Advertise on podcast: Zamyslenia EVS

Lebo Bohu nič nebude nemožné. (Lk 1,37) Márii prináša anjel túto správu o Alžbete, ktorá je stará a neplodná. Podľa anjela však, teraz v starobe čaká dieťa. Veď Bohu nič nie je nemožné. Keď Ježiš rozpráva učeníkom, že je ľahšie ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do kráľovstva nebeského a oni sa Ho pýtajú, kto teda môže byť spasený, Ježiš odpovedá: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“ (Mt 19,26) Bohu nič nie je nemožné. Bohu je všetko možné! Všetko! Tak neohraničujme Boha vo svojej nevere. V každodennom živote tak ľahko robíme Boha menším, než je. Aj keď vieme, že Božie slovo hovorí, že Bohu je všetko možné, pozeráme sa skôr na svoje nedostatky, než na Boha a Jeho možnosti. Zvlášť, keď nás postretnú ťažkosti, skúšky, bolesti a slzy. Pády nás zneistia a nevidíme žiadnu nádej, lebo nepozeráme na Ježiša. Keď sa zameriavame na naše nestále srdcia, tak naozaj nemáme nádej a východisko. Diabol chce, aby si sa zameral na seba a nie na Ježiša a Jeho dokonalé dielo záchrany. Niekedy si myslíme, že všetko je možné, len veriť v Boha nie. Inokedy dôverujeme Bohu vo všetkom možnom okrem núdze, ktorá nás trápi. Zvlášť, ak vieme, že sme sa v núdzi ocitli kvôli sebe. Vtedy sme vzdialení nepodmienečnej milosti a sile krvi Baránka a naša nevera nám hovorí, že sme v neriešiteľnej situácii. Pamätajme, že Boh nás vyzýva, aby sme sa modlili v každej situácii. V Jeremiášovi hovorí: „Vzývaj ma a vypočujem ťa a oznámim ti veľké a nedosiahnuteľné veci, o ktorých nevieš.“ ( Jer 33,3) Predstav si, že Boh vyžaduje len to, aby si na Neho volal. Preto sa na Neho môžeš v odvahe obrátiť. Boh nám nedal ducha bojazlivosti. To diabol si do tvojho života želá nedôveru, strach a pochybnosti. Je to preto, aby si od Boha nič neočakával. Máš sa vzdať v situácii, v ktorej by si sa v skutočnosti mal obrátiť na Božie zasľúbenia a volať hlasno, ako sa len dá: „Tebe nič nie je nemožné! Tebe je možné pomôcť aj takému hriešnikovi, ako som ja.“ Volaj na Toho, ktorý zahladil všetky tvoje hriechy. Áno, všetky! Hľadaj Toho, ktorý ťa môže a chce, naplniť nádejou a očakávaním. Veci, ktoré Boh chce vykonať v tvojom živote, nie sú požiadavkou, nie sú úlohou, ale darom, ktorý ti Boh dáva v moci Ježišovho zmierenia! Ak je niečo, čo si potrebuješ pripomenúť, tak toto: Bohu nie je nič nemožné! Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. ( J 15,5) … bezo mňa nič nemôžete činiť… a … Bohu nič nebude nemožné. Premýšľaj nad týmito dvoma duchovnými pravdami, ktoré môžu dať rovnováhu do tvojho života. Veď keď naozaj veríme v Ježiša a veríme, že hovorí pravdu, malo by to v našich myšlienkach horieť a vytvárať nádej a očakávania v našom srdci. Jasné, že je nebezpečné preceňovať sa. Je ale aj nebezpečné podceňovať, čo Boh môže vykonať v živote nedokonalého človeka, ktorý Mu to dovolí. Ježiš hovorí, že ten, kto je v Ňom, prináša veľa ovocia. Ježiš vie, čo hovorí. … u Boha je všetko možné, keď sa pre to rozhodne. On, ale neurobí všetko, o čo Ho prosíme. Boh dodržiava všetky svoje sľuby, ale našťastie nesplní všetky naše sebecké želania. Čo sa Boh rozhodne spraviť, to aj uskutoční. Neznamená to ale, že uskutoční všetko, čo veriaci chcú, lebo existujú veci, ktoré sa do Božieho plánu nehodia. Tak to všetko dajme do zdravej perspektívy predtým, než povieme veľa vecí, ktoré nie sú Ježišovi na česť. Popri tom však nevstúp do druhej pasce, v ktorej strácaš akékoľvek očakávanie od všemocného Boha, pre ktorého je všetko možné. Pamätaj, že keď zostávaš v Ježišovi, prinášaš veľa ovocia. Keď Slovo a Duch budú každodenne napĺňať tvoje srdce, bude pre teba prirodzené veriť, že Bohu je všetko možné. On s tebou bude aj v tom najťažšom a najtemnejšom čase. Boh vidí tvoju núdzu, On nezabúda na svoju vykúpenú nevestu. Pre mňa je všetko nemožné… pre Neho je všetko možné. Preto chcem, aby On vládol v mojom živote. Bohu je všetko možné! Curt Westman

