Advertise on podcast: Film Europe

Michal Havran sa so svojimi hosťami rozprával na tému osudu detských hviezd a o filme Najkrajší chlapec na svete. Pozvanie do diskusie prijali uznávaná psychologička, vysokoškolská pedagogička a bývala herečka, profesorka Jana Plichtová, herečka, scenáristka a producentka Petra Vančíková-Kolevská a herec Slovenského národného divadla Richard Stanke. Pamätáte si Tadzia z Viscontiho Smrti v Benátkach? Ešte len 15-ročný Björn Andrésen sa stal zosobnením dokonalej chlapčenskej krásy v známej filmovej adaptácii románu Thomasa Manna. Aký bol však osud tohto mladíka v nasledujúcich rokoch? Aké tiene prenasledujú mladé talenty po zvyšok života? Diskusia prebieha v spolupráci s SME v rámci prehliadky súčasných severských filmov SCANDI 2022.

Odborníci debatovali o filme Tigre a mimoriadne talentovaných deťoch, ktoré od detstva tvrdo pracujú na dosiahnutí svojich snov. To však nesie so sebou aj veľký tlak na ich psychiku. Film Tigre je skutočný príbeh mladého švédskeho futbalistu, ktorý sa dostane do akadémie talianskeho veľkoklubu, kde sa musí vyrovnať s množstvom problémov, ale najmä s tým, či byť úspešným futbalistom je tou jedinou hodnotou, ktorú chce v živote dosiahnuť. Diskusiu moderovala novinárka Frédérique Halászová. Hostia: Dana Jančinová, riaditeľka 1. súkromného gymnázia na Bajkalskej ul. v Bratislave; Zuzana Vasičáková Očenášová, psychologička, facilitátorka a členka podporného tímu na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa; Michaela Magalová, absolventka Tanečného konzervatória E. Jaczovej. V spolupráci s Liga za duševné zdravie SR, Denník N prinasa Film Europe SK v ramci prehlidky SCANDI 2022  - Slovensko.

Okrúhly stôl Michala Havrana Je pravda, že, čo sa raz ocitne na internete, ostáva tam navždy? O (ne)zmazateľnej digitálnej stope, kyberšikane, ale aj sex-tapes a boji s technologickými gigantami ako s veternými mlynmi sa porozpráva Michal Havran so svojimi hosťami psychologičkou Janou Štefánikovou, režisérom Viliamom Csinom a odborníkom na netiketu Tomášom Kriššákom.  Diskusia je súčasťou siedmeho ročníka Crème de la Crème 2021. Hostia sa budú rozprávať o filme DELETE HISTORY. Réžia: Benoît Delépine, Gustave Kervern Traja susedia z predmestia sa vyrovnávajú s dôsledkami moderného sveta sociálnych sietí. Marie, môže kvôli sexuálnej nahrávke stratiť rešpekt svojho syna; Bertrandova dcéra, obeť online šikany; a Christine, ktorej Uber hodnotenie odmieta narásť. S pomocou skutočného hackera sa odhodlajú bojovať s mocnými veternými mlynmi súčasného života: s technologickými gigantami. Možno sú už od začiatku porazení, ale človek nikdy nevie…

Témou diskusie boli otázky: Ako vyzerá súčasný aktivizmus v klimatických témach. Čo urobila Greta s ekovedomím sveta? Prečo ju zároveň tak mnoho ľudí odmieta? Čo to znamená pre filmárov vyrábať biografiu s nádychom "fanúškovania" vlastnej téme?Diskutovať s Michalom Havranom budú: Barbora Sliepková, režisérka Jakub Hrbáň, aktivista z iniciatívy Fridays For Future Slovensko Jakub Filo, novinár a spisovateľ Juraj Mesík, analytik globálnych rizíkDiskusia vznikla vďaka podpore Švédskej ambasády vo Viedni.

