Advertise on podcast: Príbehy výnimočných Novozámčanov

„Nenávisť nie je ako baterka alebo laser, že smeruje v danom momente na konkrétny bod, ale funguje ako rádiovysielač všetkými smermi”, hovorí v špeciálnom podcaste spoločensky angažovaný Novozámčan a študent Maďarského kolégia v Bratislave, Tamás Csanda.

S Marekom Hudecom, autorom inscenácie o príbehu výnimočného hlasu 50. až 70. rokov minulého storočia.

O nadčasovom celospoločenskom význame životného diela najvýnimočnešieho obyvateľa Nových Zámkov, jazykovedca Antona Bernoláka, hovorí v špeciálnom podcaste lektorka Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch, Marta Kasášová.

Jedným z miestnych lídrov Nežnej revolúcie bol aj Ondrej Berta, tajomník mestského národného výboru v roku 1990, ktorý v špeciálnom podcaste spomína na vývoj udalostí smerujúcich k zmene spoločenského usporiadania ako aj humanitárnu cestu, počas ktorej riskoval svoj život, aby neskôr doviedol Nové Zámky k slobodným voľbám.

180 ročná vojensky strategická úloha dvoch pevností tvorí históriu mesta, ktorého oslobodenie po 22 ročnej nadvláde Osmanskej ríše oslavovala celá Európa. Miestny historik, Alexander Štrba, hovorí v špeciálnej epizóde podcastu najmä o najdôležitejších udalostiach oboch vojenských stavieb, naivnom dobrodružstve mladého bojovníka, hanebnej zrade cisárskeho plukovníka ako aj o vlastnej motivácii k bádaniu po stopách dejín v jeho rodnom meste.

Novozámčan Juraj Meliš (13.6.1942 Nové Zámky - 22.11.2016 Skalica) bol výtvarník, grafik a akademický sochár. V rokoch 1960 až 1966 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jozefa Kostku. V rokoch 1973 – 1988 pôsobil ako externý pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 1989 bol spoluzakladateľom združenia výtvarníkov Gerulata. V období 1990 – 2007 pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, a to ako vedúci ateliéru Katedry sochárstva (1990 - 2008) a ako profesor od roku 1992. O máloktorom umelcovi možno bez námietok a tieňa pochybností povedať, že jeho dielo sa nepodobá na nič okolo seba, že jeho vizuálny svet je pôvodný, a pritom jasne rozpoznateľný. O Jurajovi Melišovi to platí bezo zvyšku. Za viac ako štyri desaťročia, počas ktorých sa venoval sochárstvu, sa stal jednou z najosobitejších postáv výtvarnej scény na Slovensku. Uvzato a tvrdohlavo, s totálnym nasadením, s neobyčajnou vnútornou vášňou a etickou naliehavosťou vytrvalo kráčal za cieľom nájsť a vyjadriť svoje miesto v umení a čase, ktorý žil. Melišovo chápanie sochárstva „sochaného“ z chudobných materiálov, pozbíjaného z holých, nahrubo opracovaných, prepaľovaných, absurdne a vyzývavo pomaľovaných trámov, dosiek, fošní a kmeňov, zdrôtovaných debničiek, hrdzavých plechov a banálnych objektov každodennosti je v dejinách nášho umenia 20. storočia mimoriadnym (a možno dodnes nedoceneným) vizuálnym gestom. Jeho tvorbu výrazne poznačila spoločensky pohnutá atmosféra prelomu 60. a 70. rokov po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, plná občianskych dezilúzií a sklamaní. Táto „nadutá a schematická doba“ viedla autora k tomu, aby bol – ako hovoril – „sám so sebou načisto“. Takmer od začiatku mali Melišove diela: objekty, sochy, prostredia, koláže či kresby priamy občiansky rozmer, vyznačovali sa adresným vyjadrovaním, neboli v nich žiadne vynútené mimikry či prispôsobovanie sa. Už v tvorbe prvých environmentov a objektov prezentoval nové antitradičné a antiestetické, „plebejské“ nazeranie na sochu. Od voľného – scénického – inštalovania priestorových celkov rozmanitými zostavami drevených objektov prešiel k vytváraniu umelých „muzeálnych“ úsekov prírodného prostredia v interiéri a patril k prvým, ktorí si v umení všimli ekologické ohrozenie sveta. Svojsky reflektoval vzťah konceptu a sochárskeho, neodadaizmom inšpirovaného objektu; stal sa jedným z kľúčových predstaviteľov neoficiálnej scény, a keďže mu bolo znemožnené realizovať a vystavovať voľné sochárske diela, venoval sa tvorbe vizuálnej poézie, vytváraniu grafických albumov s projektmi neuskutočnených sôch a šíril ich medzi priateľmi. V 80. rokoch pre seba objavil motív vlastnej, predčasne odliatej posmrtnej masky, ktorý sa preňho stal prostriedkom zamyslenia sa nad osudmi (manipulácie) jednotlivcov v spoločnosti. Meliš vždy vyslovoval svoje posolstvá „holými vetami“. Svoje „pravdy“ aj po roku 1989 formuloval tvrdo, priamo, údernými a jednoduchými prostriedkami a gestami. Rastúca miera sarkazmu v jeho poslednej tvorbe bola v priamej úmere k pociťovanému a prežívanému zúfalstvu zo stavu vecí verejných. Na silnom duchovnom a etickom kréde postavil aj pedagogickú činnosť na VŠVU. Melišovi nikdy nešlo o krasorečenie či ”peknotu” tvarov, za určitou brutalitou výrazu možno odhaliť citlivosť, za barbarstvom nehu, za výkrikom rozvážnu úvahu. Ironicky, neraz s diabolským ostňom sarkazmu, ale nikdy nie zlostne, často s humorom a láskavým postojom, bol vždy pripravený - pre tých chápavých i nechápavých - cez smiešno-smutné pocity, úsmev a úškľabok, zjaviť cez sochy a kresby pocity osobnej civilizačnej skepsy a tragickosti. Juraj Meliš je laureátom ocenení svojho rodného mesta - Čestný občan Mesta Nové Zámky (1997) a In Memoriam (2019). O umeleckom a ľudskom odkaze umelca, ktorého tvorba je jedným z vrcholov výtvarného umenia 20. storočia na Slovensku, hovorí v podcaste jeho osobný priateľ a výtvarný teoretik Ivan Jančár. (Fotografia: Galéria Art Capital)

