Advertise on podcast: NAHLAS |aktuality.sk

Ak cestujete vlakom, v novembri sa možno budete musieť pripraviť na komplikácie. Železničiari sú totiž v štrajkovej pohotovosti. Už v polovici novembra sa chystajú zamestnanci do ulíc. Dôvodom sú platy. Vedenie ŽSR železničiarom po mesiacoch rokovaní sľúbilo 50 eur zo sociálneho fondu, možnú vianočnú odmenu a päťpercentný rast platov, ale až od polovice budúceho roka. Zamestnanci sú aj naďalej pripravení bojovať za vyššie platy a celkové zlepšenie pracovných podmienok. V dnešnom podcaste sme sa o dusnej atmosfére na železniciach rozprávali s redaktorkou Katarínou Runnovou, ktorá vývoj sleduje už niekoľko týždňov.

Prezident Peter Pellegrini včera odmietol vymenovať štátneho tajomníka z rezortu životného prostredia Filipa Kuffu na ministerskú stoličku. Ako odôvodňuje hlava štátu tento krok? Má koalícia plán B? Približujeme v najnovšom vydaní podcastu Aktuality Nahlas spolu s politickým redaktorom Marekom Bírom. Napriek veľkým nezhodám sa zatiaľ zdá, že v koalícii je relatívny pokoj, konštatuje Bíro. Na podcaste spolupracovali Anna Kurucová a Adam Obšitník.

Staškov, 13. ročné dieťa a dve ľudské obete, z toho jednou bola jeho 14. ročná spolužiačka. V Spišskej Starej Vsi mal dvojnásobný vrah iba 18. Žijeme časy, keď deti vraždia iné deti. Prečo sa to deje a ako zastaviť vlnu detskej agresivity? Meškáme. Toto by malo byť premiérska téma! Tvrdí psychológ a šéf IPčka Marek Madro. 13 ročný páchateľ zo Staškova smeruje do reedukačného centra kde mu bola súdom uložená ochranná výchova. trestné stíhanie pokračuje vo veci, no voči nemu - ako maloletému, obvinenie byť vznesené nemôže. Toľko aktuálne informácie. Zavrieť a zahodiť kľúč - po čom volá časť verejnosti, však vlnu detskej agresivity nijako nevyrieši. Systém, ktorý by mal naše deti chrániť - a to i pred nimi samotnými, opakovane a fatálne zlyháva. Kde sme pochybili keď deti vraždia deti a dokáže to zastaviť nová legislatíva? Ako utiahnuť oká záchrannej siete a zaujíma nás to vôbec? Témy dnešného podcastu so šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Cesta ministra Blanára do Moskvy za energiami je len dymová clona. Skutočným cieľom je masívne navýšenie počtu ruských diplomatov a vytvorenie špionážneho uzla pre Schengen v Bratislave.“ Tvrdí to Ivan Novotný z SaS. 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo opozičná SaS označuje oficiálny energetický program Blanárovej cesty do Moskvy za dymovú clonu.Z akých zdrojov z prostredia diplomacie pochádzajú informácie o navyšovaní počtu ruských diplomatov.Aké tri skupiny zamestnancov momentálne fungujú na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.V čom spočíva bezpečnostné riziko voľného pohybu ruských agentov s diplomatickou imunitou po celom Schengene.Za akých konkrétnych podmienok by SaS pristúpila k podaniu trestného oznámenia na ministra pre podozrenie z vlastizrady. Šéf diplomacie Juraj Blanár sa chystá na oficiálnu návštevu Moskvy, kde má koncom októbra na rokovaní slovensko-ruskej hospodárskej komisie riešiť dodávky plynu, ropy a jadrového paliva. Opozičná SaS však bije na poplach a tvrdenia o energiách označuje len za zásterku pre skutočný cieľ – masívne navýšenie počtu ruských diplomatov a vytvorenie nového špionážneho uzla pre Schengen v Bratislave. Minister Blanár obvinenia obratom rázne odmietol a označil ich za nepravdivý výmysel opozície – hrozí mu napriek tomu trestné oznámenie za vlastizradu a dá sa tejto ceste ešte vôbec zabrániť? Téma pre Ivana Novotného z SaS, ktorý ju otvoril. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Minister Migaľ, trnavský vicežupan Berényi a viacerí kandidáti strany Republika majú problém ukázať financovanie svojej kampane. Vyplýva to z veľkej analýzy Transparency International Slovensko. Na druhej strane sú pozitívne príklady. Centrom transparentnosti sú Košice, kde všetci traja hlavní súperi o primátorské kreslo sú medzi top kandidátmi a košickému kandidátovi patrí aj prvé miesto. Nitriansky župan Branislav Becík podľa TIS zneužíva na kampaň zdroje celej župy. Problém s transparentnosťou má aj druhý kandidujúci minister - Jozef Ráž. Podľa Michala Piška začal kampaň financovať typicky smeráckym spôsobom. Jeho miera netransparentnosti ale nie je na úrovni Samuela Migaľa, a na zistenia analytikov reagoval. Máme voliť podľa transparentnosti kampaní? A čo to znamená, keď niekto obchádza pravidlá, prípadne priamo porušuje zákon? Hovorí nám to aj o možných nekalých záujmoch oligarchov v pozadí? Pýtali sme sa Michala Piška, riaditeľa Transparency International Slovensko, v dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas. Nahrával Peter Hanák.

