Advertise on podcast: Experiment

Nanočastice sú také malé, že ich rozmery meriame v milióntinách milimetra. Je to svet, v ktorom vedci stále objavujú nové vlastnosti materiálov a hľadajú možnosti ich využitia v medicíne. Dokážeme nanočasticu navrhnúť tak, aby reagovala na svetlo a pomohla zasiahnuť nádorovú bunku? A čo sa s ňou stane, keď prenikne dovnútra bunky? Zostane rovnaká alebo ju bunka začne meniť?

Šesť dní s teplotami nad 40 °C, vyschnuté korytá riek a historický kolaps Dunaja, aký sme v lete nezaznamenali 126 rokov. Leto 2026 prepisovalo klimatické mapy Slovenska a zasiahlo pôdu aj zásoby podzemných vôd oveľa tvrdšie než obávaný rok 2022. Ako rýchlo sa naša krajina mení, prečo nás už zachrániť nedokážu ani alpské ľadovce a čo to znamená pre našu pitnú vodu?

Čo sa deje z fyzikálneho hľadiska s družicami a satelitmi, ktoré po skončení svojej životnosti padajú do zemskej atmosféry? Zhoria úplne, alebo len niektoré ich časti? Je tento proces ekologický a môže byť nebezpečný pre husto obývateľné oblasti? Ročne takto spadne na Zem viac ako 1400 vesmírnych objektov, čo sú takmer 4 denne. Odpovede môže poskytnúť misia ESA, ktorú organizovali Slováci.

Vymkli sa nám sociálne siete s pod kontroly? Deti a mládež sú na nich závislé, strácajú pozornosť a v krajných prípadoch tam sledujú násilie, sexuálny obsah a témy, ktoré ich radikalizujú. Dokážu štáty nevhodný obsah účinne kontrolovať? Na Slovensku smerujeme na budúci rok k obmedzovaniu sociálnych sietí pre deti a mládež do 16 rokov. Aké s tým majú skúsenosti v iných krajinách a je na to jednotný názor medzi rodičmi?

Od roku 2022 plodnosť na Slovensku výrazne klesá a nie je to problém iba našej krajiny. Až 45 percent žien je ešte vo veku 30 rokov bezdetných. Pre generáciu po roku 2000 je vraj problém nájsť si vhodného partnera na založenie rodiny. Na jedného seniora dnes robia traja ľudia, ale tento pomer sa môže zásadne zmeniť. Dá sa demografická kríza ešte zvrátiť, alebo budeme nútení pracovať až do sedemdesiatky? Odpovie demograf Branislav Šprocha.

Obežná dráha okolo Zeme je plná vesmírneho odpadu. Tvoria ju tisíce nefunkčných satelitov a milióny úlomkov. Pohybujú sa obrovskou rýchlosťou a ohrozujú navigácie aj vedecké misie. Vedci zo Slovenskej akadémie vied pracujú na technológii, ktorá môže tento problém razantne zmeniť.

Klimatická zmena výrazne mení podmienky v slovenských lesoch. Jednou z najohrozenejších drevín je smrek obyčajný, ktorý bol v minulosti vo veľkom rozšírený v nižších polohách. Jeho hlavnými nepriateľmi sú vysoké teploty a dlhotrvajúce suchá. Hrozí, že o smrek úplne prídeme, alebo sa len presunie do vyšších polôh? Majú vedci v zálohe nové a odolnejšie druhy, alebo sa s problémom vysporiada príroda sama?

Astrobiologička Michaela Musilová za posledný rok viedla vedeckú expedíciu NASA na Islande, v rámci vedecko-vzdelávacieho projektu Astro Koruna Zeme vystúpila k najvyššej hore sveta – Everestu. Zbierala vzorky machov a lišajníkov pre Vedecký park Univerzity Komenského. Teraz sa púšťa do prvej simulovanej marťanskej a mesačnej misie na Slovensku, v rámci stanice Kozmický región na hvezdárni v Rožňave.

Lesy sú nielen pľúcami našej planéty, ale majú aj veľký vplyv na biodiverzitu v krajine. Na Slovensku plnia významnú úlohu. Závisí od nich kvalita aj kvantita pitnej vody. Ako teda lesná pôda a koreňový systém ovplyvňujú povrchové vody? A máme jej v krajine dostatok a môže to výrazne ovplyvniť klimatická zmena? Prečo sa málo hovorí o lesných cestách a aký majú vplyv na zadržiavanie vody v lese?

Pravidelný pohyb je jedným z najsilnejších nástrojov, ktoré nám môžu pomôcť udržať zdravie a kvalitu života. Ako telo reaguje na pravidelné cvičenie, ako sa adaptuje na záťaž a čo sa dá spozorovať už po niekoľkých týždňoch pravidelného cvičenia?