Advertise on podcast: Nezhasínaj!

Váh tu bol odjakživa. Vlnil sa zemou, dával vlahu poliam i lesom. Ale keď sa nahneval, bral všetko, čo mu stálo v ceste. Nemal zľutovanie a raz vzal do svojich osídel aj nevinnú pannu. Ľudová povesť hovorí, že Váh vo svojich vodách zalial mladú pannu, a to bez nádeje na únik. Iba raz v roku z vôd Váhu panna vystúpi, usadí sa na čierne skaly a kričí do diaľav. Vtedy prosí chlapcov aj mužov, aby ju zachránili. A ak sa im pannu podarí zachrániť, dostanú od nej kráľovskú odmenu. Otázne zostáva či je táto odmena hodná toho, čo sa im začne diať so životom. PS: Báť sa je povolené! Scenár: Katarína PivarčiováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

V roku 1925 sa stala v Tatrách pri Žabom plese tragédia, pri ktorej zahynuli záhadným spôsobom traja ľudia. Obeťami bol mladý študent, poľský prokurátor a jeho dvanásťročný syn. Jediný, kto prežil, bola prokurátorova manželka. Keď ju záchranári našli, sedela pri telách obetí. Preživšia nevedela vysvetliť, čo sa v ten osudný deň v Tatrách stalo. Vyšetrovatelia uzatvorili prípad ako nešťastie, počas ktorého zabíjal vzácny úkaz. Dobové médiá však písali o vražde. PS: Báť sa je povolené! CREDITSScenár: Ján MikušNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Niektoré budovy pôsobia zvonka celkom nevinne — sú čisté, prázdne, čerstvo omietnuté. No neraz sa stane, že stoja na miestach, kde sa kedysi pochovávalo. A tak pod vrstvou betónu niečo čaká na to, kým sa vonku zotmie. Báť sa je povolené! CREDITSScenár: Petra StračiakováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Nasledujúci príbeh vás vtiahne do atmosféry tajomstiev, napätia a nejasných hrôz, ktoré sa ukrývajú za stenami starého rodinného domu na Floride. Mladý pár sa vydáva na cestu za rodinným požehnaním, no namiesto očakávanej pohody narazí na temné udalosti, ktoré sa postupne vynárajú z hlbín minulosti. Čo sa naozaj skrýva v rodine, kde je láska jednej matky až chorobne silná – a kde sa minulosť nedá len tak spáliť na popol? Báť sa je povolené! CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Slovenský folklór je bohatý na tajomné bytosti, ktoré formovali predstavy našich predkov o svete. Medzi menej známe, no mimoriadne zaujímavé bytosti patrí rarašok. V slovenských poverách je často vykresľovaný ako malý domový duch, ktorý môže byť užitočný, no rovnako ľahko dokáže obrátiť všetko na neporiadok. V niektorých príbehoch má dokonca podobu iskričky pri peci, inokedy chlpatého škriatka s ohnivými očami. V ústnom podaní bol však viac než len postavička z rozprávok – predstavoval symbol narušeného poriadku, napätia či vnútorných rozporov v dome. Rarašok prichádza, iba keď ho zavolajú. Slúži na to zaklínadlo vyslovené o polnoci, na správnom mieste a so správnym úmyslom. Vtedy sa zjaví nie ako malé strašidielko, ale ako magická entita, ktorá dokáže splniť to, po čom človek túži najviac na svete… avšak za cenu, ktorú si málokto dopredu uvedomuje. PS: Báť sa je povolené! CREDITSScenár: Katarína PivarčiováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia:Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová

V chladných vodách pri západnom pobreží dnešnej Austrálie leží nenápadný ostrov Beacon, známy aj ako Ostrov vrahov. Na prvý pohľad pôsobí ako obyčajný kus skaly v Indickom oceáne. No pod jeho pieskom a medzi útesmi sa dodnes nachádzajú kosti ľudí, ktorí sa stali obeťami jednej z najtemnejších kapitol námorných dejín. Príbeh, ktorý sa tu odohral v roku 1629, nemá obdobu svojou brutalitou ani mierou ľudského zlyhania. Miestni historici hovoria o jednej z prvých zaznamenaných masových vrážd v austrálskych dejinách. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené! CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Pojem psohlavec dnes znie tajomne a trochu rozprávkovo. Jeho význam je však doslovný - človek s hlavou psa. V ľudových povestiach boli psohlavci vnímaní ako neľudské a nebezpečné bytosti, mali štekavú reč a divoké správanie. Ich úlohou nebolo len strašiť. Symbolizovali neznáme a cudzie, teda všetko, čo stálo mimo bezpečného sveta dediny alebo kráľovstva. Psohlavci tak patrili do rovnakého folklórneho sveta ako draci, démoni či obri. Nalesujúci príbeh vám opíše udalosti v osade Sudina pod Poľanou v roku 1944, kedy sa v lesoch neskrývali iba Partizáni. T Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené! CREDITSScenár: Veronika KolejákováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Juraj HrnčiríkPodcast produkcia: Simona Mičová