Stovky ton leteckých bômb zhodených na Nové Zámky počas 2. svetovej vojny v rokoch 1944 a 1945 vzali mestu takmer všetko, nie však výnimočnú vnútornú silu Novozámčaniek a Novámčanov postaviť napriem tragickým stratám na životoch a majektu svoje mesto späť na nohy. Autor knihy Uzol - Vojnový príbeh Nových Zámkov, ktorá vyšla vo vydavateľstve Absynt, Marek Hudec, hovorí v špeciálnej epizóde podcastu najmä o motivácii k výskumu, svojom vzťahu k rodnému mestu, historých faktoch, príbehoch obetí a poškodených 3 ničivými bomardovaniami, ako aj o fyzickej obnove a psychickom vysporiadávaní sa mesta s vojnovými udalosťami.  (Fotografia: Štátny archív v Nitre, pracovisko Archív Nové Zámky)

Novozámčan Milan Jamrich je emeritným profesorom molekulárnej biológie. V rokoch 1965 - 1968 navštevoval novozámockú SVŠ. Aby si splnil životný sen, rozhodol sa v roku 1970 emigrovať za štúdiom do Nemecka (Frankfurt, Heidelberg) a neskôr do USA (Yale). Pracoval v amerických vládnych agentúrach - National Institutes of Health v Bethesde (Maryland, USA) a v U.S. Food and Drug Administration vo Washingtone, kde viedol oddelenie génovej terapie. Viac ako 20 rokov pôsobil ako profesor molekulárnej biológie na Baylor College of Medicine v Houstone (Texas, USA). Vo svojom výskume sa zameriaval najmä na vývojovú biológiu. Objavil kľúčový gén, ktorý spôsobuje vývin očí u organizmov. Výskumné výsledky jeho laboratória pomohli spoznať príčiny mnohých ľudských chorôb. Okrem molekulárnej biológie je jeho veľkou vášňou atletika - skok do výšky, ktorému sa dodnes aktívne venuje. Je majstrom ČSSR v ľahkej atletike, medzinárodným majstrom Veľkej Británie, vysokoškolským majstrom Nemeckej spolkovej republiky, 10-násobným majstrom USA, 3-násobným vicemajstrom sveta, majstrom sveta a halovým majstrom sveta veteránov v skoku do výšky. Bol trénerom anglického desaťbojára Colina Borehama, ktorý reprezentoval Veľkú Britániu na Olympijských hrách v Los Angeles v roku 1984. Milan Jamrich, Čestný občan Mesta Nové Zámky (2003), podporuje od roku 1995 finančným štipendiom študentov Gymnázia Nové Zámky, ktorí sa najväčšou mierou pričinili o dobrú povesť školy - laureátov Ceny Milana Jamricha. Spoluorganizoval tiež už 11. ročníkov charitatívneho behu na pamiatku svojho zosnulého syna Alexa (Alex’s 5k) na podporu povedomia o autizme, jeho výskumu a starostlivosti o pacientov. Od roku 2011 sa ním podarilo vyzbierať viac ako 200 tisíc dolárov. (Fotografia: Texas Medical Center)

