Advertise on podcast: Fenomény

Leonora Carrington, maliarka, sochárka a spisovateľka, ktorá feminizovala surrealizmus. Odmietala byť iba múzou slávnych umelcov, sama bola výnimočnou umelkyňou, ktorá vniesla do (nielen) surrealizmu ženskú perspektívu najmä v pohľade na telo ženy. Celý život zobrazovala aspekty ženskej intelektuálnej a duchovnej autority. Carrington vytvárala fantazijné svety plné symbolov, v ktorých sa nadpozemské spájalo s profánnym. Podivné bytosti z iných svetov, zvieratá, ženské postavy, mágia, rituál. Veľkú inšpiráciu v jej tvorbe našiel napr. Alejandro Jodorowsky. Dielo Leonory Carrington je výnimočné, slobodné a radikálné, ako bola ona sama.Mariana Jaremková sa o tvorbe Leonory Carrington bude v cykle Fenomény rozprávať s výskumnou pracovníčkou Kabinetu teorie a historie audiovize na FAMU Leou Petříkovou.

Kwaidan (alebo kaidan) je japonský výraz pre tajomné, často strašidelné príbehy. Pôvod má v Číne, stal sa ale výraznou súčasťou japonského folklóru, kde má korene v budhizme a starovekej japonskej mytológii, prepája svet démonov a budhistickej zbožnosti, svet živých a svet mŕtvych. Príbehy sa od 16. storočia (obdobia Edo) postupne vyvinuli do samostatného literárneho žánru, ktorý prekročil hranice Japonska a stal sa populárnym po celom svete. Pomstychtiví duchovia, zjavenia, ohrdnuté ženy, ktoré sa po smrti mstia, ľudožrútski škriatkovia, démoni. Žáner kwaidan ešte viac spopularizoval film, počnúc vizuálne pôsobivým klasickým japonským hororom Kwaidan (1964, r. M. Kobajaši) a slávnym Kruhom zďaleka nekončiac. Mariana Jaremková vás v cykle Fenomény pozýva do tohto záhadného a desivého sveta spolu s japonológom Františkom Paulovičom.

Leonardo da Vinci prirovnal maliara k prenikavému oku tohto sveta, v ktorom panuje nad všetkým, čo je viditeľné. Jeho nástenná maľba Posledná večera /Ultima cena/ patrí k majstrovským dielam aké boli kedy vytvorené. Je tak známe, že sa nám môže zdať, že ho aj poznáme, no nie je to tak. Okrem autorovej geniality má v sebe množstvo symbolov a záhad. Zuzana Golianová mu venovala Fenomény, na rozhovor pozvala Stana Lajdu, akademického maliara, ktorý vyštudoval reštaurovanie maľby na VŠVU a tomuto dielu sa venuje celý život, je tiež autorom knihy Posledná večera Leonarda z Vinci.

Nové Fenomény Zuzany Golianovej sú venované funkcionalistickému bytovému domu na Americkom námestí v Bratislave, Avionu. Jeho príbeh začína na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia, v čase rozmachu i krízy. Dokončený bol v roku 1932, so 118 bytmi; architektom bol vtedy začínajúci Josef Marek. Autorka oslovila etnologičku, Aviončanku Ľubicu Voľanskú a historičku architektúry Katarínu Haberlandovú a rozhovor vznikol priamo v priestoroch Avionu.

Históriu rockovej hudby písalo množstvo inovatívnych hudobníkov, ktorí hľadali, experimentovali, posúvali hranice možností hudobných nástrojov a prinášali nové zvuky. Gitarista Jimmy Page začal experimentovať s hraním na gitare sláčikom ešte ako štúdiový hráč a napokon sa “sláčiková” pasáž v skladbe Dazed and Confused, aj pre vizuálnu pôsobivosť, stala očakávaným momentom koncertov The Yardbirds a Led Zeppelin. Hudobník Daniel Salontay nezostáva iba pri experimentálnych zvukových atmosférach, svoju hru sláčikom na gitare posunul oveľa ďalej. O špecifkách nástroja, sláčika a hry sláčikom na gitare porozpráva v cykle Fenomény Mariany Jaremkovej.

