Advertise on podcast: Fenomény

Autorka Fenoménov Zuzana Golianová sa v najnovšej relácii venuje ženám v meštianskych rodinách v Prešporku v dlhom 19. storočí a na začiatku 20. storočia. Pýta sa, aké mali vtedy možnosti sebarealizácie, či sa aj vymykali dobovým konvenciám? Bola inštitúcia manželstva všetkým? Život v priestore deti – kuchyňa – cirkev. Ako žili vtedajšie meštianske rodiny? Témou vás prevedie spolu s Elenou Kurincovou, kurátorkou novších dejín v Múzeu mesta Bratislavy, autorkou námetu a scenára výstavy Rodinné skutočnosti - obraz života bratislavských rodín

Dom Vanek je jedinečný dom, v ktorom žil sochár a milovník keramiky Imrich Vanek s manželkou Olgou, dnes je to „Dom Vanek“, výnimočná adresa, kultúrny bod v súčasnej Bratislave. Nájdete ho na Hlavnej ulici, ktorá smeruje na Kolibu a je nie len plný tvorby, umeleckých diel Imricha Vaneka a prenikavého génia loci, ale vďaka respondentom relácie – Kataríne Staroňovej, Zuzane Bodnárovej, Svätoplukovi Mikytovi - aj opäť živý, konfrontovaný so súčasným umením. Zuzana Golianová mu venovala reláciu Fenomény, ktorú nahrávala priamo v záhrade domu na začiatku zimy.

Pre generáciu dospievajúcu v 80. rokoch to bol hudobne a kultúrne formatívny televízny kanál. Pre nás v 90. rokoch, keď už bola stanica dostupná aj v postkomunistických krajinách, sa MTV stala symbolom slobody a zároveň odrazom výrazne sa meniacej hudobnej scény. Skladba Video Killed the Radio Star sa krátko po spustení stanice v roku 1981 ukázala ako prorocká.

Mestské kúpele Grössling sú ikonickou stavbou Bratislavy. Otvárali ich 5. mája 1895 a stali sa jednou z významných pamiatok mesta z obdobia Rakúska-Uhorska. Najväčší rozkvet priniesol rok 1914, kedy k rekreačným a vaňovým kúpeľom pribudla plavecká časť a ďalšie kapacity, kúpele boli vyhľadávaným miestom na stretávanie. V roku 1994 ich zavreli a dnes sa pripravuje zásadná rekonštrukcia, po ktorej by sa mali kúpele Grössling stať opäť živou súčasťou Bratislavy, a to vo vynovenej podobe, s novými funkciami. V budove na rohu dnešných ulíc Medená a Kúpeľná nahrávala Zuzana Golianová. Priestormi ju previedol Gábor Bindics, ktorý vedie projekt obnovy kúpeľov Grössling. Autorka oslovila aj potomkov staviteľa Károlya Gratzla - vnuka Karola a jeho syna, pravnuka Petra, ktorí si po desaťročiach prišli kúpele pozrieť.

Theremin je hudobný nástroj, na ktorý sa hrá bez fyzického kontaktu a pôsobí tak až magicky. Aj bez dotyku je hráč jeho súčasťou. Žiadny iný nástroj nevyžaduje od hráča tak výraznú kontrolu tela a mentálne sústredenie. Repertoár bol viazaný na klasickú hudbu, za svoj si ho zobrala avantgarda, hudobní experimentátori, rockoví muzikanti, je súčasťou filmovej hudby. Robert Moog povedal, že bez thereminu by nevznikol syntetizátor. Mariana Jaremková sa bude v relácii Fenomény rozprávať o nástroji, jeho vynálezcovi (ktorého život bol rovnako neobyčajný ako jeho vynález) a samotnej hre na theremin s koncertným thereministom Martinom Jarošom.