Témou diskusie bude prezentácia Nórskej organizácie ICORN. Táto výnimočná iniciatíva bola založená Medzinárodným parlamentom spisovateľov (IPW) ako odpoveď na vraždu spisovateľov v Alžírsku. Ide o sieť miest poskytujúcich ukrýt ohrozeným spisovateľom a spisovateľkám. Po prvýkrát bola prijatá v Barcelone a rýchlo sa k nej pripojili mnoho ďalších miest a štátov, vrátane Spojených štátov a Mexika. V roku 2021 sa do zoznamu miest vďaka Nadácii Milana Šimečku a OZ literarnyklub.sk pridá aj Bratislava. V rámci diskusie sme sa zhovárali o dôležitosti hľadania miest pre prenasledovaných spisovateľov a spisovateľky a predstavila sa aj iránska spisovateľka Fatemeh Ekhtesari. Tej sa vďaka ICORNu podarilo získať zázemie v Nórsku, kde posledné roky tvorí a žije. Fatemeh vo svojej videovizitke v krátkosti predstaví svoj príbeh a prečíta pár básní. Hosťami diskusie budú:Helge Lunde (Riaditeľ ICORN)Laco Oravec ( ľudskoprávny aktivista a bývalý riaditeľ Nadácie Milana Šimečku, ktorá spúšťa projekt ICORN aj v Bratislave.)Diskusiu bude moderovať spisovateľ Michal Hvorecký. Podujatie organizujeme v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk a uskutoční sa vďaka podpore Nórskeho veľvyslanectva. Hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.

Témou diskusie budú otázky: Prečo sú konšpiračné teórie lákavejšie než realita? Ktorí ľudia majú väčšiu náchylnosť im veriť? Ako sa na ich obľube podpísali sociálne siete, politici či súčasná pandémia?Na tieto otázky a množstvo iných sa pokúsia odpovedať odborníci:Mgr. Zuzana Panczová, PhD. ( samostatná vedecká pracovníčka a zástupkyňa riaditeľky Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa výskumu naratívneho folklóru a skupinových stereotypov s dôrazom na oblasť fám, konšpiračných teórií a súčasných povestí, je autorkou monografie Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie.)Dušan Ondrušek, PhDr., PhD. (psychológ z organizácie PDCS, ktorá sa venuje intervenciám a vzdelávaní v témach transformácia konfliktov, obrana voči manipuláciám a medzikultúrne rozdiely. Pôsobí ako tréner a facilitátor, pomáhal pri uzmierovaní konliktov na Slovensku a vo viac ako 40 krajinách v zahraničí.)Prof. MUDr.Jozef Hašto, PhD. (slovenský psychiater a psychoterapeut. Vykonáva súkromnú psychoterapeutickú prax, prednáša na viacerých vysokých školách, pôsobí ako školiteľ v oblasti psychoterapie a venuje sa vydavateľskej činnosti. Je autorom viacerých odborných publikácií a desiatok odborných štúdií.)Jakub Goda (Venuje sa digitálnej komunikácii a boju proti dezinformáciam, aktuálne pracuje pre ministerstvo zdravotníctva)Michal Hvorecký (Spisovateľ a prekladateľ, pôsobí v Goetheho inštitúte a v roku 2017 vydal knihu Troll, ktorá reaguje na dezinformačnú scénu a propagandu) Diskusiu bude moderovať novinár Vladimír Šnídl, ktorý pracuje ako novinár v Denníku N, venuje sa okrem iného fenoménu dezinformácií a mediálnej osvete.Táto diskusia bola súčasťou pravidelných verejných debát vedcov a odborníkov organizovaných iniciatívou Veda pomáha - COVID-19.Rytieri spravodlivostiČierna komédia o pomste a nevyspytateľnosti vesmíru s Madsom Mikkelsenom v hlavnej úlohe. Nasadený vojak Markus sa vracia domov k dospievajúcej dcére Mathilde potom, čo jeho manželka umrela pri tragickej nehode vlaku. Zdá sa, že to bola len nešťastná zhoda náhod, až kým sa neukáže matematický geek Otto s dvomi excentrickými kolegami Lennartom a Emmenthalerom.Film Rytieri spravodlivosti je súčasou siedmeho ročníka SCANDI - prehliadky súčasného severského filmu.

