Advertise on podcast: Vizita

Rakovina pankreasu patrí medzi nádory, pri ktorých medicína veľmi dlho narážala na jeden veľký problém. Vedela, čo nádor poháňa, ale nevedela ho účinne zastaviť.  V auguste však americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv schválil nový liek, ktorý cieli práve na jednu z kľúčových molekulárnych dráh rakoviny pankreasu.  Volá sa daraxonrasib a predáva sa pod názvom Rasonque.  Pri jeho klinickom skúšaní prišli prekvapivé výsledky: v štúdii pacienti po predchádzajúcej liečbe žili po podaní nového lieku v priemere okolo trinásť mesiacov, čo bol takmer dvojnásobok oproti inej podanej liečbe. Je to prvá schválená liečba rakoviny pankreasu, ktorá priamo cieli na RAS - bielkoviny, ktoré patria medzi hlavné motory rastu týchto nádorov.  Príbeh tohto lieku sa však stál známy aj vďaka konkrétnemu pacientov. Bývalý americký senátor Ben Sasse v decembri 2025 oznámil, že má metastatickú rakovinu pankreasu vo štvrtom štádiu. Neskôr sa zapojil do klinickej štúdie daraxonrasibu. V apríli už otvorene hovoril o tom, že mu liečba priniesla viac času aj lepšiu kvalitu života.  Je to teda nový začiatok v liečbe rakoviny pankreasu? Alebo len prvý krok? A čo presne daraxonrasib v nádorovej bunke robí, komu môže liek pomôcť a dostanú sa k nemu aj pacienti na Slovensku?  V novej epizóde Vizity odpovedá na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej lekárka Lívia Hlavačková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podcastu Vizita môžete podporiť cez https://herohero.co/vizita  – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Predstavte si, že sa dnes objaví podozrenie na výskyt choroby, ktorá v minulosti zabíjala milióny ľudí. Choroby, ktorú si spájame so stredovekom, čiernou smrťou a masovým umieraním.  Mor nie je iba súčasťou histórie. Stále existuje, a jeho najnebezpečnejšia forma - pľúcny mor, môže bez včasnej liečby dokonca zabiť človeka v priebehu niekoľkých dní.  Aj to je dôvod, prečo nedávne správy z Ruska spôsobili v spoločnosti rozruch. Obavy z morovej nákazy vyvolala smrť výskumníčky, ktorá začiatkom októbra zomrela na jednotke intenzívnej starostlivosti v Irkutskej oblasti.  Dvadsaťosem ročnej Darii Šipilovej lekári diagnostikovali zápal pľúc neznámeho pôvodu. Správa vyvolala obavy, že by mohlo ísť o začiatok nebezpečného šírenia nákazy.  Svetová zdravotnícka organizácia desiateho októbra uviedla, že príčina smrti zostáva nepotvrdená. Podľa informácií, ktoré poskytli ruské úrady, sa mor nepotvrdil ani u kontaktov zosnulej a neexistujú dôkazy o pokračujúcom prenose nákazy v súvislosti s týmto prípadom.  Čo teda v skutočnosti vieme o udalostiach v Rusku? Ako sa mor prenáša, prečo je jeho pľúcna forma taká nebezpečná a dokázali by sme ju dnes účinne liečiť? A predovšetkým: existuje dôvod, aby sme sa obávali aj na Slovensku?  Na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej odpovedá v novej epizóde Vizity Adriana Liptáková, prednostka Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú mikrobiológiu.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podcastu Vizita môžete podporiť cez https://herohero.co/vizita  – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dve dievčatá, ktoré sa narodia zrastené panvami. Presne to sa stalo 9. júna tohto roka v Bratislave. Na Slovensku prišli na svet siamské dvojčatá. Každé z nich má vlastné srdce, pľúca aj obličky. Podľa odborníkov ide o mimoriadne vzácny prípad, s ktorým sa stretnú možno raz za život. Na ich príchod sa pritom pripravoval celý tím odborníkov. Opakované vyšetrenia počas tehotenstva ukazovali, s akým spojením sa lekári môžu stretnúť. A napriek tomu až samotný pôrod ukázal, čo ich naozaj čaká.  