„V puberte som mal pocit, že ako gej mám pred sebou len dve možné životné trajektórie: buď budem na smiech, alebo môj život bude tragédiou. Malo by pre mňa obrovskú hodnotu vidieť, že život môže dopadnúť dobre, aj keď je človek kvír,“ hovorí občiansky aktivista Roman Samotný. Pred štyrmi rokmi útočník pred bratislavským barom Tepláreň zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Miesto, ktoré bolo pre mnohých LGBTI+ ľudí symbolom bezpečia, slobody a prijatia, sa odvtedy spája aj s jednou z najtragickejších udalostí novodobého Slovenska. V čase, keď si pripomíname štvrté výročie teroristického útoku a zároveň 20 rokov od vzniku Iniciatívy Inakosť, sme sa rozprávali s občianskym aktivistom a zakladateľom Teplárne Romanom Samotným. V rozhovore otvorene hovorí o tom, prečo si ani dnes nedokáže spomenúť na svoj bar bez bolesti a ako sa vyrovnával s tragédiou, ktorá zásadne zasiahla jeho život. Opisuje aj obrovskú vlnu solidarity, vďaka ktorej napriek skúsenosti s nenávisťou dospel k presvedčeniu, že dobro v ľuďoch prevažuje. Hoci bar na Zámockej ulici už neexistuje, Tepláreň žije ďalej v podobe komunitných podujatí a diskusií. S Romanom Samotným sa však vraciame aj do jeho dospievania, k prvému coming outu a k šestnástim rokom aktivizmu v Inakosti. Rozprávame sa o tom, ako sa za posledné dve desaťročia zmenil život LGBTI+ ľudí na Slovensku, prečo podľa neho spoločnosť v prijímaní menšín predbehla politikov a aký dosah má nenávistná rétorika na mladých ľudí. Čo mu napriek všetkým sklamaniam dáva nádej, že Slovensko môže byť láskavou krajinou, v ktorej sa každý bude cítiť doma? Aj o tom je dnešná časť Aktuality Nahlas. Moderuje Monika Vatrálová.

Štátny rozpočet na budúci rok prešiel v parlamente len o vlások, keď ho podporilo presne 76 poslancov. V kľúčovej chvíli koalíciu nepodržali Tomáš Taraba ani Peter Slyško, no napokon ju zachránili hlasy nezaradených poslancov. Samotné schvaľovanie sprevádzal chaos a predčasne ukončená rozprava, po ktorej opozícia okamžite ohlásila podnet na Ústavný súd. Kým vládna koalícia hovorí o „rozpočte dobrých správ“, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred obrovskou sekerou – deficit má totiž dosiahnuť takmer 5 percent HDP. Vypočujte si najnovšiu epizódu nášho podcastu, v ktorej zákulisie a dopady schváleného rozpočtu analyzuje ekonomický redaktor Aktualít Vladimír Amrich. Podcast pripravil Marek Biró.

Spackaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy smeruje do nečakaného finále. Namiesto ďalšieho tendrovania, súťaže a tlaku na konkurenciu by sa Záchranná zdravotná služba mala vrátiť pod krídla štátu. Namiesto pacienta sa tak víťazom sanitkového biznisu môže stať tak často zlyhávajúci štát. Nevysajú stratové nemocnice lukratívne sanitky? Odpovie podpredseda KDH Peter Stachura. Prekvapivá otočka. Ministerstvo zdravotníctva po viac ako roku od spackaného záchrankového tendra presadzuje návrh, ktorý tendre prakticky úplne ruší a stanice záchrannej zdravotnej služby plánuje prideľovať napriamo. Podľa neoficiálnych materiálov má štát - prostredníctvom nemocníc s urgentnými príjmami, získať až takmer dve tretiny staníc a zvyšok si rozdelia Penta a Agel. K sanitkám by sa tak dostali aj nemocnice, ktoré síce urgenty majú, ale o prevádzkovanie sanitiek v doterajšej praxi záujem nejavili. Prečo chce ministerstvo zdravotníctva rozdávať dvojmiliardové záchrankové licencie bez obstarávania a cez formálne neziskovky a nedoplatia na tom pacienti, pre ktorých je Záchranná zdravotná služba často život zachraňujúcou pomocou? „Tam je obava, že ak to budú mať nemocnice, ktoré sú aj v strate, tak Záchranná zdravotná služba - ktorá je nastavená finančne veľmi lukratívne, tak tieto peniaze nepôjdu do sanitiek, ale budú vysávané urgentmi a stratovými nemocnicami. Tvrdí podpredseda KDH Peter Stachura. Zásadná zmena. Penta po avizovanej kúpe Unionu Dôverou mieri k ovládnutiu takmer polovice poistného trhu a stáva sa tak dominantným hráčom na zdravotníckom trhu. Je nápad KDH na povinný presun poistencov štátu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako i zákaz krížového vlastníctva skutočným liekom na vznikajúci poistný duopol alebo ide primárne o zlyhanie regulátora, teda samotného štátu a zákazy nič nevyriešia a namiesto toho by sme sa mali viac sústreďovať na posilnenie úlohy i nezávislosti regulátora nášho zdravotníctva? (Pri príprave rozhovoru sme čerpali aj s portálu Ozdravme.sk) „Štát nemá dostatočné ochranné mechanizmy aby zastavil agresivitu finančných skupín v zdravotníctve,” varuje Peter Stachura. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zarábal viac ako premiér a mohol si legálne zabezpečiť päť nehnuteľností v hodnote najmenej dva milióny eur, alebo je na jeho novej vile v najluxusnejšej časti Bratislavy niečo podozrivé? Bývalý šéf RTVS a TASR Jaroslav Rezník nehnuteľnosti nielen nakupoval, ale aj rekonštruoval. Aktuality systematicky odhaľujú podozrivé luxusné nehnuteľnosti štátnych funkcionárov. Investigatívny reportér Martin Turček našiel takmer 900-tisícovú vilu, ktorú Jaroslav Rezník vlastní cez svoju firmu. Nadobudnúť ju mal koncom minulého roka. Vysvetľuje ju hypotékou, na podrobnejšie otázky však neodpovedal. Podozrivé sú aj jeho prepojenia na človeka spojeného s kauzou Dobytkár, finančnou skupinou Slavia Capital, spájanou s SNS, aj bratom finančníka z J&T. Podcast moderuje Peter Hanák.