Novozámčan Robert Vano je módnym a reklamným fotografom. Po maturite v roku 1967 namiesto nástupu na vojenskú službu emigroval cez Juhosláviu a Taliansko do Spojených štátov amerických, kde získal občianstvo a uplatnil sa ako kaderník a vizážista. Bol asistentom módnych fotografov, ako sú napríklad Horst P. Horst, Marco Glaviano alebo Giovanni Gastel. Od roku 1984 je samostatným fotografom. Pôsobil v New Yorku, Paríži, Miláne a v Prahe, kde fotografoval pre módne časopisy ako napr. Cosmopolitan, Harper's Bazaar alebo Vogue. Od roku 1995 žije v Praje, kde v období rokov 1996 - 2003 pracoval ako umelecký riaditeľ v českom vydaní časopisu Elle a neskôr do roku 2009 ako kreatívny riaditeľ v agentúre Czechoslovak models. Fotografuje čiernobiele portréty a akty na klasický film a používa tiež málo používanú techniku platinotypiu. Spolupracuje so svetovými značkami. Najradšej fotografuje pri dennom svetle. Vedie fotografické workshopy v Česku a na Slovensku. Magazín Colour Planet ho v roku 2009 označil za „medzinárodne presláveného fotografa“. V roku 2010 mu bola udelená Európska cena Trebbia za tvorivú činnosť. V roku 2021 sa stal laureátom Ceny primátora Mesta Nové Zámky.

Novozámčan Noël Czuczor je seriálovým a filmovým hercom. Vyštudoval Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Účinkoval v televíznych seriáloch Panelák, Mesto tieňov, Búrlivé víno, Za sklom, Milenky, Delukse, Nový život, Nemocnica, vo filmoch Čistič, Sedem zhavranelých bratov, Ophelia, Správa, Na prach, Svetlonoc, Láska hory prenáša a v divadelnom predstavení Zajačik. Za herecký výkon v postave Tomáša vo filme Čistič získal v roku 2016 národnú tvorivú Cenu IGRIC. Film Správa, v ktorej stvárnil osobu Alfréda Wetzlera, bol v roku 2020 nominovaný Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou na Oscara v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film.

