Advertise on podcast: Seriál Rádia Regina Západ

Príbeh o víne

Pred viac ako 14 rokmi, z takpovediac dobrovoľníckej poradne, vyrástla celoslovenská odborná organizácia, ponúkajúca pomoc nielen deťom a mladým ľuďom, ale všetkým, ktorí hľadajú pomoc pre svoju zranenú a boľavú dušu. Reč je o IPčku, o ľuďoch, ktorí často nemajú pracovný čas od - do. Táto pomoc, alebo ak chcete poslanie, funguje totiž bez ohľadu - ako sa hovorí na piatky, či sviatky. Pokračuje, či presnejšie - spomína Janka Bleyová.

„Čo keby sme deti prestali učiť históriu tak, že im o nej rozprávame, a dovolili im, aby si ju zahrali?“ Presne takúto možnosť najnovšie ponúka nová zážitková zóna Múzea mesta Bratislavy v Starej radnici, ktorá je určená predovšetkým rodinám s deťmi. Ako vznikalo Dejisko zisťovala ešte pred jeho slávnostným otvorením, ktoré sa uskutočnilo uplynulú sobotu, priamo na mieste Tatiana Šušková.

Život v karavane v sebe spája bývanie aj pohyb, voľnosť aj dobrodružstvo, komunitu kamarátov aj nové vzťahy. Leto sa už síce končí, ale sezóna karavanov pokračuje. Michal Herceg sa o tom presvedčil v termálnom areáli v Dunajskej Strede s jeho riaditeľom Gabrielom Somogyim. Ten sa len nedávno vrátil z veľkej medzinárodnej výstavy v Nemecku, kde videl aj rôzne luxusné karavany.

Rača bola v minulosti samostatná obec, známa najmä svojimi vinohradníckymi tradíciami, ale dejiny, vývoj a významné historické udalosti v tejto dnes už bratislavskej mestskej časti môžeme spoznať aj cez jej pomníky či pamätné tabule. Medzi najvýznamnejšie račianske pamätihodnosti patrí pomník padlým, ktorý pripomína udalosti z vojnových čias. Nájdeme tu pomník Vladimíra Plicku, po ktorom je pomenovaná aj ulica, pomník Samuela Jurkoviča, ktorý nám pripomína osobnosť zakladateľa družstevníctva a mnohé ďalšie. S Máriou Hatalovou a Janou Manikovou z Račianskeho muzeálneho spolku sa o nich rozprával Miroslav Würfl.

V Červeníku v priestoroch starej školy nájdete Stálu národopisnú expozíciu. Tá sa venuje najmä etnografii obce a bohatej tradícii spojenej s ľudovou a dychovou hudbou. No nájdete tam aj technické múzeum. Vzniklo viac-menej ako záľuba obyvateľa Milana Lachetu, ktorý už desaťročia zhromažďuje rôzne technické zaujímavosti. Koho zaujíma telekomunikačná technika, ale i premietacie prístroje či elektrofonické hudobné nástroje, príde si na svoje. Aj preto, že všetky tieto zaujímavosti sú vo funkčnom stave. Martin Jurčo sa Milana Lachetu v Červeníku pýtal, ako so zbierkou začínal.

Aj keď najviac sa hovorí o charite v predvianočnom období, tieto organizácie pracujú stále a pomáhajú tým, ktorí to najviac potrebujú. Centrum pomoci človeku v Piešťanoch sa nachádza na sídlisku Andreja Hlinku a prevádzkuje ho Trnavská arcidiecézna charita. Poskytujú špecializované poradenstvo, výdaj potravinovej a materiálnej pomoci, ale aj sociálnu rehabilitáciu. Majú aj nízkoprahový klub. Mária Babinská najskôr oslovila zástupkyňu riaditeľa charity Katarínu Pažítkovú.

Zistiť presné číslo denných letných táborov na západnom Slovensku zrejme nie je možné, pretože ich počet sa každoročne pohybuje v stovkách až tisíckach programov a turnusov. Ponuku totiž netvoria len cestovné kancelárie, ale aj stovky lokálnych organizácií, jazykových škôl, športových klubov, centier voľného času a mestských kultúrnych stredísk. Janka Bleyová sa v týchto horúcich letných dňoch rozhodla navštíviť tradičný denný športový tábor s priliehavým názvom „Športové prázdniny na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského". Najskôr oslovila manažéra spomínaného tábora Mgr. Petra Oleja.

