Advertise on podcast: Chrobák v hlave_FM

Dnes v relácií Chrobák v hlave_FM ukončíme minisériu venovanú slovensko-maďarským vzťahom v zmiešanom jazykovom prostredí. Pozrieme sa spolu do Šamorína, mesta, kde dva jazyky počuť v zmiešaných rodinách, v školách, obchodoch, kostole, u lekára aj pri obyčajných rozhovoroch na ulici.

Chrobák v hlave_FM pokračuje témou slovensko-maďarských vzťahov v zmiešanom jazykovom prostredí. Dvojjazyčnosť sa najvýraznejšie prejavuje tam, kde je používanie jazyka profesiou. Zároveň, dva jazyky nemusia znamenať len výhodu, môžu so sebou niesť aj neistotu či napätie. V druhom dieli minisérie Starí susedia sa Zuzana Botiková venuje dvojjazyčnosti (nielen) na scéne. Skúsenosť s ňou má herec Ottó Culka, ktorý rozpráva o detstve, hereckej práci a o tom, ako sa dva jazyky v jednom živote navzájom dopĺňajú.

Na juhu Slovenska žijú už celé generácie bok po boku Slováci a Maďari. Ich každodenné životy sa prelínajú v obývačkách a kuchyniach, pri rodinných oslavách, sviatkoch aj pri celkom obyčajných stretnutiach. Miniséria Starí susedia, ktorú vysielame v rámci relácie Chrobák v hlave_FM, zachytáva malé dejiny života a spolužitia v jazykovo zmiešanom prostredí – to, ako sa v ňom formuje identita, medziľudské vzťahy, zvyky aj vzájomné vplyvy. V prvej časti sa Zuzana Botiková zameria na dvojjazyčnosť v minulosti - s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou, sociologičkou Mariannou Mrva a ozve sa tiež psychiater Péter Hunčík.

Sviatočné obdobie sa spája s dobročinnosťou a pomocou druhým. Práve pomoci - sociálnej aj humanitárnej - bude venovaný dnešný diel Chrobáka v hlave. Ako sa zbaviť "syndrómu spasiteľa", ale aj o tom, že pomoc musí byť participatívna a dobre odkomunikovaná, sa bude Zuzana Botiková rozprávať so sociálnou a humanitárnou pracovníčkou Michaelou Guldanovou.

Jedlo je viac ako to, čo máme na tanieri. Rastúca svetová populácia, meniace sa stravovacie návyky spolu s nedostatkom zdrojov vytvárajú zmeny, ktoré už pomaly nie je možné zvrátiť. Prečo sa potraviny stávajú novou strategickou komoditou, ako sa zo strachu pred „populačnou bombou“ stáva lukratívny biznis a aké dôsledky to má pre spotrebiteľov, poľnohospodárov aj budúcnosť globálneho stravovania? To sú otázky, nad ktorými sa už roky zamýšľa taliansky novinár a spisovateľ Stefano Liberti, ktorý bude hosťom Zuzany Botikovej v štúdiu.

Od roku 1999 si vďaka iniciatíve OSN pripomíname 25. november ako Medzinárodný deň za odstránenie násilia na ženách. Až 48 % slovenských žien má podľa Inštitútu pre výskum práce a rodiny skúsenosť so psychickým násilím, s fyzickým alebo s vyhrážkami až takmer tretina žien. Podľa odborníkov nejde o individuálne zlyhania, ale rozsiahly spoločenský problém. Prečo tu stále máme rodovo podmienené násilie? Zuzana Botiková sa o tom bude rozprávať s Karin Štrofovou z OZ Vagus a Marianou Kováčovou z Centra Slniečko.

Ako mladým ľuďom priblížiť skúsenosť neslobody tak, aby to nebola len učebnicová téma, ale živý príbeh? Akú úlohu pri tom hrá umenie, film, divadlo či hudba? A ako sa mení spôsob, akým o histórii rozprávame? V rámci práve prebiehajúceho Festivalu slobody sa toto vydanie Chrobáka v hlave sa zameria na to, ako dnes mladí vnímajú slobodu, zodpovednosť a hrozby manipulácie či cenzúry, a aké paralely vidia medzi minulosťou a súčasnosťou. Hosťami Zuzany Botikovej sú Adela Martinkovičová a Rado Ragač z Ústavu pamäti národa.

"Súkromné dejiny demokracie" je podtitul knihy o rodinnej histórií Tvarožkovcov, ktorú napísala o svojom rozvetvenom príbuzenstve publicistka Zuzka Kepplová. Všíma si boj členov svojej rodiny za demokraciu - medzi legionármi, proti fašizmu aj v protikomunistickom odboji. Rodinné väzby úzko súvisia aj s modernitou - tvarožkovský odtlačok nesie bratislavská Metropolka, budova Sporiteľne na Kamennom námestí, ale aj Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle. Ako vie jedna rodina zhmotniť pohnuté 20. storočie a ako sa tvoria mýty - rodinné aj národné.