Čo sa odohráva na operačnej sále, keď na svet prichádzajú dve deti, ktoré sú fyzicky spojené? Ako sa vôbec plánuje takýto pôrod, kedy lekári vedia, či je deti možné oddeliť a kedy to možné nie je?  Aj o tom sa v novej epizóde Vizity zhovára moderátorka Denisa Prokopčáková s lekárom, ktorý bol priamo pri ich narodení - pôrodníkom Petrom Kaščákom.  Odporúčanie: Ak chcete lepšie rozumieť ženskému zdraviu bez zbytočného tabu a strašenia, vypočujte si aj podcast Gyncast z produkcie podcastov SME. Peter Kaščák v ňom o intímnom zdraví, gynekológii, pôrode či tehotenstve hovorí zrozumiteľne a otvorene. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podcastu Vizita môžete podporiť cez https://herohero.co/vizita  – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čo musí mať človek v hlave, aby sa dobrovoľne postavil na hrazdu, vrhol sa do vzduchu a veril svojmu telu natoľko, že sa ani na sekundu nezľakne?  Pri gymnastike totiž rozhodujú centimetre, zlomky sekundy a absolútna kontrola nad telom.  Lenže telo nie je stroj.  Niekedy zlyhá. Niekedy bolí. A niekedy príde moment, keď treba urobiť niečo, o čom viete, že sa nemusí skončiť dobre. Slavomír Michňák patrí medzi ľudí, ktorí svoje telo vystavujú tejto hranici znova a znova.  S gymnastikou začal ako malé dieťa. Roky trénoval, súťažil, padal, vracal sa späť a dostal sa medzi najlepších gymnastov na svete.  V novej epizóde Vizity sa moderátorka Denisa Prokopčáková zhovára so Slavomírom nielen o gymnastike, ale najmä o tom, ako môže človeku zmeniť život a čo robí s jeho identitou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podcastu Vizita môžete podporiť cez https://herohero.co/vizita  – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Malý grafický prvok, meno milovanej osoby, ale aj celý rukáv či chrbát pokrytý masívnym motívom. Tetovanie je staré ako ľudstvo samo. Väčšina z nás ho vníma ako ozdobu na koži: nechávame sa tetovať, aby sme vyjadrili svoju identitu, alebo oslávili dôležitý míľnik v živote.  Ale čo ak jeho príbeh pokračuje oveľa hlbšie?  Keď ihla tetovacieho strojčeka  opakovane prepichne kožu, nevzniká len obrázok. Vzniká rana. Do kože sa dostáva cudzorodý materiál, a na novú situáciu okamžite reaguje imunitný systém. Niektoré imunitné bunky pigment pohltia, iné pritom zahynú, a časť atramentu sa môže dostať až do lymfatických uzlín.  Čo vlastne tetovanie robí s naším imunitným systémom? Kam sa dostáva pigment, ktorý si nechávame vpichnúť do kože? Prečo niektoré farby spôsobujú viac problémov než iné? A máme sa pre nové poznatky o tetovaní začať báť?  V novej epizóde Vizity odpovedá na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej molekulárny biológ Adam Obr, ktorého možno poznáte aj z podcastu Jak funguje život.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podcastu Vizita môžete podporiť cez https://herohero.co/vizita  – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Každý deň urobíme stovky pohybov, nad ktorými vôbec nepremýšľame. Vstaneme z postele, zodvihneme zo zeme dieťa, obujeme sa alebo povysávame celý byt. Až jedného dňa príde pohyb, ktorý všetko zmení. Človek zrazu pocíti ostrú bolesť, jeho chrbát sa zablokuje, zostane nehybne stáť uprostred miestnosti a nevie sa narovnať.  Diagnóza je jasná: poškodená platnička.  V novej epizóde podcastu Vizita sa moderátorka Denisa Prokopčáková zhovára s novinárkou Zuzanou Kovačič Hanzelovou o tom, aký je život s poškodenou platničkou, či sa preto nebála pôrodu, aké komplikácie zažila po pôrode a čo by odporučila každému človeku, ktorý si pri bolesti chrbta hovorí, že o nič nejde. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podcastu Vizita môžete podporiť cez https://herohero.co/vizita  – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský navrhuje, aby zdravotné poisťovne mali zákonnú povinnosť na požiadanie nájsť a určiť pacientovi konkrétneho ambulantného špecialistu. Pacient by vďaka tomu už nemal obvolávať ani obchádzať desiatky ambulancií s výmenným lístkom. Zodpovednosť by mali prevziať poisťovne.  Znie to skvele, no nie? Zväz ambulantných poskytovateľov a ďalšie združenia však upozorňujú, že samotný predpis na papieri nezmení reálny nedostatok lekárov. Kapacitu ambulancií jednoducho nenafúkneme.  Je aktuálna situácia v ambulanciách alarmujúca, môže návrh verejného ochrancu práv ešte predĺžiť čakaciu lehotu, prečo na Slovensku nemáme dostatok špecialistov a dostávame sa do stavu, že nebude mať kto liečiť naše deti?  Sledujete podcast Vizita. V tejto epizóde na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej odpovedá Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podcastu Vizita môžete podporiť cez https://herohero.co/vizita  – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Žijeme v ére obrovského technologického aj vedeckého pokroku. Dožívame sa vyššieho veku a na mnohé ochorenia už dnes existujú účinné lieky. Dá sa povedať, že oproti našim predkom žijeme v blahobyte.  Ale sme aj šťastnejší? Akým výzvam čelí náš duševný svet, chýba nám blízkosť iných ľudí? A nakoľko máme šťastie vo vlastných rukách? V novej epizóde podcastu Vizita odpovedá na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej psychológ Aleš Bednařík.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podcastu Vizita môžete podporiť cez https://herohero.co/vizita  – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bunky nie sú v našom tele len tak usadené. Často sa vrtia a menia svoju polohu. Dokonca sa presúvajú aj na iné miesto. Imunitné bunky putujú tam, kde vznikla infekcia, krvné doštičky pri poranení zase vytvárajú zrazeninu, ktorá zabraňuje krvácaniu. No nie vždy je putovanie bunky dobrá správa. Vďaka ich pohybu môžu vznikať aj nádory v rôznych častiach tela.  Hoci to znie jednoducho, všetko je sprevádzané zložitými molekulárnymi mechanizmami. A ako je možné, že bunka dokáže zdvihnúť kotvy a presunúť sa z jedného miesta na druhé, bolo doteraz veľkou neznámou.  S prevratnými zisteniami prišiel nedávno medzinárodný vedecký tím pod vedením Zuzany Kadlecovej z Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne a Cambridgeského inštitútu pre lekársky výskum. Ukázal totiž, ako sa bunka môže oddeliť od okolitého tkaniva a vydať sa na cestu. Objav môže pomôcť spomaliť šírenie nádorov. V novej epizóde podcastu Vizita bude na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej odpovedať Daniela Kročianová, jedna z prvých autorov štúdie o pohybe buniek, ktorú nedávno uverejnil prestížny vedecký časopise Nature Communications.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Možno ste to už zažili. Počas leta ste sa okúpali v jazere, no keď ste z neho vyšli von, okrem osvieženia ste pocítili aj nepríjemný pocit pálenia, svrbenia a na koži sa vám objavilo niekoľko malých pupencov.  Odborníci upozorňujú, že stovky ľudí si z českých prírodných kúpalísk odnesú svrbivú vyrážku, ktorú mylne pripisujú siniciam alebo bodavému hmyzu. Ale v skutočnosti ju spôsobujú larvy parazitov vodných vtákov. A samotné ochorenie sa volá cerkáriová dermatitída.  Mali by sme si dávať pozor, do akej vody počas leta vkročíme, aké najnebezpečnejšie parazity sa nachádzajú v rybníkoch a jazerách na Slovensku a v Česku, aký priebeh má cerkáriová dermatitída a je pre nás nebezpečná?  