„Keď som uvidel, že v majetku advokátskej kancelárie je 11 miliónov eur v pôžičkách, bolo jasné, že peniaze neodišli ako podiel na zisku, ale ako bezúročná pôžička nevedno kam. Hranie sa s takýmito pôžičkami je síce bežné, no pri každej pôžičke musí podľa zákonných pravidiel fungovať trhový úrok.“ Martin Turček z investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk o nových zisteniach v prípade advokáta Radomíra Bžána. 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Kto je advokát Radomír Bžán a prečo za zastupovanie štátu v kauze Gabčíkovo získal miliónovú odmenu.Ako v účtovníctve Bžánovej kancelárie vyplávala na povrch bezúročná pôžička vo výške 11 miliónov eur.Aký je zásadný daňový rozdiel medzi vyplatením dividend a poskytnutím bezúročnej pôžičky.V akej fáze je trestné konanie týkajúce sa Bžána či dnešného šéfa Úradu vlády SR Juraja Gedru.Do akých luxusných nehnuteľností investuje Bžán a aké väzby ho spájajú s Borisom Kollárom či Monikou Jankovskou. Vyhrať pre štát obrovský spor je jedna vec, no presunúť zisk z rozprávkovej odmeny nevedno kam bez zaplatenia dane z dividend je iné umenie. Investigatívny novinár Martin Turček sa pozrel na účtovníctvo advokáta Radomíra Bžána a zistil, že hoci firma zisk zdanila, vyše 11 miliónov eur z nej vzápätí odprúdilo ako bezúročná pôžička adresátovi, ktorého nepoznáme. Na detaily prípadu sa pozrieme s Martinom Turčekom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Obdobie, keď nám investori platili za to, že sme si požičiavali sme mali využiť na produktívne investície, hovorí v podcaster Aktuality Nahlas ekonóm Anton Marcinčin. V roku 2011 bol súčasťou šestice poslancov, zástupcov všetkých poslaneckých klubov, ktorí spoločne predložili návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. „Bolo to pekné obdobie. Zhodli sme sa, že takýto zákon je potrebný, aj s ohľadom na predošlú krízu,“ spomína. Na jednej strane je fajn, že sa pravidlá schválili ako ústavný zákon, na druhej strane je ťažké niečo v ňom zmeniť. Marcinčin ešte ako ekonóm Svetovej banky pracoval aj na reforme riadenia verejných financií. „Riadenie verejných financií nie je len o stráženie deficitu,“ hovorí. Financie majú byť využívané podľa priorít vlády a programového vyhlásenia. Vláda na konci volebného obdobia potom skladá účty voličom. Takto by sme podľa Marcinčina mali čítať aj rozpočet. Vláda vo svojom programe sľúbila, že zadlžovanie zastaví, no tento sľub nedodržala. Marcinčin pripúšťa, že ekonomická situácia v Európe nie je ľahká. No podobným výzvam čelia aj ostatné krajiny a ony dokážu konsolidovať aj rásť. Základná otázka je čo robíme s tými protivetrami, ktorými argumentuje minister financií Ladislav Kamenický. Podľa Marcinčina je odpoveďou spotreba. „Ako sa pripravujeme na leto 2027? Tým, že dáme 100 miliónov eur poľnohospodárom?“ poukazuje s tým, že bežným ľuďom to nepomôže. Rôzne dotačné programy a mnohé ďalšie výdavky, o ktorých nevieme, či sú efektívne, sú udržiavané aj v čase konsolidácia, dodáva. V podcaste sme sa venovali aj avizovanej valorizácii platov pre štátnych zamestnancov a čarovnej rozpočtovej kapitole nazývanej Všeobecná pokladničná správa. Na podcaste spolupracovali Sophia Štefániková a Adam Obšitník.

V pondelok vláda schválila návrh štátneho rozpočtu na rok 2027. No už na druhý deň začali poslanci v parlamente narýchlo prepisovať pravidlá pre prípad, že rozpočet vlastne vôbec neprejde. Koalícii Roberta Fica totiž po turbulenciách s Tomášom Tarabom zostala v národnej rade len tá najtesnejšia možná väčšina. Smer si teraz preto cez prekvapivý pozmeňovací návrh pravdepodobne pripravuje poistku. Takzvané rozpočtové provizórium bolo doteraz strašiakom, ktorý vláde zväzoval ruky. Nové pravidlá to zmenia. Je to príprava na rozpad vládnej väčšiny, alebo len geniálny ťah Smeru, ako získať absolútnu moc nad štátnou kasou? V dnešnom podcaste sa o tejto téme budeme rozprávať s ekonomickým redaktorom Aktualít Vladimirom Amrichom.

