Advertise on podcast: ozdravme podcast

Tím Petra Pažitného predstavil tretí diel výskumu o udržateľnosti nemocníc: 18 ukazovateľov, ktoré navrhli riaditelia, manažéri a analytici. Prvé dáta zo šiestich nemocníc ukazujú, ako veľmi sa líšia mzdy, produktivita aj dlhy. „Prvýkrát nám takáto forma ukazovateľa skutočne umožňuje porovnať produktivitu nemocníc,“ hovorí Pažitný. Peter Pažitný je zdravotný ekonóm, pôsobí na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. S Rudolfom Zajacom pripravoval reformu zdravotníctva z roku 2004. Jeho tím od marca 2026 vydáva sériu štúdií o udržateľnosti slovenských nemocníc. O čom hovoríme 🏛️ Technokrati a etatisti: dva prúdy, ktoré dnes ťahajú zdravotnú politiku 📜 Prečo programová vyhláška zašla priďaleko a o peniazoch má rozhodovať poisťovňa 🗺️ Kategorizácia nemocníc zbiera dáta, no pacienta zatiaľ nenaviguje 🩺 Lekár s ambulanciou je vlastník, manažér aj expert, fakulta ho pripraví len na jedno 💸 Šesť oddlžení, ktoré mali byť posledné 👥 Deväť z pätnástich respondentov ukázalo na podiel osobných nákladov ⚖️ Zamestnanec Rooseveltovej nemocnice vyprodukuje o 60 percent viac ako v UNB 📉 Dlh UNB rastie, záväzky po splatnosti klesli z 220 na osem miliónov 🔬 Vyťaženosť operačných sál, CT a magnetickej rezonancie: kde chýbajú dáta 📅 Máj 2027: ukazovatele za všetky nemocnice a benchmarky podľa kategórií Kapitoly 00:00 Úvod 00:37 Prečo sa vracia viera v štát 01:40 Technokrati a etatisti 04:41 Kategorizácia nemocníc bez manažmentu pacienta 07:17 Programová vyhláška ako centrálne plánovanie 08:27 Výnimky z optimalizácie siete nemocníc 09:18 Optimalizácia siete poskytovateľov v marci 13:36 Etatisti: odpoveď je štát 17:58 Lekári sú podnikatelia 21:41 Dlhy štátnych nemocníc a ďalšie oddlženie 23:11 Tri diely výskumu udržateľnosti 27:12 Mzdy: deväť z pätnástich 29:11 Neplatené odvody a mäkké rozpočtové obmedzenie 31:30 Šesť pilotných nemocníc a dáta od inštitúcií 34:44 Produktivita: Bystrica verzus UNB 43:31 Ako fungujú štátne inštitúcie pri dátach 44:44 Vyťaženosť CT, magnetickej rezonancie a sál 45:53 Benchmarky podľa kategórií nemocníc 48:58 Chýbajú environmentálne a sociálne ukazovatele 50:39 Dlh UNB: po splatnosti z 220 na osem miliónov 55:27 Operačné sály bez dát 57:43 Čo príde v máji 59:00 Sú slovenské nemocnice udržateľné?

Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) nazval platový automat lekárov cestou do pekla. Exminister Rudolf Zajac pripomína, že za automat hlasovali všetky strany, a navrhuje, čo s ním: „Problém už ani nie je, či je to dobré alebo zlé. Je to zlé. Problém je, čo s tým.“ Rudolf Zajac bol ministrom zdravotníctva v rokoch 2002 až 2006 vo vláde Mikuláša Dzurindu. Je autorom reformy z roku 2004, ktorej zákony platia dodnes, hoci prešli stovkami noviel. S Petrom Pažitným pripravuje víziu fungovania celého systému. O čom hovoríme 💰 Zdravotníctvo dostane v rozpočte navyše 550 miliónov eur, väčšina pôjde na platy 🔥 Baláž na výbore: platový automat je cesta do pekla ⚖️ Prečo je automat škodný tak, ako je dnes urobený, a ako ho zmeniť na mzdy podľa výkonu 🐟 Prečo sa s lekárskymi odborármi nedá vyjednávať o vzdaní sa automatu 🤝 Rok 2011: prečo poslanci OKS hlasovali za automat, hoci ho považovali za zlý 🏛️ Rozhodnutie Ústavného súdu a nariadená práca pri nedostatku lekárov 📄 Kolektívne a individuálne zmluvy: dá sa automat ešte zvrátiť? 🎭 Gröhling, Szalay a Marcinková: kto by chcel viesť ministerstvo zdravotníctva 🚑 Stachura chce štátne záchranky, Zajac pripomína predražené štátne nákupy 🏥 Analýza udržateľnosti nemocníc s Petrom Pažitným a vízia pre rok 2027 Kapitoly 00:00 Úvod 00:53 Rozpočet: 550 miliónov a väčšina na platy 01:20 Baláž: platový automat je cesta do pekla 02:49 Nie či je automat zlý, ale čo s ním 04:18 Vyjednávať s odborármi ako s kaprom 04:37 Diferencované mzdy namiesto plošných 05:33 Rok 2011: dohody sú sväté 09:06 Kto hlasoval za ďalšie memorandá 11:37 Ústavný súd a nariadená práca lekárov 14:53 Kolektívne a individuálne zmluvy 15:58 Automat ako taký je neškodný 20:40 Gröhling, Marcinková a Szalay na ministerstve 24:11 Koaličné dohody a unitárny systém 27:16 Stachura: záchranky má prevádzkovať štát 28:52 Predražené nákupy a dve vrecká 31:44 Zoštátnenie je krádež 32:24 Kam sa podelo KDH 36:45 Pažitný a udržateľnosť nemocníc 39:01 Vízia zdravotníctva v máji 2027 44:29 Dve alternatívy pre záchranky 45:39 Ako vyzerali tendre za Zajaca a Rašiho

Štát chce opäť oddlžiť nemocnice, tentoraz za 1,58 miliardy eur. Za mnohé hospitalizácie pritom platíme viac než Česi. Henrieta Tulejová porovnala 115 skupín diagnóz v oboch krajinách. Za implantáciu kardiostimulátora platí slovenská poisťovňa 7 800 eur, česká 3 900. „Z môjho pohľadu je to zlá správa, pretože to znamená, že za tie isté peniaze môžeme ošetriť o polovicu pacientov menej.“ Henrieta Tulejová je ekonómka, spoluzakladateľka a lektorka Advance Healthcare Management Institute. Od roku 2013 robí benchmarking nemocníc a pomáha im riadiť náklady. Bola členkou reformného tímu exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. O čom hovoríme • 🫀 Kardiostimulátor: 7 800 eur na Slovensku, 3 900 eur v Česku • 📞 Čo odpovedali českí kolegovia, keď si Tulejová overovala výpočet • 🧾 „Ekonomicky oprávnené náklady“, pojem, ktorý ekonómia nepozná • 🩸 Každodenné odbery krvi a zbytočné ožarovanie ako položka v účtovníctve • 👶 Nekomplikovaný pôrod platíme o 60 percent drahšie ako Česi • 🏥 Koľko pôrodníc treba krajine so 42-tisíc pôrodmi ročne • ⏱️ Štyri operácie denne namiesto troch s tým istým personálom • 📅 Nemocnice platíme podľa nemeckého DRG z roku 2011 • ⚖️ Ministerstvo, alebo nezávislá agentúra ako nemecký InEK? • ❄️ Fínsko: zo 7 až 8 lôžok na tisíc obyvateľov na 3 Kapitoly 00:00 Oddlženie nemocníc a nová publikácia Advance Institute 01:58 Čakačky a informovanosť pacientov 04:07 Ako sme porovnávali úhrady Slovensko verzus Česko 09:20 Ekonomicky oprávnené náklady 12:04 Kardiostimulátor za dvojnásobok 17:48 Produktivita personálu a motivácia nemocníc 21:07 Platový automat a opakované oddlžovanie 24:41 Pôrody a pôrodnice 30:35 Optimalizácia siete nemocníc 33:08 Čo ak sa nič nezmení: starnutie populácie 35:31 Platy lekárov na Slovensku a v Česku 39:05 Je financovanie udržateľné? Ambulancie a nemocnice 41:38 Zastarané DRG z roku 2011 44:31 Štát alebo nezávislá agentúra 47:24 Tri odporúčania publikácie 50:43 Politická vôľa a fínsky príklad 54:30 Treba zatvárať a transformovať nemocnice? #ozdravme #zdravotníctvo #nemocnice #DRG #čakačky #oddlženie #pôrodnice #AdvanceInstitute