„Za smrteľných múk v mojich kostiach tupia ma moji protivníci a neprestajne mi hovoria: Kde je tvoj Boh?“ (Žalm 42:11) Nie je nezvyčajné, že aj tí najduchovnejší ľudia prežívajú obdobia pochybností. Aj Mojžiša raz okolnosti natoľko premohli, že po neustálom reptaní Izraelitov povedal Hospodinovi: „Ja sám nevládzem znášať všetok tento ľud, lebo mi je priťažký! Ak takto nakladáš so mnou, tak ma celkom zabi, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, nech nevidím svoje nešťastie“ (4M 11:14–15). Eliáš po svojom víťazstve nad prorokmi Bála na vrchu Karmel zistil, že Izebel vydala rozkaz zabiť ho. Zrazu ho premohol strach, sklamanie a neistota.  V Prvej knihe kráľov 19:3–4 sa píše: „Naľakal sa teda, pobral sa a odišiel kvôli svojmu životu. Keď prišiel do Beér-Šeby v Judsku, zanechal tam sluhu. Sám však odišiel na púšť na deň cesty. Keď došiel, sadol si pod kručinový ker a žiadal si smrť slovami: Dosť už; teraz, Hospodine, vezmi si môj život, lebo nie som lepší ako moji otcovia.“ Aj prorok Jeremiáš prežíval obdobia hlbokého zápasu. Pre verné zvestovanie Božieho slova bol vysmievaný a prenasledovaný natoľko, že chcel prestať kázať. Modlil sa: „Zvábil si ma, Hospodine, a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a premohol. Som terčom posmechu celý čas, každý sa mi posmieva. Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: Násilie a skaza! – volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. Keď si však poviem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem“ (Jer 20:7–9). Dokonca aj veľký apoštol Pavol mal chvíle hlbokého vyčerpania. Cirkvi v Korinte napísal: „Nechceme totiž, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, že sme nad mieru, nad (svoju) silu boli preťažení, takže sme si zúfali aj nad životom“ (2K 1:8). Ak teda zápasíš s pochybnosťami, neistotou, úzkosťou alebo depresiou, nie si v tom sám. Si v spoločnosti mužov a žien viery, ktorých Boh mocne používal. Tak ako oni, aj ty potrebuješ pamätať na to, že nevidíš celý obraz Božieho plánu. Môžeš sa však pripojiť k slovám žalmistu: „Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj na Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu!“ (Ž 42:12). Pamätaj: Božiemu srdcu môžeš dôverovať aj vtedy, keď nerozumieš Jeho cestám. Otázka na zamyslenie: Ako zareaguješ, keď ťa začnú premáhať pochybnosti, úzkosť alebo depresia? Greg Laurie