Dynamický konštruktivizmus – tak Milan Dobeš pomenoval celé svoje úsilie na poli výtvarného umenia, ako prienik medzi optickým umením a konštruktivizmom. Vizuálny umelec, rodák z Přerova, ktorý svoj život prežil v Bratislave. V najnovších Fenoménoch budeme hovoriť o jeho tvorbe, ktorou sa zaradil medzi svetových tvorcov, o tom, čím bolo jeho pôsobenie na výtvarnej scéne mimoriadne, a ako uvažoval a tvoril.Zuzana Golianová sa na Fenomén s názvom Milan Dobeš pýtala teoretičky umenia, kurátorky Ľuby Belohradskej, historičky umenia, kurátorky Kataríny Bajcurovej, historičky a kritičky výtvarného umenia Zuzany Bartošovej, výtvarného teoretika, kurátora Ivana Jančára.

Funkcionalistická architektúra na Slovensku má jeden zo svojich skvostov v liečebnom dome Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. Navrhol ho významný architekt a urbanista Jaromír Krejcar a základný kameň bol položený v roku 1930. Veľkolepá stavba v sebe niesla všetky radikálne inovácie modernej architektúry tej doby, Krejcar sledoval trendy a inšpiroval sa Le Corbusierom aj Walterom Gropiom. Veľkorysá, invenčne navrhnutá stavba, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, o ktorej záchranu sa dlhodobo (zatiaľ stále neúspešne) bojuje. Napriek devastácii stále môžeme vidieť jej veľkoleposť. O všetkých pozoruhodných architektonických riešeniach liečebného domu Machnáč bude v rozhovore s Marianou Jaremkovou v cykle Fenomény hovoriť teoretička architektúry Henrieta Moravčíková. Vo štvrtok 6. novembra o 20.00 a v repríze 8. novembra o 8.05.

Najnovšie Fenomény so Zuzanou Golianovou budú venované maliarovi, ktorý takmer celý život prežil v neslobode. Žil naplno ponorený vo svojej tvorbe a pre rodinu. Obdivoval veľkých majstrov, reagoval na to, čo sa okolo deje, a i keď svojimi maľbami nekričal, jeho výpoveď je silná. Napriek tomu všetkému bol žiaľ prehliadaný domácou umenovedou a tak akoby sme ho dnes, v roku 2025, nanovo objavovali. Aj o tom všetkom bude reč.Budete počuť kurátorku a historičku umenia Ninu Gažovičovú aj syna Jozefa Srnu, tiež výtvarníka, Jozefa Srnu mladšieho.

Ľubomír Longauer, výrazná osobnosť grafického dizajnu a súčasne skúmateľ jeho histórie na Slovensku, odišiel 6. septembra. Výtvarník, kurátor, autor publikácií o dejinách slovenského grafického dizajnu, spoluzakladateľ Slovenského múzea dizajnu, zostáva prítomný svojimi dielami v rámci užitej grafiky - pre vydavateľstvá, galérie či divadlá, realizoval stovky knižných obálok, plagátov a značiek - a tiež svojou voľnou tvorobou. A potom je tu ešte Longauer - pedagóg. Nemenej legendárny. Tak ako celý ateliér. Rozprávanie trojice jeho bývalých študentov, ktorých nazýval “machríci” ho v cykle Fenomény priblíži ako výrazne formatívnu osobnosť nielen v oblasti umenia. Na Ľubomíra Longauera budú v cykle Fenomény spomínať Palo Čejka, Peter Hajdin a Martin Shooty Šútovec. A bude to veselé spomínanie. K počúvaniu vás pozýva Mariana Jaremková.

Dnešné Fenomény so Zuzanou Golianovou budú stretnutím s krásou. Zamerala sa na pozitívny vzťah k ručným prácam, tradičným remeslám, k ľudovo-umeleckej tvorbe, jednoducho na paličkovanú čipku. Slovensko je v tejto téme fenomén – má až 17 regiónov čipky. V relácii budete počuť Jarmilu Rybánsku - majsterku ľudovo-umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka, spoluzakladateľku občianskeho združenia Paličkovaná čipka Slovenska a lektorku v Škole remesiel v ÚĽUV-e, Oľgu Sedláčkovú, Rozália Ďurčatová z Klubu paličkovanej čipky Priadky pri regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava a Sylviu Ciulysovú, ktorá sa venuje dizajnu inšpirovanému tradičným ľudovým remeslom, tradičnou slovenskou ornamentikou, slovenskými tradíciami.