Nový diel cyklu Fenomény venuje Mariana Jaremková umelcovi, ktorého filmové meditácie nad rozpadajúcim sa svetom sú intelektuálnym aj estetickým pôžitkom pre divákov a sú stále viac prorockejšie. Režisér Béla Tarr. Nobelista a autor predlôh a scenárov Tarrových štyroch najzásadnejších filmov, majster apokalypsy, László Krasznahorkai o ňom povedal, že nakrúcal jeden súvislý film. Poetický a realistický súčasne. Film ako veľká metafora, v ktorej temnota má množstvo odtieňov a textúr, s konečným akcentom nádeje a empatie. Dlhé zábery naplnené v každom jednom momente významom. Tarr pred pätnástimi rokmi uviedol film Turínsky kôň, ktorým sa rozhodol uzavrieť svoju filmografiu. Dopovedal a prehĺbil v ňom všetko čím sa zaoberal vo svojej predchádzajúcej tvorbe...a koniec nechal otvorený. O jednom z najväčších umelcov/filmárov, ktorý odišiel 6. januára, budú rozprávať filmový teoretik Martin Ciel a filozof, estetik Peter Michalovič.

Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa v najnovšej relácii venuje ikonickej fotografii americkej vojnovej reportérky Lee Millerovej vo vani Adolfa Hitlera. Fotografia vznikla na jar 1945 v Mníchove a jej interpretáciu významne ovplyvňuje príbeh jej vzniku a dejinný kontext vtedajších udalostí. Lee Millerová sa narodila v roku 1907 v štáte New York, kariéru začala ako modelka, neskôr žila v Paríži, v podhubí avantgárd a slobodnej, tvorivej bohémy, Počas druhej svetovej vojny sa pripojila k spravodajskému tímu, aby mohla dokumentovať vojnové udalosti. Na jej fotografiách sú zobrazené tie najväčšie zverstvá, sú to dôležité historické dokumenty. Autorka relácie pozvala na rozprávanie dvoch hostí - historičku umenia Bohunku Koklesovú, ktorá sa špecializuje na teóriu fotografie a vzťah umenia a politiky a vojnového reportéra a fotografa Andreja Bána.

Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa v najnovšej relácii venuje ženám v meštianskych rodinách v Prešporku v dlhom 19. storočí a na začiatku 20. storočia. Pýta sa, aké mali vtedy možnosti sebarealizácie, či sa aj vymykali dobovým konvenciám? Bola inštitúcia manželstva všetkým? Život v priestore deti – kuchyňa – cirkev. Ako žili vtedajšie meštianske rodiny? Témou vás prevedie spolu s Elenou Kurincovou, kurátorkou novších dejín v Múzeu mesta Bratislavy, autorkou námetu a scenára výstavy Rodinné skutočnosti - obraz života bratislavských rodín

Dom Vanek je jedinečný dom, v ktorom žil sochár a milovník keramiky Imrich Vanek s manželkou Olgou, dnes je to „Dom Vanek“, výnimočná adresa, kultúrny bod v súčasnej Bratislave. Nájdete ho na Hlavnej ulici, ktorá smeruje na Kolibu a je nie len plný tvorby, umeleckých diel Imricha Vaneka a prenikavého génia loci, ale vďaka respondentom relácie – Kataríne Staroňovej, Zuzane Bodnárovej, Svätoplukovi Mikytovi - aj opäť živý, konfrontovaný so súčasným umením. Zuzana Golianová mu venovala reláciu Fenomény, ktorú nahrávala priamo v záhrade domu na začiatku zimy.

Pre generáciu dospievajúcu v 80. rokoch to bol hudobne a kultúrne formatívny televízny kanál. Pre nás v 90. rokoch, keď už bola stanica dostupná aj v postkomunistických krajinách, sa MTV stala symbolom slobody a zároveň odrazom výrazne sa meniacej hudobnej scény. Skladba Video Killed the Radio Star sa krátko po spustení stanice v roku 1981 ukázala ako prorocká.

