liečivo ibuprofén tlmí bolesť, funguje proti zápalom či horúčkam. No má aj problémy, špeciálne, ak užívate istú kombináciu liekov. Nový výskum ukazuje, že ak beriete lieky na vysoký krvný tlak, mali by ste si dávať pozor. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, s akými liekmi by sa ibuprofén nemal kombinovať, preskúmame záhadu rastúcich koncentrácií istej chemikálie, ktorá ničí ozónovú vrstvu a dozvieme sa, ako mobilné telefóny deformujú ľudské telá. Krátke správy z vedy Vedci možno našli vinníka, ktorý urobil z Venuše neobývateľné peklo. Mohli ním byť vulkány, naznačuje nový výskum. Tie spustili na planéte rozsiahly skleníkový efekt: navyše, nedá sa vylúčiť, že sa to nestane aj na Zemi. Výskumníci narazili na ďalší spôsob, ktorý by nám pomohol bojovať proti odolnosti na antibiotiká. Nová predklinická štúdia naznačuje, že kombinácia antibiotík a fágov by mohla byť proti bakteriálnym infekciám účinnejšia, než keby sa každý z týchto postupov používal samostatne. Bakteriofágy sú vírusy, ktoré infikujú baktérie. Populácia vtákov sa na našej planéte zmenšuje. Ukazuje to rozsiahly medzinárodný výskum, pričom dôvodom sú straty a degradácia prirodzených prostredí i nástup klimatickej zmeny. Podľa odborníkov tak vidíme prvé náznaky budúceho vymierania vtáčích druhov. Inžinieri vyvinuli novú rodinu dvojrozmerných materiálov, ktoré by sa dali využiť v pokročilej elektronike a pri vysokokapacitných batériách. Nové nanomateriály kombinujú vlastnosti dvoch iných skupín materiálov, ich skvelú vodivosť, a zároveň schopnosť elektrochemicky uchovávať energiu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Nejedzte, a keď už teda jesť musíte, v žiadnom prípade nejedzte večer. Asi ste už narazili na podobný zaručený recept, ktorý prináša overený neprekonaný úžasný garantovaný spôsob, ako efektívne schudnúť. Nuž, teraz sa na obmedzovanie večerného jedenia pozreli vedci. A, prekvapenie, ono to vlastne nefunguje. Tento týždeň zistíme, či má zákaz jedla po štvrtej nejaký význam pri chudnutí, dozvieme sa, že základné kúsky skladačky DNA mohli prísť z kozmu, a obzrieme sa aj do minulosti za hypotézou, či mäso naozaj môže za naše veľké mozgy. Krátke správy z vedy: Svetová zdravotnícka organizácia varuje pred epidémiou obezity, ktorou trpí Európa. Podľa WHO sa totiž môže spájať až s viac ako miliónom úmrtí ročne na našom kontinente. Za posledné polstoročie totiž percento obéznych Európanov vzrástlo o 138 percent. Čína sa rozhodla, že do kozmu pošle vlastnú misiu na otestovanie technológie na odklon prípadnej planétky. Otestovať by takúto technológiu chceli už v roku 2025, pričom misia je súčasťou nového čínskeho programu na monitorovanie a ochranu pred telesami z kozmu. Jeho súčasťou budú aj nové pozemské a vesmírne teleskopy. Skúmanie mozgov ukázalo, že tínedžeri začnú na cudzie hlasy reagovať lepšie zhruba v trinástich rokoch. V tom veku sa stáva odozva mozgu na takéto podnety, teda hlasy iné ako hlas matky, silnejšia. V princípe vo veku trinásť a štrnásť rokov začali mozgy detí reagovať menej nadšene na hlas matky a výraznejšie, keď počuli hlas niekoho cudzieho. Nové nanotechnológie by mohli pomôcť s diagnózou ochorení. Inžinieri vyvinuli drobný mikroskopický senzor, ktorý sa zmestí do šošovky na smartfóne a mohol by urobiť z telefónu medicínsky nástroj. Kľúčom k nemu sú supertenké metapovrchy, ktoré umožňujú takúto miniaturizáciu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Mali byť zázrakom, mali byť zdravšou náhradou, mali bojovať proti našej epidémii obezity. Problémom je, že s umelými sladidlami je to zložitejšie: a nie všetky sú zdravé, skôr naopak. Teraz sa vedci pozreli, ako je to s ich spojitosťou s rakovinou. A zistili, že niektoré umelé sladidlá sú naozaj rizikom. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ktorým umelým sladidlám by ste sa mali radšej vyhnúť, dozvieme sa, kedy bude ľudstvo skutočnou vesmírnou civilizáciou a pozrieme sa aj na to, koľko treba týždenne cvičiť, ak máte sedavú prácu. Krátke správy z vedy Obežná dráha Pluta je prekvapivo nestabilná. Nový výskum naznačuje, že aj keď z dlhodobého hľadiska je excentrická orbita tejto trpasličej planéty relatívne stabilná, v kratších časových úsekoch zažíva chaotické zmeny a perturbácie. Mohol by tiež pomôcť vysvetliť, prečo niektoré telesá obiehajú v našej slnečnej sústave zvláštne a čo ich dnes či v minulosti ovplyvnilo. Patogény sa dokážu dostať až na morské dno a na túto cestu využívajú plasty. Presnejšie, mikroplasty, čo zase môže mať dôsledky na zdravie nielen morských ekosystémov. Výskum totiž teraz po prvý raz spojil mikroplasty v oceáne s patogénmi, ktoré sú typické pre súš. Dingovia nie sú potomkovia dnešných psov, ktoré niekedy v priebehu posledných desaťtisíc rokov zdivočeli. Nový výskum ukazuje, že geneticky sú tieto šelmy niekde medzi vlkmi a psami. Otázkou teraz zostáva, ako sa dingovia dostali do Austrálie a kedy. Po trojročnej prestávke fyzici znovu spúšťajú Veľký hadrónový urýchľovač. Inžinieri a výskumníci totiž experiment upravovali a vylepšovali, aby dokázal zrážať zväzky protónov pri väčších energiách. To by mohlo konečne viesť k objavu takzvanej novej fyziky za štandardným modelom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máte problémy so spánkom? Nuž, ono je to otravné už samo o sebe, no vedci teraz prinášajú dôkazy, že únava nie je jediným problémom. Nespavosť totiž môže významne zvyšovať riziko cukrovky. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na súvis medzi hladinami cukru a zlým spánkom, zistíme, že život na Zemi mohol vzniknúť oveľa skôr a dozvieme sa aj to, čoho signálom môže byť dlhé poobedné zdriemnutie. Krátke správy z vedy: Na Merkúre je voda, ktorá sa ukrýva vo večných tieňoch jeho kráterov na póloch planéty. Nová simulácia teraz naznačuje, že na planétu sa dostala vďaka nárazom planétok, komét a prachových čiastočiek. Toto zistenie je pritom zaujímavé aj pre skúmanie exoplanét a ich prípadných podmienok vhodných na život. Marsovské vesmírne vozidlo Perseverance odštartovalo ďalšiu časť svojej vedeckej misie. Rover po zhruba mesačnej ceste dorazil na druhé vytypované miesto, do oblasti bývalej riečnej delty krátera Jezero. Toto miesto je jedno z najsľubnejších, kde môžeme pátrať po stopách dávneho mikroskopického života. Antarktída nemusí byť taká odolná voči klimatickej zmene, ako sme sa pôvodne domnievali. Naznačuje to rekordne nízke množstvo morského ľadu okolo kontinentu, ktoré vedci namerali tento rok vo februári. Príčinami tohto úbytku boli zmeny v teplotách vody aj samotného pohybu ľadu. Európske lesy majú problém. Aj keď celkové zalesnenie je lepšie ako v posledných storočiach, nová analýza trinástich európskych krajín ukazuje, že naše lesy nezodpovedajú cyklom prírody. Vedci zistili, že európske lesy sú homogénne plantáže, ktorých cieľom je maximalizovať množstvo vyťažiteľného dreva. No dôsledkom je náchylnosť takýchto lesov na hmyzie kalamity, ochorenia, požiare či veterné smršte. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zdá sa, že vedci narazili na kľúč k elixíru... no, večného života asi ťažko, ale omladenia možno. Zatiaľ to platí len pre bunky a to tiež len v laboratórnych podmienkach, no výskumníkom sa podarilo omladiť kožné bunky rovno o tri desaťročia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na výskum, ktorý sa pokúsil omladiť ľudské bunky, dozvieme sa, že alergické sezóny budú dlhšie a horšie a vyberieme sa na Neptún, ktorý sa zvláštne ochladzuje. Krátke správy z vedy Astrofyzici si myslia, že by mohol existovať nový druh neutrónovej hviezdy. Vzniká vtedy, ak sa vytvorí supersilné magnetické pole počas zrážky dvojice materských neutrónových hviezd. Po nejakom čase by sa mal tento exotický objekt zrútiť do čiernej diery: predtým ale bude vydávať charakteristickú stopu najskôr rýchlych gamma a röntgenových zábleskov, neskôr rádiových vĺn. Kľúčová častica nemá takú hmotnosť, akú by mala mať. Výsledky meraní Fermilabu ukazujú, že nameraná hmotnosť W