Novozámčan Ján Galla je operný spevák a sólista opery Slovenského národného divadla. Účinkoval na najznámejších svetových operných scénach po boku popredných speváckych a dirigentských osobností.  Študoval spev na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Členom súboru Opery Slovenského národného divadla sa stal v roku 1981. O päť rokov neskôr (1986) získal na Medzinárodnej speváckej súťaži v Rio de Janeiro prvé miesto. Pravidelne vystupoval v zahraničí, kde stvárnil viacero postáv: Ramfisa (Aida) v Teatro Municipal Rio de Janeiro (1986), Veľkého Inkvizítora a Mnícha (Don Carlos) v Grand Opera Paris (1987), Waltona (Puritáni) v Bologni (1988), Kráľa (Aida) v chicagskej Opere North (1988), Principe de Bouillon (Adriana Lecouvreur, po boku Katie Ricciarelli) v Ludwigshafene (1991), Raimonda (Lucia di Lammermoor) v Dubline (1991), Paola (Simon Boccanegra) v Brémach (1992), Attilu (Verdi) a Claudia (Hamlet) v Opera North Leeds (1993, 1995), Rodolfa (Námesačná) v Staatsoper Wien (2001), Čekunova (Z mŕtveho domu) - na Wiener Festwochen (2007), v Amsterdame (2007), na Festival d'Art Lyrique d'Aix en Provence (2007), v milánskej la Scale (2010), v Staatsoper Berlin (2012, 2014), v Opéra Bastille Paris (2017) a Kecala v tokyjskej Suntory Hall (2010). V jeho repertoári nájdeme okrem toho postavy ako Gremin z opery Eugen Onegin, Sarastro z Mozartovej Čarovnej flauty, Don Basilio z Rossiniho opery Barbier zo Sevilly, Mefistofeles z Boitovej rovnomennej opery a mnoho ďalších. Umelec spolupracoval so širokým spektrom známych dirigentov: R. Gandolfi, G. Prètre, A. Zedda, R. Abbado, B. Bartoletti, M. Viotti, P. Boulez, L. Svárovský, S. Rattle – a s režisérmi – R. Karsen, P. Chéreau a s ďalšími. S Národným divadlom Praha ako Sarastro v Mozartovej Čarovnej flaute absolvoval turné po viacerých japonských mestách ako Osaka, Tokio, Nagano. Dôležitou súčasťou umeleckých aktivít speváka sú jeho koncertné vystúpenia. Tie ho zaviedli do prestížnych siení viedenského Musikvereinu, Salzburgu, Bologne či Kolína nad Rýnom. K jeho výrazným kreáciám na doskách Opery SND patrí napríklad titulná postava zo Suchoňovej hudobnej drámy Svätopluk v réžii Juraja Jakubiska i dve úlohy pod režijnou taktovkou svetoznámeho Petra Konwitschného: Bonzo v Pucciniho Madama Butterfly a Gremin v Čajkovského Eugenovi Oneginovi.

Novozámčanka Klára Novotná je diplomatkou a veľvyslankyňou s 30 ročnou diplomatickou skúsenosťou v zahraničnej službe Slovenskej republiky prevažne na vedúcich pozíciách.  Vyštudovala študijné odbory estetika a dejiny umenia. estetika a kulturológia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1980 - 1985).  Pred vstupom do diplomacie pôsobila v oblasti kultúry a školstva (1985 - 1990). Postupne absolvovala stáž v Bavorskej štátnej kancelárii na divízii pre medzinárodné a cezhraničné vzťahy v Slobodnom štáte Bavorsko (1991), bola vedúcou oddelenia pre nemecky hovoriace krajiny, Maďarsko a cezhraničnú spoluprácu na odbore bilaterálnej spolupráce na Ministerstve medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky (1991 - 1992), 1. radkyňou Veľvyslanectva Československej federatívnej republiky v Nemecku (1992), vedúcou zastupiteľského úradu vo funkcii Charge d'affaires na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Nemecku (1993 - 1994), mimoriadnou a splnomocnenou veľvyslankyňou na Veľvyslanectve Slovenskej republiky vo Švédskom kráľovstve (1994 - 1998), riaditeľkou kancelárie štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky (1998 - 2000), Charge d'affaires Stálej misie Slovenskej republiky pri OSN v New Yorku (2000 - 2005), riaditeľkou odboru pre Blízky východ a Afriku na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky (2005 - 2010), stálou delegátkou Slovenskej republiky pri UNESCO v Paríži (2014 - 2018) a v súčasnosti pôsobí od roku 2018 ako koordinátorka na sekcii medzinárodných organizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci na Ministerstve zahraničných vzťahov a európskych záležitostí Slovenskej republiky (od roku 2020 Ambassador at Large, koordinátorka Agendy 2020). Pani Novotná bola zaradená do zoznamu The World who's who of women (Europa Publications, 1997), je laureátkou Ceny Women Who Make a Difference (OSN, 2001), Ceny primátora Mesta Nové Zámky (2020) a ďalších cien a vyznamenaní.

Počúvate podcast projektu Príbehy výnimočných Novozámčanov, ktorí dlhodobo presviedčajú Slovensko, Európu a celý svet o svojom výnimočnom talente, vytrvalosti a spoločenskej zodpovednosti. Projekt vznikol v roku 2018 a v rámci neho sa už uskutočnili živé diskusie s ombudsmankou Máriou Pataykovou, prezidentom GLOBSEC-u Róbertom Vassom, globálnym koordinátorom v Červenom kríži Marcelom Štefánikom, spisovateľom Ballom a hádzanárom Martinom Stráňovským. Prijmite pozvanie vypočuť si a nechať sa inšpirovať príbehmi ďalších výnimočných novozámockých osobností.