Leto v malom meste. Takto nazval seriál na tento týždeň Michal Herceg. Ak máte chuť, poďte s nami na Považie, do mestečka Nemšová. Dopravný prostriedok nechávame na vás, ale na dnešný deň by sme navrhli bicykel. A aké je nemšovské leto? Najprv odpoveď tamojšieho primátora Miloša Mojta.

Viete, aké zvyky a tradície dodržiavajú Slováci, ktorí žijú v zahraničí? Tento týždeň vám ich priblížia krajania z viacerých európskych štátov. Na folklórnych slávnostiach pod Poľanou predstavili gazdinky z oblasti srbskej Vojvodiny rôzne kulinárske špeciality. Návštevníkov pohostila bývalá učiteľka Anna Balážová Čmelíková zo Starej Pazovy. Miroslav Würfl bol zvedavý aj na tradičné jedlá z ich regiónu.

V našom seriáli tento týždeň hovoríme o ľane a konope. Tieto materiály sa často využívali v minulosti. Potom prišli rôzne priemyselné technológie, ktoré ľan a konopu odstavili do úzadia. Dnes sa však vracajú. Niektorí pestovatelia majú už aj linky na pozberovú úpravu. Napríklad Slovenské konopné družstvo spája pestovateľov a dodáva ich spracovateľom pre stavebné účely. Takto bolo postavených už niekoľko desiatok domov s využitím konopného materiálu. Martinovi Jurčovi o tom povedal na jednej prezentácii zástupca spoločnosti Branislav Beník.

Mnohí školáci, ktorí si v týchto dňoch užívajú letné prázdniny, oddychujú aj s knihou v ruke. Medzi nimi sú aj mladí autori, ktorí sa tešia z úspechu v celoslovenskej literárnej súťaži SLOVO. Ocenenia si v uplynulých dňoch prevzali za svoje básne a prózy. Beáta Repíková oslovila jedného z ocenených – Adama Daniela Donovala, študenta Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia na Teplickej ulici v Bratislave, ktorý zaujal porotu básňou s názvom - Prečo žijeme v svete plnom nenávisti a hnevu?

Na Slovensku existuje množstvo rôznych folklórnych súborov. Existuje však iba jedna jediná tanečná umelecká skupina, ktorá dokáže spájať tradičný slovenský folklór s modernými tanečnými štýlmi - napríklad breakdance, hip-hop či step, a to všetko často za sprievodu rockovej hudby. Spomínanú tanečnú umeleckú skupina pod názvom „Čarovné Ostrohy“ - v svete tanca - mnohí považujú za zakladateľov folklórnej moderny, ktorá reprezentuje slovenský netradičný folklór doma i v zahraničí. Janka Bleyová sa za tanečníkmi a ich umeleckým vedúcim a choreografom Petrom Živnerom - vybrala na tréning do Petržalky.

Ich práca je poslanie. Vzdelávajú mladých ľudí, tešia sa, že môžu odovzdávať svoje vedomosti a skúsenosti mladšej generácii. Veľa sa hovorí o učiteľoch v základných a stredných školách, no vysokoškolskí pedagógovia sa až tak nespomínajú. Tento týždeň sme hovorili práve o nich, o kariérnom postupe, ako sa stať profesorom, ale aj o tom, akí sú dnešní študenti. Mária Babinská najskôr oslovila rektora STU, profesora Maximiliána Strémyho. Aký by mal byť dobrý pedagóg?

Vzniklo to nenápadne. Keď komárňanských divadelníkov volali na hosťovanie po Slovensku, zistili, že ich kulisy a rekvizity sú len ťažko prenosné. A tak začali naopak oni volať ľudí do Komárna. Cez deň turistom ukazujú mesto a večer im predvedú niektoré zo svojich predstavení. Ako to vyzerá? To vám už Michal Herceg priblíži v našom tohtotýždňovom seriáli.