Mestské kúpele Grössling sú ikonickou stavbou Bratislavy. Otvárali ich 5. mája 1895 a stali sa jednou z významných pamiatok mesta z obdobia Rakúska-Uhorska. Najväčší rozkvet priniesol rok 1914, kedy k rekreačným a vaňovým kúpeľom pribudla plavecká časť a ďalšie kapacity, kúpele boli vyhľadávaným miestom na stretávanie. V roku 1994 ich zavreli a dnes sa pripravuje zásadná rekonštrukcia, po ktorej by sa mali kúpele Grössling stať opäť živou súčasťou Bratislavy, a to vo vynovenej podobe, s novými funkciami. V budove na rohu dnešných ulíc Medená a Kúpeľná nahrávala Zuzana Golianová. Priestormi ju previedol Gábor Bindics, ktorý vedie projekt obnovy kúpeľov Grössling. Autorka oslovila aj potomkov staviteľa Károlya Gratzla - vnuka Karola a jeho syna, pravnuka Petra, ktorí si po desaťročiach prišli kúpele pozrieť.

Theremin je hudobný nástroj, na ktorý sa hrá bez fyzického kontaktu a pôsobí tak až magicky. Aj bez dotyku je hráč jeho súčasťou. Žiadny iný nástroj nevyžaduje od hráča tak výraznú kontrolu tela a mentálne sústredenie. Repertoár bol viazaný na klasickú hudbu, za svoj si ho zobrala avantgarda, hudobní experimentátori, rockoví muzikanti, je súčasťou filmovej hudby. Robert Moog povedal, že bez thereminu by nevznikol syntetizátor. Mariana Jaremková sa bude v relácii Fenomény rozprávať o nástroji, jeho vynálezcovi (ktorého život bol rovnako neobyčajný ako jeho vynález) a samotnej hre na theremin s koncertným thereministom Martinom Jarošom.

Dynamický konštruktivizmus – tak Milan Dobeš pomenoval celé svoje úsilie na poli výtvarného umenia, ako prienik medzi optickým umením a konštruktivizmom. Vizuálny umelec, rodák z Přerova, ktorý svoj život prežil v Bratislave. V najnovších Fenoménoch budeme hovoriť o jeho tvorbe, ktorou sa zaradil medzi svetových tvorcov, o tom, čím bolo jeho pôsobenie na výtvarnej scéne mimoriadne, a ako uvažoval a tvoril.Zuzana Golianová sa na Fenomén s názvom Milan Dobeš pýtala teoretičky umenia, kurátorky Ľuby Belohradskej, historičky umenia, kurátorky Kataríny Bajcurovej, historičky a kritičky výtvarného umenia Zuzany Bartošovej, výtvarného teoretika, kurátora Ivana Jančára.

Funkcionalistická architektúra na Slovensku má jeden zo svojich skvostov v liečebnom dome Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Navrhol ho významný architekt a urbanista Jaromír Krejcar a základný kameň bol položený v roku 1930. Veľkolepá stavba v sebe niesla všetky radikálne inovácie modernej architektúry tej doby, Krejcar sledoval trendy a inšpiroval sa Le Corbusierom aj Walterom Gropiom. Veľkorysá, invenčne navrhnutá stavba, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, o ktorej záchranu sa dlhodobo (zatiaľ stále neúspešne) bojuje. Napriek devastácii stále môžeme vidieť jej veľkoleposť. O všetkých pozoruhodných architektonických riešeniach liečebného domu Machnáč bude v rozhovore s Marianou Jaremkovou v cykle Fenomény hovoriť teoretička architektúry Henrieta Moravčíková. Vo štvrtok 6. novembra o 20.00 a v repríze 8. novembra o 8.05.

Najnovšie Fenomény so Zuzanou Golianovou budú venované maliarovi, ktorý takmer celý život prežil v neslobode. Žil naplno ponorený vo svojej tvorbe a pre rodinu. Obdivoval veľkých majstrov, reagoval na to, čo sa okolo deje, a i keď svojimi maľbami nekričal, jeho výpoveď je silná. Napriek tomu všetkému bol žiaľ prehliadaný domácou umenovedou a tak akoby sme ho dnes, v roku 2025, nanovo objavovali. Aj o tom všetkom bude reč.Budete počuť kurátorku a historičku umenia Ninu Gažovičovú aj syna Jozefa Srnu, tiež výtvarníka, Jozefa Srnu mladšieho.