„… ktorý odplatí jednému každému podľa jeho skutkov…“ (R 2:6) Klampiar pracoval na kostolnej veži. Pošmykol sa a letel dolu. V zúfalstve skríkol: „Bože, pomôž mi!“ Boh počul, vložil mu do srdca, aby sa chytil lešenia, a tak sa zachránil. Nebol vďačný, ale záchranu pripisoval sebe a chválil sa: „Človek musí vedieť, ako má padnúť.“ Boh s ním mal trpezlivosť a čakal, aby urobil pokánie. Raz v krčme, kam chodieval, sa zase chválil, ako skákal z tej veže. Vtom sa oprel o stoličku, ktorá povolila a on padol na zem. Niektorí si mysleli, že žartuje. Ale on už nevstal a odišiel vydať počet Sudcovi, ktorému nebol za záchranu vďačný. Všetko je Božia milosť, nemáš sa čím chváliť, ale máš byť vďačný! Kam ty zájdeš, duša v hriechoch zblúdilá? Kde sa nájdeš, až zemského žitia posledná hodina navždy odbila? PS 24, 1 MUDr. Viera Roháčková

Viera je poznanie premenené v skutok. Viera, ktorá nevedie k praktickým dôsledkom v živote, nie je vierou, len poznaním. Vtedy nepomáha, že poznanie je dobré a správne, že máme dobrú teológiu a naučili sme sa tie správne vyjadrenia. Viera je niečo viac než naučená vedomosť a náboženská tradícia. Viera je život v blízkom spoločenstve s naším Spasiteľom a Pánom, Ježišom Kristom. Viera totiž nie je naše úsilie, niečo, čo sa nám musí podariť. Evanjelium je ponuka pomoci práve človeku, ktorému sa nedarí. Viera je z počutia: Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,3) Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! (Iz 55,6) Po prvom páde do hriechu máme my ľudia tendenciu hľadať odpovede niekde ďaleko namiesto toho, aby sme ich hľadali práve tam, kde sme. Naša nepokojná konzumná spoločnosť nám zaslepuje zrak a nevidíme, že Boh je blízko. Pavol Grékom na Areopágu hovorí: „… aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás.“ ( Sk 17,27) Keď sme ľahostajní voči Bohu a na prvom mieste je všetko ostatné, začíname byť nepokojní. Srdce je prázdne a život bez zmyslu. Aj radosť a nádej sú preč. Nedostatok nádeje dusí život. Keď nemáme čas myslieť na Boha, naše myšlienky blúdia mnohými smermi. Vtedy je Boh tak vzdialený a všetko to viditeľné tak blízko. Ročná pauza od všetkého kázania, seminárov a vzdelávania a viac času na rodinu a priateľov mi pomohla zachrániť život. Čas na štúdium Biblie bez toho, aby z toho musela byť kázeň alebo seminár, mi veľmi pomohol. Čas s ostatnými veriacimi v rozhovoroch mi len potvrdil pravdivosť prorockých slov: Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo… (Iz 9,1) Keď nám vo vnútri zažiaria Božie zasľúbenia, zdvíhame zrak ponad prach zeme až ku kráľovstvu nádeje. Uvedomil som si, že Boh, ktorý mohol použiť Nehemiáša, Izaiáša, Jeremiáša, Eliáša, Pavla, Petra a iných, o ktorých čítame v Biblii, môže použiť teba aj mňa, ak Mu to dovolíme. Práve v čase krízy a temna môžeme očakávať, že všemocný Boh zasiahne a prinesie prúd svetla, nádeje a lásky. Modlím sa, aby si mohol zažiť, že keď je tvoj život v temnote, zažiaria nad tebou lúče Božieho svetla. Dovoľ Bohu, ktorému je všetko možné, aby zasiahol. Keď hľadáme Boha čítaním Písma, modlitbami a rozhovormi s priateľmi, tak sa náš život premieňa. Učeníci na ceste do Emauz to vyjadrili slovami: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (Lk 24,32) Pri hľadaní Boha a Jeho slova naše srdce horí, ale mení sa, keď je v ňom zapálená nádej a vidí perspektívu večnosti. Apoštol Peter to vyjadruje takto: „Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“ (2Pt 1,19) Peter nám tým chce niečo povedať. Je niečo, čo musíme vedieť a týka sa to Božieho slova. Prorocké slovo, ktoré máme, je hodnoverné. Naplnilo sa príchodom, smrťou a vzkriesením Krista. Peter hovorí: „My sme to na vlastné oči videli, preto je to prorocké slovo také pevné.“ Ježiš hovorí: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ (Mt 24,35) Modli sa, nech ťa Boh posilní, pomáha ti a chráni ťa v blízkom vnútornom spoločenstve s Ním, aby keď začnú viať temné vetry ducha tohto sveta, zostal si stáť až do dňa, keď sa ranné svetlo rozžiari v tvojom vnútri. Záchrana spočíva v tichu a štúdiu Božieho slova. Vyhľadávaj spoločenstvo Božieho ľudu a duchovné rozhovory s priateľmi. Pomáhajme si navzájom na ceste… Curt Westman