V novej epizóde podcastu Vizita odpovedá na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej parazitológ Tomáš Macháček z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na sociálnych sieťach vytvorila zábavný príspevok o veciach, ktoré o nej mnohí ľudia nevedia. A potom prišla reakcia, ktorú nečakala: ľudia jej začali písať, že by mala ísť na diagnostiku autizmu. Nakoniec influencerka Nika Vujisić naozaj vyhľadala odborníkov a zistila, že sa roky lieči na zlú diagnózu a skutočne má autizmus.  Ako to celé prežívala, v čom je jej myslenie iné ako u ostatných ľudí, nakoľko je kombinácia autizmu, ADHD a vysokého IQ vzácna a prečo je dôležité hovoriť o duševnom zdraví aj na sociálnych sieťach?  Aj o tom sa zhovára v novej epizóde podcastu Vizita s moderátorkou Denisou Prokopčákovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mladí lekári opäť robili veľký prieskum, ktorý aj tentoraz vyplnilo viac ako tisíc lekárov a lekárok. Zisťovali v ňom napríklad aj to, čo všetko vplýva na psychickú záťaž respondentov a ktoré zručnosti im po absolvovaní medicíny najviac v praxi chýbali.  Nastáva aktuálne v nemocniciach akási zrážka generácií, čím sa mladí lekári líšia od ich starších kolegov a kde je pri otázkach vyhorenia hranica medzi zlyhaním systému a osobným nastavením jednotlivca?  V novej epizóde Vizity odpovedá na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej Maroš Noge, ktorý stojí na čele organizácie Mladí lekári.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Dokáže pomôcť pri chudnutí, znížiť riziko infarktu, mŕtvice aj cukrovky druhého typu. Dnes už existujú stovky štúdií, ktoré hovoria v prospech stredomorskej stravy.  Je však naozaj kľúčom k dlhovekosti, dokáže pôsobiť protizápalovo a prináša so sebou aj nejaké riziká?  V novej epizóde podcastu Vizita odpovedá na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej Silvia Horecká, odborníčka v oblasti zdravotnej biológie a potravinárskych technológií.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

O zriedkavých ochoreniach sa často dozvedáme vďaka príbehom jednotlivcov, ktoré sa ocitnú v médiách. No v skutočnosti na Slovensku žije viac ako 300-tisíc pacientov so zriedkavým ochorením a mnohí z nich čakajú na správnu diagnózu celé roky. Ich príznaky sa prekrývajú s inými ochoreniami, chodia od jedného špecialistu k druhému, sú opakovane nesprávne diagnostikovaní a ich stav sa medzičasom zhoršuje.  Ako dlho pacienti so zriedkavým ochorením blúdia v systéme, než sa dopracujú k správnej diagnóze, koľko z týchto ochorení by sa dalo odhaliť pomocou genetických testov a koľko finančných prostriedkov by to mohlo ušetriť?  Na tieto, ale aj mnohé ďalšie otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej bude v novej epizóde podcastu Vizita odpovedať Róbert Petrovič, vedúci oddelenia molekulovej a biochemickej genetiky Ústavu lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Univerzitnej nemocnici v Bratislave.  – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zamýšľate sa niekedy nad tým, ako často chytáte do rúk svoj mobilný telefón a koľko času trávite na sociálnych sieťach? Na začiatku roka obleteli svet štatistiky, podľa ktorých priemerný študent strávi so smartfónom v ruke päť a pol hodiny denne. No ak si tento životný štýl udrží po celý svoj život, znamená to, že nad displejom prežije až 25 rokov. Upozornil na to Daily Mail.  Aký veľký problém majú pre digitálne technológie dospelí aj deti, narúšajú sociálne siete vzťahové väzby medzi rodičmi a deťmi, kradnú detstvo a vieme dnes už povedať, či čas strávený pred obrazovkou ničí naše zdravie?  V novej epizóde podcastu Vizita odpovedá na otázky moderátorky Denisy Prokopčákovej psychológ Michal Božík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na [email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Vizita a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Vizita. See omnystudio.com/listener for privacy information.