Wolfgang von Kempelen, prešporský polyhistor a vynálezca, sa preslávil najmä šachovým automatom nazvaným Turek, ale tento “bratislavský da Vinci” je autorom množstva iných svetových prvenstiev, medzi ktoré patrí napr. patent na parnú turbínu, alebo vynálezy s humanistickým rozmerom ako stroj imitujúci ľudskú reč, zariadenie na tlač textu pre nevidiacich, prototypy umelých končatín a ďalšie. Napriek týmto významným (a užitočnejším) vynálezom sa jeho meno spája najmä so strojom určeným na zábavu, ktorý vytvoril pre Máriu Teréziu. Objavte v cykle Fenomény skutočného génia Wolfganga von Kempelena spolu s Marianou Jaremkovou a Andrejom Grollom z občianskeho združenia Kempelenopolis.

Fenomén - The New Yorker. Dôkazom, že aj medzi časopismi sa nájdu legendy a fenomény, je americký časopis The New Yorker. Založili ho v roku 1925 manželia Harold Ross a Jane Grantová. Tohto roku, v 2025, oslavuje sto rokov existencie. Nie je síce najstarší, ale má výnimočný punc. Stojí za ním kvalita, osvedčená tradícia a skvelé mená spolupracovníkov/spolupracovníčok, či už ide o textovú alebo vizuálnu časť. Autorka Zuzana Golianová o tomto najznámejšom „Newyorčanovi“ hovorila s prekladateľkou, vydavateľkou Aňou Ostrihoňovou a výtvarníkmi Lacom Terenom a Jozefom Gertli Danglárom.

Volmanova vila stojaca neďaleko Prahy je priekopníckou stavbou českého funkcionalizmu, ktorá nesie prvky umeleckej avantgardy tej doby tak v interiéri ako aj v exteriéri. Vila - socha. Na rozdiel od brnianskej vily Tugendhat ju navrhli dvaja mladí začínajúci architekti, Karel Janu a Jiří Štursa, pod vplyvom Le Corbusiera, Bauhausu i Karla Teigeho, ktorý ich vyzýval k väčšej expresivite - „emocionálnemu funkcionalizmu“. Prejdite sa týmto architektonickým skvostom v cykle Fenomény spolu s Marianou Jaremkovou a kurátorkou vily Volman Zuzanou Kadlečkovou.

Na konci februára tohto roku sa verejnosť dozvedela správu, že mramorová busta, ktorá je od roku 1975 v zbierkach Spišského múzea v Levoči, je z dielne významného renesančného majstra Donatella a že ide o podobizeň Cecílie Gonzagy. Zuzana Golianová venovala najnovšie Fenomény dvom príbehom – príbehu samotnej busty a príbehu Cecílie Gonzagy z významného rodu z talianskej Mantovy, pričom oba sa prelínajú. Hostkou relácie je Marta Herucová, historička umenia zo Slovenskej akadémie vied, ktorá pracuje aj pre Spišské múzeum Levoča, kde skúma fond 19. storočia, autorka objavu. Premiéru odvysielame vo štvrtok 19. júna o 20.00, reprízu v sobotu 21. júna, ráno, po ôsmej hodine. Reláciu môžete sledovať aj na podcastových platformách.

Chrliče a chiméry majú mnoho podôb a sú fascinujúcou súčasťou najmä gotickej architektúry. Okrem praktickej funkcie odvádzať dažďovú vodu sa im prisudzovali rôzne mýtické, ochranné a neskôr už iba zábavné a dekoratívne funkcie. Draci, zvieratá, bájne obludy, postavy napoly zvieracie a napoly ľudské. Desivé, odpudzujúce, aj zábavné, poukazujúce na ľudské neresti. Tie najznámejšie sú na parížskej Notre Dame, ale sú pôsobivou súčasťou všetkých gotických katedrál a kostolov. Objavte v cykle Fenomény ich históriu a estetiku naprieč Európou spolu s Marianou Jaremkovou a jej hosťami - Veronikou Pichaničovou a Petrom Budayom z katedry Dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.