Na prvý pohľad je to len osamelá silueta na obzore. Biely liatinový maják Great Isaac Light, stojaci na drobnom ostrove Great Isaac Cay severne od Bimini, už viac ako 160 rokov vzdoruje vetru, slanej vode a zabudnutiu. No udalosť z roku 1969, ktorá sa s ním spája, dávno presiahla jeho navigačnú funkciu. Maják sa stal symbolom nevysvetlených zmiznutí v oblasti Bermudského trojuholníka a zároveň miestom, kde sa zrodila legenda o „Grey Lady“. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené! CREDITSScenár: Jana CvikováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Počuli ste už o Paulínskom kláštore s názvom Mariánska Čeľaď? Je považovaný za jedno z najstrašidelnejších miest na Slovensku. Chátrajúce ruiny kláštora sa nachádzajú v okrese Nové Zámky, blízko kúpeľnej obce Podhájska. Hoci z monumentálneho kláštora sú dnes už len ruiny, trýznivá atmosféra, ktorú vyžaruje, má svoje korene v jeho dávnej, krvavej histórii. V útrobách sa údajne dodnes ozývajú ženské náreky a niektorí návštevníci v jeho temných uličkách dokonca zachytili pohyby bytostí z ríše mŕtvych. Možno aj preto priťahuje nielen lovcov duchov, ale aj vyšetrovateľov paranormálnych javov. Vypočujte si epizódu Diabolský kláštor, ktorá vám priblíži príbeh Terezy - dievčiny, ktorej sa podarilo uniknúť pred zvrátenými chúťkami nerestných míchov. CREDITS || Scenár: Katarína Pivarčiová | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Odkiaľ prichádzajú námety a inšpirácia na tvorbu príbehov? Ide naozaj o príbehy, ktoré sa stali? Čo je v príbehoch založené na faktoch a čo je dofabulované? Prečo radi počúvame strašidelné príbehy a prečo nás fascinujú udalosti, ktoré sa stali v dávnej minulosti? Prečo nás aj v súčasnej dobe dokáže ovládať iracionálny strach? Prečo je počúvanie true crime a mystery príbehov zdraviu prospešné a prílišna racionalita nám môže škodiť? Vytráca sa zo sveta magickosť? Odpovede nielen na tieto otázky vám dajú dramaturgička Diana Kacárová a podcast produkčná Simona Mičová. Hostkou tretej špeciálnej epizódy je psychologička a scenáristka Veronika Kolejáková. PLUS! EXTRA obsah sa dozviete o týchto epizódach: #19 Baskické bosorky | #29 Pôstne dievča | #34 Krvavé šenky | #36 Čierny sneh | #49 Sivý kameň. Knihy spomenuté v podcaste, ktoré by vás mohli zaujímať: Populárne spisy I. - III. (Holuby Ľudevít Jozef Dr.). Žitkovské bohyne (Kateřina Tučková). Svätyne (Dominika Madro). Šeptuchy (Alena Sábuchová). Dom pre jeleňa (Dominika Moravčíková). Nepriateľ zvnútra (Tatiana Bužeková). Podcast o podcaste Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Druhá svetová vojna, najväčší ozbrojený konflikt v našich dejinách, sa skončila zhodením atómovej bomby na Hirošimu a Nagasaki, čo ukázalo ničivé účinky zbraní hromadného ničenia. Od tej doby sa 20. storočie stalo obdobím konšpiračných teórií o tajných vojenských projektoch. Ufológovia a konšpirátori tvrdia, že vlády aj dnes skrývajú informácie o stretnutiach s mimozemšťanmi a o pokročilých technológiách. Jedným z takýchto projektov je aj Filadelfský experiment, známy ako Experiment USS Eldridge. Príbeh, ktorý sa objavil v 50. rokoch 20. storočia tvrdí, že počas 2. svetovej vojny bol americký torpédoborec USS Eldridge zapojený do tajného pokusu, ktorý mal za cieľ dosiahnuť neviditeľnosť pomocou elektromagnetických polí. Experiment je spojený s teóriami o tzv. "neprechádzajúcom čase" a teleportácii. Vypočujte si príbeh Ala Bieleka, ktorý až do konca života tvrdil, že je v skutočnosti Edward Cameron, vojakom, ktorý Filadelfský experiment zažil. CREDITS || Scenár: Zuzana Sotáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Fenomén „pojedača hriechov“ predstavuje historický rituál, ktorý sa vykonával v rôznych častiach Európy, najmä na Balkáne, v Anglicku, Walese a aj v niektorých oblastiach Slovenska. Tento zvyk bol spojený s posledným pokáním a očistením duše zosnulého, kedy si Pojedač hriechov vypočul nevyspovedané hriechy zosnulého. Následne cez rituál konzumácie chleba, ktorý bol predtým položený na tele umierajúceho, mal prijať jeho hriechy, a tak ho očistiť. Tento rituál bol sprevádzaný odmenou pre pojedača hriechov, avšak jeho duša zostávala „poškvrnená“. Tradícia sa líšila v závislosti od regiónu a postupne zanikla v dôsledku zmien v náboženských a spoločenských praktikách. Vypočujte si príbeh študenta Jakuba, ktorý pre chlapčenskú nerozvážnosť a ilúziu rýchleho zárobku zapredal svoju dušu. CREDITS || Scenár: Petra Stračiaková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