bozónu nesedí s predpoveďami štandardného modelu. Výsledky teraz musí overiť iný experiment, napríklad Veľký hadrónový urýchľovač. Ak sedia, znamená to krok k novej fyzike: vysvetlením anomálie by mohla byť napríklad nejaká neznáma častica, ktorá s W bozónom interaguje. Veveričky zrejme využívajú individuálne volacie znaky, ktorými dávajú najavo svoju prítomnosť. Výskum ukázal, že zvuky vydávané týmito drobnými tvormi neslúžia len ako varovanie, ich primárnym cieľom je identifikovať volajúceho i toho, kto volaniu načúva. Dôvodom je vyhnúť sa vzájomnému stretu. Ak sa ženy vystavujú počas tehotenstva pesticídom, môže to mať vplyv na budúce spánkové návyky ich detí. Výskum naznačuje, že vplyv pesticídov sa prejaví počas dospievania dievčat a zhorší kvalitu ich spánku. Pesticídy totiž môžu fungovať ako endokrinné disruptory a blokovať napríklad melatonín. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ľudské telo je zložité. A ak sa vyberiete do sveta génov, tak je vlastne ešte oveľa zložitejšie. No teraz máme konečne kompletnú mapu. Vedcom sa totiž podarilo zmapovať celý ľudský genóm, vrátane zákerne sa opakujúcich častí. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na zmapovanie celého ľudského genómu, zistíme, že tuberkulóza má vlastne dva podtypy i že mravce vedia vyňuchať rakovinu, a to lepšie ako psy. Krátke správy z vedy Rozšírené aditíva v potrave môžu ovplyvňovať črevnú mikroflóru. Nový výskum naznačuje, že takzvaná xanthanová guma má vplyv na našu mikrobiotu. Dokonca až taký, že baktérie prešli evolučnými genetickými zmenami, aby sa túto látku naučili metabolizovať. Vedci ukázali, prečo kvapky dokážu narúšať povrch aj tvrdých materiálov. Ukázalo sa, že kvapky sa správajú ako drobné bomby, ktoré explozívne vypustia svoju energiu, čím vzniká sila dostatočná na eróziu. Výskum by teraz mohol pomôcť inžinierom navrhovať lepšie a odolnejšie materiály. Na Merkúre sú geomagnetické búrky podobné tým na našej planéte. Vedci to zistili na základe dát vesmírnej sondy Messenger. Výskum tak prináša odpoveď na otázku, či iné telesá môžu mať geomagnetické búrky, aj keď majú slabšiu magnetosféru či im chýba ionosféra. Ak sa chceme vyhnúť klimatickej katastrofe, už nebude stačiť zníženie emisií skleníkových plynov. Budeme musieť odstrániť oxid uhličitý zo vzduchu a z oceánov. Hovorí to nová klimatická správa OSN. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Na celom svete trpí demenciou viac ako 55 miliónov ľudí. A jej najbežnejšou formou je Alzheimerova choroba, ktorá nastupuje nenápadne, no postupuje a radikálne znižuje kvalitu života. Teraz však vedci prišli s nápadom, ktorý by mohol byť dobrou prevenciou. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by mohlo lítium pomáhať na prevenciu demencie, vyberieme sa za slnečnými prúdmi, ktoré sú akési prirýchle, a obzrieme sa za vojnou, ktorú proti sebe štyri roky viedli šimpanzy. Krátke správy z vedy Vedci prvý raz objavili mikroplasty aj v ľudskej krvi. Znamená to, že tieto drobné kúsky by sa mohli dostávať aj do ľudských orgánov a pôsobiť na naše zdravie. Mikroplasty pritom vedci objavili už prakticky všade, od najhlbších morských hlbín až po Himaláje. Ak by sme v budúcnosti chceli pátrať po stopách mimozemského života, dobrým cieľom by bol atmosférický metán. Vedci teraz určili podmienky, za akých by bola prítomnosť tejto látky dobrým dôkazom biologickej aktivity. Pavúky možno využívajú svoje siete nielen na chytanie koristi, ale aj na načúvanie. Nová štúdia naznačuje, že prinajmenšom niektoré druhy pavúkov môžu používať svoje siete ako akúsi audioanténu, ktorá ich dokáže varovať pred blížiacim sa predátorom či upozorniť na korisť. Na Plute objavili obrovské ľadové vulkány. Ich prítomnosť naznačuje zvláštny exotický povrch tejto trpasličej planéty, ktorý nasnímala prelietavajúca sonda New Horizons. Tieto ľadové sopky chrlia alebo v minulosti chrlili mix vody a ľadu, podobne ako sopky na Zemi lávu. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.