„Dnes vo mne konanie a výroky premiéra vyvolávajú dôvodnú obavu, že nás ťahá do putinského vojnového Ruska. Spochybňovanie našich spojencov v čase najväčšieho konfliktu od druhej svetovej vojny nie je suverenita, ale hazard s bezpečnosťou Slovenska“ - Miroslav Wlachovský, bývalý šéf slovenskej diplomacie. Reaguje na návštevu šéfa nemeckej diplomacie Johanna W. 📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo prišiel šéf nemeckej diplomacie do Bratislavy s nezaobaleným varovaním pred hrozbou z Moskvy.Ako Berlín vníma spochybňovanie kolektívnej obrany NATO a článku 5 zo strany slovenskej vlády.Prečo je myšlienka slovenskej neutrality podľa exministra drahým a nebezpečným hazardom.Čo odhaľuje odhalenie sochy maršala Koneva na Dukle o vzťahu súčasnej moci k vlastným dejinám.Či existuje mierová perspektíva vojny na Ukrajine v kontexte neustupujúcej stratégie Kremľa. Najväčšia hrozba pre Európu prichádza z Moskvy a spochybňovať záväzky NATO je nezodpovedné. Do Bratislavy prišiel s týmto nezaobaleným odkazom šéf nemeckej diplomacie. Len pár dní predtým totiž práve z Bratislavy zazneli slová o „nejakom článku 5 Nato“ či o „falošnej solidarite“ spojencov. Pre koaličné šarvátky však návšteva šéfa nemeckej diplomacie Johanna Wadephula a hlavne jej odkaz išli do stratena. Šlo pritom azda o najtvrdší odkaz Berlína Bratislave za posledné roky a nemecký minister ho vyslovil priamo na slovenskej pôde. Čo tým Nemecko Ficovi odkazuje a stráca už Berlín so Slovenskom trpezlivosť? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Člen RRZ Martin Šuster v dnešnom videopodcaste Aktuality Nahlas analyzuje návrh štátneho rozpočtu z dielne ministra Ladislava Kamenického (Smer-SSD). Ekonomická situácia by vláde umožnila šetriť, znižovať deficit a pripravovať sa na horšie časy. Podľa Martina Šustra to ale vláda nerobí naopak, zvyšuje deficit aj dlh. Navyše, rozpočet na tento ani na ďalšie roky nepočíta so zrušením transakčnej dane. Vláda si pripravila v rozpočte priestor na predvolebné rozdávanie. Zadlžovanie pokračuje a konsolidovať bude musieť budúca vláda. Tak vyzerá návrh štátneho rozpočtu z dielne ministra financií Ladislava Kamenického. Podcast pripravil Peter Hanák.

„Dobrý zákon pre nich nemusí byť ten s najlepším dopadom, ale aj taký, pri ktorom sa im podarí vyrokovať výhodnú pozíciu. Nepredvídateľnosť je pre Tomáša Tarabu strategickou výhodou, ktorou drží celú koalíciu v šachu“ – tvrdí Samuel Spáč z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.📌 V tomto rozhovore sa dozviete: Prečo exminister Tomáš Taraba drží tesnú vládnu väčšinu v šachu a čo svojou taktikou sledujeAké riziko predstavuje vládnutie s najtesnejšou väčšinou 76 poslancov pri schvaľovaní štátneho rozpočtuPrečo Robert Fico spomína predčasné voľby a aký signál tým vysiela koaličným partneromV čom spočíva nová stratégia Andreja Danka a prečo sa vymedzuje voči vládnej politikeAké alternatívy vývoja prichádzajú do úvahy okrem predčasných volieb vrátane úradníckej vlády Vláda síce pre Tomáša Tarabu nepadla, exminister ju však môže mať kedykoľvek v hrsti – z tesnej parlamentnej väčšiny 78 poslancov koalície robí väčšinu „najtesnejšiu“. S poslancom Slyškom chcú hlasovať len za „dobré návrhy“. Naviac – nevylučuje možnosť, že k sebe pritiahne aj niekoho ďalšieho, čo by už vládnu väčšinu rovno pochovalo. A bez nej by vláde premiéra Fica neprechádzali zákony. A stratila by tým zmysel. Ak premiér a jeho Smer deklarujú, že s predčasnými voľbami nepočítajú, za ich mediálnym tichom však môže byť neistota a strach, že sa im nakoniec nevyhnú?