Nie je to tak dávno, čo vydajadychtivé ženy verili, že si pravú lásku dokážu pričarovať. Pomáhali si riekankami, bylinkami, rituálmi či rôznymi „magickými“ predmetmi. Jedným z nich bol aj sivý kameň. Povera o Sivom kameni je známa najmä v slovenských a českých tradíciách. Tento kameň je často spájaný s magickými a mystickými vlastnosťami, najmä v kontexte ochrany a predpovedania budúcnosti. V niektorých regiónoch sa tiež verilo, že ak si žena nájde Sivý kameň a nosí ho pri sebe, napríklad v náhrdelníku alebo ako amulet, môže jej to pomôcť pri hľadaní pravého partnera.Tento kameň sa tiež v niektorých verziách považuje za prostriedok na ochranu lásky, aby vzťah bol stabilný a odolal vonkajším vplyvom. Ak sa kameň vráti do pôdy alebo ho niekto stratí, môže to podľa niektorých verzií znamenať neúspech v láske alebo ukončenie vzťahu. Vypočujte si príbeh Zuzany, ktorá si za pomoci čarov chcela pripútať muža. Tie mu však zobrali to najcennejšie, čo mal – jeho dušu. Scenár: Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová

V obci Moldava nad Bodvou, východne od Košíc, sa nachádza nie veľmi známa jaskyňa. Vstup do nej je ukrytý v kamennom previse a je taký úzky, že sa cez neho dospelý človek ledva pretlačí dnu. Ak sa mu to aj podarí, čaká na neho temný labyrint plný klaustrofobických chodieb, v ktorých sa dá veľmi ľahko stratiť. Hoci je jaskyňa kvôli bezpečnosti od roku 1984 pre verejnosť uzatvorená, je už niekoľko desaťročí predmetom skúmaní archeológov. Počas vykopávok tu objavili pozostatky z rôznych historických období, pričom najstaršie majú takmer 7 000 rokov. Vtedy v jaskyni pravdepodobne pobývali pravekí ľudia. Okrem fragmentov keramiky sa v Moldavskej jaskyni našli aj ľudské kostry a rôzne drobné predmety, ktoré naznačujú, že v stredoveku v nej došlo k tragédii. Moldavská jaskyňa nie je len geologicky a archeologicky zaujímavým miestom, ale aj lokalitou plnou histórie, mýtov a nevysvetlených udalostí, ktoré nám dokážu priblížiť už len príbehy. Vypočujte si epizódu o trúchlivom osude vojaka Juraja, ktorý v stredovej Bitke pri rieke Slaná čelil neľútostnému osudu s Tatármi. Jeho boj o prežitie je pripomienkou, že svetlo si vždy nájde cestu tam, kde je odhodlanie prežiť. PS: Báť sa je povolené! Scenár: Petra StračiakováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová

Na prvý pohľad milá a vážena vdova, v skutočnosti žena, ktorá verila v silu okultizmu a nadprirodzena. Pre sled tragických udalostí, ktoré ju počas života zasiahli, nadobudla presvedčenie, že je prekliata. Aby pred zlými duchmi ochránila nielen seba, ale aj svoju rodinu, rozhodla sa zabíjať. Leonarda Cianciulli sa kvôli svojim paranojám a následne sériou vrážd, ktoré v 30. rokoch 20. storočia vykonala, stala najznámejšou ženou v Taliansku. Dodnes si ju dejiny pamätajú ako La Saponificatrice di Correggio, teda mydlovú babu. Jej prípad je považovaný za jeden z najznámejších prípadov kriminálnej histórie v Taliansku vôbec a stále je predmetom mnohých psychologických a kriminologických štúdií. Tie sa zaoberajú motiváciami, ktoré Leonardu viedli k tomu, aby z obetí vyrábala mydlá či koláčiky. Tie potom rozdávala známim a susedom. Leonarda svoje činy nikdy neoľutovala. Verila, že iba takto mohla naplniť svoj osud. V ženskej väznici strávila zvyšok svojho života. Nátroje, ktoré na spracovávanie obetí a následnú výrobu mydiel používala,  sú dodnes vystavené v kriminologickom múzeu v Ríme. PS: Báť sa je povolené! Scenár: Michaela MaterákováNámet a dramaturgia: Diana KacarováHlas: Marek MajeskýZvuková produkcia: Miroslav BaričičPodcast produkcia: Simona Mičová