„Nadej sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.“ (Pr 3:5) Vojvodca Wellington dal rozkaz svojmu dôstojníkovi. Ten mal námietky a povedal, že sa rozkaz nedá vykonať. „Priateľ,“ povedal Wellington, „nepýtal som sa na vašu mienku, ale dal som vám rozkaz a očakávam, že ho vykonáte.“ Náš Pán žiada od nás tiež bezpodmienečnú poslušnosť, aj keď sa nám zdá Jeho rozkaz nemožným, On nám k nemu dá silu a múdrosť. Keď rozkazuje Pán, tak choď; keď velie: „Stoj!“ tak poslúchaj. Bez Neho zblúdiš k priepastiam, s Ním vzlietneš v slávny nebies chrám. PS 358, 4 MUDr. Viera Roháčková

„Čo teda povedať? Že nachodíme Abraháma ako svojho praotca podľa tela? Lebo ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“ (List Rímskym 4:1–3) Biblia neučí, že ak si kresťan, nikdy nezakopneš ani nezlyháš. Učí však, že ak si skutočný veriaci, keď sa stane, že zlyháš alebo zakopneš, opäť vstaneš a budeš pokračovať ďalej. Práve v tom sa ukazuje pravosť viery. Keď Boh prišiel za Abrahámom do Úru a povolal ho, aby opustil svoju krajinu a príbuzenstvo, Abrahám neposlúchol okamžite. Trvalo určitý čas, kým skutočne vykročil. A aj potom poslúchol Boha len čiastočne, keď so sebou vzal svojho synovca Lóta. To neskôr viedlo k sporom a napokon k ich rozdeleniu. Abrahám tiež povedal svojej krásnej manželke Sáre, aby tvrdila, že je jeho sestrou, pretože sa bál, že ho zabijú, ak sa dozvedia, že je jej manžel. Urobil to pri dvoch rôznych príležitostiach. Abrahám povedal svojej krásnej manželke Sáre, aby tvrdila, že je jeho sestra, lebo sa bál, že ho niekto zabije, ak zistia, že je skutočne jej manžel. Urobil to pri dvoch príležitostiach. Potom, čo mu Boh sľúbil syna – dediča, ktorý bude pokračovať v jeho rode – sa Abrahám pokúsil prinútiť Pána, aby splnil svoj sľub, tým, že splodil dieťa so Sárinou služobnicou Hagar. Toto rozhodnutie viedlo k nezmieriteľnej bolesti a sporom. Toto bolo len niekoľko príkladov zlyhaní vo viere a činov neposlušnosti, ktoré poznačili Abrahámov život. Je však dôležité poznamenať, že hoci sa Abrahám občas odchýlil od Božej cesty, vždy sa vrátil. Nikdy sa príliš nevzdialil od Toho, kto s ním uzavrel zmluvu. Preto apoštol Pavol napísal: „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť“ (Rim 4:3). Žiadne zakopnutie nie je príliš veľké, žiadny pád nie je príliš hlboký na to, aby sa z neho človek nedokázal spamätať. V Prvom liste Jánovom 1:9 sa píše: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ A v Skutkoch apoštolov 3:19 čítame: „Kajajte sa teda a obráťte sa, aby boli zotreté vaše hriechy.“ Keď sa obrátiš k Bohu a odvrátiš sa od hriechu, ktorý ťa priviedol k pádu, môžeš znovu pokračovať na ceste viery – tak, ako to vo svojom živote opakovane robil aj Abrahám. Ak niekto hovorí, že je veriaci, ale odpadne a nikdy sa nevráti, potom táto osoba nie je veriaca. Apoštol Ján to vyjadril takto: „Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Veď keby boli bývali z nás, boli by zostali s nami. Ale malo sa ukázať, že nie všetci sú z nás“ (1 Jn 2:19). Skutočný veriaci nebude v hriechu nachádzať pokoj. Duch Svätý ho bude usvedčovať a povedie ho späť ku Kristovi a k Jeho krížu. Otázka na zamyslenie: Ako v tvojom živote vyzerá návrat k Bohu po duchovnom páde? Greg Laurie