Téma diskusie: Ikonické stavby robia atmosféru miest. Prečo toľké schátrali, a prečo niektoré musíme oživiť?Hostia:Silvia Hroncová - obnovuje Starú školu v Kokave nad Rimavicou Vít Halada - Katedra architektonickej tvorby Gábor Bindics - oživuje verejné priestory a pamiatky ako sú napríklad kúpele Grössling, Stará tržnica, či vedie projekt Živé námestieModeruje Milota Sidorová, urbanistka a riaditeľka kancelárie participatívneho plánovania MIBUNDINE(Berlinále 2019 - Strieborný medveď pre najlepšiu herečku Paulu Beer)Undine je historička, ktorá prednáša o mestskej výstavbe Berlína. Keď ju však opustí muž, ktorého miluje, dostihne ju starý mýtus. Musí zabiť muža, ktorý ju zradil, a vrátiť sa do vody. Nečakane stretáva profesionálneho potápača Christopha a zamiluje sa do neho. Je to nová, šťastná a čistá láska, naplnená zvedavosťou a dôverou. Keď ale Christoph začne cítiť, že Undine pred niečím uniká, prinúti ju to čeliť svojmu prekliatiu raz a navždy.Christian Petzold Nemecký režisér a scenárista Christian Petzold patrí medzi najzásadnejšie osobnosti súčasnej nemeckej kinematografie. Kedysi bol spájaný s civilnou kinematografiou tzv. berlínskej školy. Patrí medzi autorov z tohto okruhu, ktorých zaujímajú dosahy politiky na súčasný život a zároveň fantómová povaha kinematografie. Petzold rád pracuje s ozvenami žánrov a s uzlovými bodmi rôznych filmov z dejín kinematografie. Napríklad v snímke Jerichow (2008) vyšiel z trojuholníka filmu Poštár zvoní vždy dvakrát a preniesol ho do nemeckej súčasnosti, vo vrcholnom Fénixovi (2014) zase pracoval s hitchcockovským motívom „dvojakej ženy“, ktorý posunul do roku 1945.

V súvislosti s filmom Chlast od Thomasa Vinterberga. Téma alkoholizmu. Prečo je to spoločensky akceptovaná droga aj napriek tomu, že všetci poznáme jej negatívne účinky na osobný, či profesijný život.Hostia diskusie: - MUDr. Michal Turček, PhD. - psychiater, adiktológ, vo svojom odbore sa na pracovisku podieľa na liečebno-preventívnej starostlivosti a pedagogických činnostiach - Peter Balko - Scenárista a spisovateľ, Kandidát, Čiara, Ostrov, Vtedy v LošonciCHLAST (Cannes 2020 - Cannes Label, San Sebastian 2020 - Strieborná mušľa za najlepší mužský herecký výkon - Mads Mikkelsen, Thomas Bo Larsen, Magnus Millang a Lars Ranthe, Dánsky nominant na Oscara a nominácia na Európsku filmovú cenu.Existuje teória, že sa rodíme s malým množstvom alkoholu v krvi a mierna podnapitosť otvára našu myseľ svetu okolo nás, zmenšuje naše problémy a zvyšuje kreativitu. Povzbudení touto teóriou sa Martin a jeho traja priatelia, unavení stredoškolskí učitelia, pustia do experimentu spočívajúceho v tom, že si počas pracovného dňa udržujú stálu hladinku. Ak dokázal Churchill vyhrať druhú svetovú vojnu v alkoholickom opare, čo by mohlo pár kvapiek znamenať pre nich a ich študentov?