Slováci podporujú ochranu klímy a obnoviteľných zdrojov, napriek tomu, že to tak často v politickej diskusii, alebo na sociálnych sieťach nevyzerá. Tento poznatok vyplýva z nového výskumu Institutu 2050, ktorý okrem iného ukazuje nízku informovanosť o cieľoch a konkrétnych krokoch štátu v otázkach ochrany klímy. Verejnosť cíti potrebu konať a zároveň sa obáva, že pre ekologické opatrenia bude mať hlbšie do vrecka. Zuzana Botiková sa o vnímaní zmeny klímy rozpráva s Janom Krajhanzlom a Tomášom Chabadom z Institutu 2050.

Život na ideologickom spektre. Je ešte delenie na ľavicu a pravicu užitočné, alebo dnešné konflikty lepšie vystihuje os progresívni–konzervatívni? Dnešný "Chrobák v hlave" sa dotkne tiež fenoménu kultúrnych vojen, postavy Charlieho Kirka a jeho miesta na ideologickej mape, ale aj paralel medzi americkým konzervativizmom a stredoeurópskou iliberálnou transformáciou. Zaujímať nás bude aj druhá strana ideologického spektra - „ideologizácia“ univerzít a kultúrnych inštitúcií, či moralizmus progresívnych hnutí. Zuzana Botiková sa o týchto otázkach rozpráva s politológom a publicistom Pavlom Hardošom.

Počas procesu dekolonizácia získavali kolónie nezávislosť od koloniálnej mocnosti a začali si hľadať svoju vlastnú cestu. Aj kultúra sa môže zbavovať nánosov kolonializmu. Obnoviť pôvodnú identitu, hodnoty či kriticky prehodnotiť a odstrániť nadvlády iných kultúrnych vzorcov. Ako tento proces vyzerá v muzeálnej inštitúcií? Múzeum mesta Bratislavy nedávno predstavilo nový programový formát - Spicy Depository - ktorý priamo zasahuje do múzejného depozitára a hľadá v ňom témy, o ktorých sa predtým v múzeu veľmi nerozprávalo. Či už ide o menšiny, kontroverzné praktiky, sexualitu alebo iné témy, ktoré sú v mestskej inštitúcii možno menej očakávané. Čo do múzea patrí a čo nie so Zuzanou Botikovou rozoberajú Doris Sisková a Linda Mendelová z Múzea mesta Bratislavy.

Ústava moderného demokratického štátu by nemala byť iba garantom právnosti a spravodlivosti, ale aj súčasťou demokratickej identity spoločnosti. Často sa však stáva nástrojom politického boja. Aký máme na Slovensku vzťah k Ústave a k právam, ktoré sú v nej zakotvené? Patria do nej kultúrno-etické otázky? Má byť viac ako medzinárodné právo? Zuzana Botiková diskutuje o vývoji, novelizáciách a aktuálnych výzvach slovenskej spoločnosti s právničkou a odborníčkou na ústavné právo Luciou Berdisovou.

Hovorí sa, že kritizovať je najľahšie. To pritom vôbec nemusí byť pravda. Podať kritiku konštruktívne, priam láskavo, si vyžaduje nielen osobnostné črty ale aj stratégiu. Navyše, dá sa to naučiť. Ako sa vysporiadať so zlým hodnotením, ako zvládnuť ťažký rozhovor a prečo je aj ticho dobré? O kritike a technikách kritizovania sa Zuzana Botiková rozpráva s koučkou komunikácie a facilitátorkou Hanou Skljarszkou.

Na Slovensku tento týždeň štartujú Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. Je futbal iba voľnočasová zábavka, kolotoč peňazí, priestor pre agresívne a nacionalistické prejavy, alebo aj fenomén, ktorý reflektuje dôležité spoločenské tendencie? Prečo vo futbale nehľadať iba výsledky zápasov, ale aj umelecké, etické, filozofické či technologické otázky – téma Chrobáka v hlave so Zuzanou Botikovou, športovým redaktorom Martinom Kaiglom a filozofom Michalom Liptákom.

V dobe, keď sa v spoločnosti prehodnocujú úlohy žien a mužov, na internete sa objavujú ženy, takzvané tradwives, ktoré s hrdosťou zastávajú úlohu gazdiniek, matiek a opôr rodiny. Je to slobodná voľba, nostalgická romantika alebo politická agitka? Zuzana Botiková sa s českou sociálnou antropologičkou a odborníčkou na sociálne siete Marií Heřmanovou rozprávajú aj o širšom kontexte tvorcov obsahu na internete a kritických momentoch nedávnej minulosti, ktoré ich témam dodali nový étos aj pátos.