„Ako sa zľutováva otec nad svojimi deťmi, tak sa zľutováva Hospodin nad tými, ktorí sa ho boja.“ (Ž 103:13) Mládenec pôsobil otcovi mnoho bolesti svojimi hriechmi. Po každom pochybení vrazil otec klinec do dverí. Syn sa po čase obrátil. Otec povyťahoval klince, zaviedol syna ku dverám a povedal: „Vďaka Bohu, syn môj, klince sú von!“ […] MUDr. Viera Roháčková

Aj vám sa dostalo pomazania od toho Svätého, a viete to všetci. (1J 2,20) Medzi zákonom a milosťou je obrovský rozdiel. Zákon hovorí: „Toto rob a budeš žiť.“ Milosť hovorí: „Pozri, čo Boh spravil a ži.“ Keď máš život zhora, konáš dobré skutky, ktoré pred teba Boh už vopred pripravil. Človek sa preto musí najprv […] Curt Westman

„Každý letorast, ktorý nenesie na mne ovocia, odrezuje, a každý, ktorý nesie ovocie, čistí, aby doniesol viacej ovocia.“ (J 15:2) Vo veľkom skleníku viseli po stenách nádherné strapce hrozna. Majiteľ rozprával: „Keď prišiel môj nový záhradník, povedal: ,Nechcem mať nič s tým viničom, ak ho nezrežem až po peň.’ Urobil tak a toto je výsledok […] MUDr. Viera Roháčková

„Potom Dávid povedal: Ostal ešte niekto zo Saulovho domu, aby som mu preukázal láskavosť kvôli Jonatánovi?“ (Druhá kniha Samuelova 9:1) Mefibóšet mal len päť rokov, keď jeho otec Jonatán a starý otec Saul zahynuli na bojisku. Predstav si, aký život dovtedy poznal. Ako princ si užíval všetky výsady kráľovského paláca. Ľudia sa oňho starali a […] Greg Laurie

„A on bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti; kázeň nášho pokoja bola vzložená na neho a jeho sinavicou sme uzdravení.“ (Iz 53:5) Učiteľ stanovil pravidlo, že každý žiak, ktorý povie lož, dostane sedemkrát remeňom po dlani. Útle dievčatko povedalo klamstvo a keď dostalo prvý úder, srdcervúco skríklo. Učiteľ nemohol udrieť druhý […] MUDr. Viera Roháčková

Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky. (1J 2,17) Ak sa niekto zameria na svet, svet ho čoskoro ovládne a bude viesť a formovať svojím rozmýšľaním. Keď naše sebecké túžby dostanú možnosť rozvíjať sa, vedie to k životu, v ktorom sa všetko točí okolo nás. Ovocím takého […] Curt Westman

„Keď človek umrie, či môže ožiť? Prečkal by som všetky dni borby, kým ma vystriedajú.“ (Kniha Jóbova 14:14) Kniha Jób rozpráva príbeh spravodlivého a verného muža, ktorý strašne trpí, pretože satan chce dokázať, že jeho spravodlivosť a vernosť vydržia len dovtedy, kým sa teší zjavnej Božej priazni. S Božím dovolením pripraví Jóba o jeho milované […] Greg Laurie

„V tých dňoch Chizkija ochorel na smrť. Prišiel k nemu prorok Izaiáš, syn Ámócov, a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Daj do poriadku svoj dom, lebo zomrieš a neostaneš nažive.“ Druhá kniha kráľov 20:1 Počas rokov som viedol mnoho pohrebov a spomienkových bohoslužieb. Navštívil som aj ľudí, ktorí stáli na prahu smrti. Môžem povedať, že […] Greg Laurie

Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nieto v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. (1J 2,15-16) Ján otvára tému, ktorá nie je populárna. Je ale centrálna a potrebná, pretože sa priamo […] Curt Westman