Advertise on podcast: Experiment

Takmer po pol storočí sa človek vráti k Mesiacu. Pripravená je Misia Artemis II, vďaka ktorej by mala štvorčlenná posádka obletieť v rámci 10 dňovej misie Mesiac a otestovať všetky kritické systémy. Na palube bude po prvýkrát aj žena. Prvý možný štart bude 6 februára, ale môže sa posúvať až do 1. mája. Na úspechu misie bude závisieť Artemis III, ktorá by mala astronautov dopraviť na povrch Mesiaca.

Na obežnej dráhe Zeme máme viac ako 10-tisíc satelitov. Väčšinu tvoria komunikačné zariadenia, ale výrazným spôsobom pribúdajú aj satelity na vedecké a vojenské účely. Mnohé z nich sú dôležitým zdrojom informácií v rôznych oblastiach nášho života. Akú majú tieto dáta hodnotu? A podieľajú sa na ich vývoji a užívaní aj slovenské firmy a univerzity?

Biologicky rozložiteľné plasty zo Slovenska spôsobili revolúciu. Neobsahujú žiadne ropné produkty, iba škroby a cukry. Nastavili zrkadlo tomu, ako by sa mal svet pozerať na výrobu a spotrebu plastových produktov. 30 rokov výskumu a skúseností teraz dostáva nový nádych v podobe medicínskych aplikácií. Dokážu polymérom prikázať, kedy sa majú rozložiť v tele?

Šíri sa po celej Európe, na Slovensko sa dostala už počas Vianoc. Dostanú ju aj tí, čo už boli chorí. Jej príznaky trvajú omnoho dlhšie, sprevádzajú ju silné horúčky a kašeľ. Reč bude o superchrípke, ktorá môže výrazne zasiahnuť aj Slovensko, najmä po návrate detí do škôl.

Je adventné obdobie, kedy by sme sa mali stíšiť, no väčšina z nás práve teraz zrýchľuje. Koncoročné uzávierky, plánovanie sviatkov, nákupy darčekov, upratovanie... Do toho vstupujú podnety z reklám, ktoré nám neustále pripomínajú, čo všetko treba stihnúť, aby boli Vianoce dokonalé. Ako sa v tom všetkom nestratiť, ako zvládnuť tlaky aj očakávania okolia a ako prežiť advent a Vianoce bez pocitu, že musíme byť dokonalí?

Jesenné obdobie je dôležité pre celú prírodu, od stromov až po zver. Musia sa totiž pripraviť na zimu. Zver využíva toto obdobie na vytučnenie, ale aj tam cítiť zásahy človeka a klimatickej zmeny. Stromy menia farbu listov a postupne sa dostávajú do stavu, kedy nedýchajú. Ako dokážu prežiť klimatickú zmenu a z čoho čerpajú energiu?

Poznáme ich ako šidlá a šidielká. Na Slovensku ich máme 70 druhov, dokonca tu prebýva aj najväčší druh v Európe. Dospelé jedince žijú iba 3 až 4 týždne. Sú dokonalé predátory a ich vymršťovacie hryzadlá inšpirovali tvorcov filmového Votrelca. Ak ich žije v prírode na jednom mieste viac druhov, sú indikátorom kvalitného prostredia.

Neznáme vesmírne teleso v našej slnečnej sústave po prvý raz spozorovali 1. júla z observatória v Čile. Objekt sa pohyboval po veľmi zvláštnej hyperbolickej dráhe. Dokonca harvardský astrofyzik Avi Loeb pripustil, že môže ísť o mimozemskú technológiu. Objekt s názvom 3I/ATLAS sa preto stal populárny najmä na sociálnych sieťach. Čoraz viac dát potvrdilo, že ide o interstelárnu kométu. Je teda hrozbou pre našu planétu, napríklad kvôli mimozemšťanom?

Väčšina z nás používa satelitné mapy len na orientáciu: keď hľadáme cestu, plánujeme trasu alebo si chceme pozrieť, ako vyzerá miesto, ktoré sa chystáme navštíviť. Pre vedcov sú však satelitné zábery zdrojom omnoho väčšieho množstva informácií. Z dát dokážu zistiť, ako sa mení naša krajina, kde miznú lúky či pribúdajú nové stavby. Čo hovoria dáta o Slovensku?

Žijú vo vnútri tela hostiteľa a môžu spôsobovať aj závažné ochorenia. Prenášajú sa vajíčkami a cystami z pôdy, alebo vody napríklad cez naše domáce zvieratá, ktoré sa však môžu nakaziť aj od voľne žijúcich zvierat. Prenos na človeka je najmä kvôli nedostatočnej hygiene. S vedcami z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa budeme rozprávať o endoparazitoch, ktoré skúmali na juhovýchode Slovenska.

Pasienkové lesy boli súčasťou aj našej krajiny už od stredoveku. Ich súčasťou boli mohutné niekoľko sto rokov staré buky a pasúce sa kravy. Na Slovensku sa prvý takýto typ lesa podarilo obnoviť. Vrátili sa doň hospodárske zvieratá, obnovila sa biodiverzita a trojnásobne vzrástla početnosť divo žijúcich včiel.

Slovensko sa mení. Kým kedysi sme boli krajinou veľkých rodín a mladého obyvateľstva, dnes čelíme trendu nízkej pôrodnosti a rýchleho starnutia. Koľko nás bude o 50 rokov? Ako sa zmení veková pyramída Slovenska a čo to znamená pre naše rodiny, školy, nemocnice či dôchodky? Odpovie popredný demograf a odborník na populačný vývoj a reprodukčné správanie, Branislav Šprocha.

Slovenská akadémia vied tento mesiac zverejnila podrobnú analýzu mRNA vakcín proti ochoreniu COVID-19. Výsledky potvrdzujú, že zvyšková DNA je v nich pod stanoveným limitom a vakcíny neobsahujú ani grafén. Ako vedci a odborníci analýzu vykonávali? Koľko metód na ich overenie použili? A hovoria nám výrobcovia o ich zložení pravdu?