Keď sa na Slovensku hovorí o liekoch, hovorí sa takmer vždy o tých drahých. Generiká a biosimiláry pritom z trhu odchádzajú a niektoré, napríklad z onkologických režimov, potom poisťovne platia na výnimku. Katarína Fedorová v podcaste ozdravme hovorí, že výrobcov odrádza nepružná cenotvorba aj to, že lekárov nič nenúti predpisovať účinnú látku. Pred hlasovaním o novele zákona o úhrade liekov upozorňuje, že nový systém výnimiek rovnosť pacientov neprinesie. • 🧬 Čím sa biosimilár líši od generika a prečo sú oba rovnocenné s originálom. • 💶 Prečo výrobcovia generík nevedia pružne zdražieť, keď im rastú náklady. • 📜 Paragraf 19 zákona o úhrade liekov a priemer troch najnižších cien v EÚ. • 🚪 Výrobcovia generík prídu do kategorizácie, otázka je, či sa v nej udržia. • 🎗️ Generiká z onkologických režimov dnes hradíme na výnimku. • ⚖️ Novela rozdelí výnimky na kategórie a dvaja rovnakí pacienti dostanú rôzny prístup. • 🏆 Tendre s viacerými víťazmi a národné súťaže ako v Dánsku či Nórsku. • 📝 Povinné predpisovanie účinnej látky platí len pre látky z prílohy zákona. • 💊 Horčík na starú mamu a nulové doplatky: „Nemám potom morálne právo sa vzrušovať nad tým, že v systéme sú zbierky.“ • 🇪🇺 Nová európska legislatíva uľahčí biosimilárom vstup na trh, o úhradách však rozhoduje Slovensko. Kapitoly 00:00 Úvod 01:20 Biosimilár verzus generikum 03:04 Ako prilákať a udržať výrobcov generík 04:41 Prečo výrobcovia odchádzajú: úradne určená cena 06:53 Ako funguje kategorizácia generík 08:27 Lieky, ktoré odišli, a výnimočné úhrady 10:50 Čo s cenami mení novela 12:15 Zoznam kritických liekov EÚ 13:39 Majú byť generiká na výnimku? 15:45 Prečo novela výnimky neopraví 18:30 Cenová regulácia, alebo súťaž 20:50 Regulácie bez cieľa a vyhodnotenia 24:26 Čo robí tender dobrým tendrom 29:15 Generická preskripcia na papieri a v praxi 32:37 Pacient, krabička a lekárnik 35:11 Verejné peniaze nie sú cudzie 37:11 Nulové doplatky a horčík pre starú mamu 40:12 Paragraf 7 a programová vyhláška 42:40 Nová európska farmaceutická legislatíva 45:09 S kým sa porovnávať 47:33 Sto biologických liekov bez konkurencie 48:34 Čo prinesie reforma

Premiér Robert Fico v Poprade navrhol premeniť nemocnice na právnu formu sui generis. Exminister Rudolf Zajac v podcaste ozdravme hovorí, že s akciovkami, aké presadzoval on, to nemá nič spoločné. Pripomína, ako pred dvadsiatimi rokmi štátna akciovka Veriteľ vykúpila dlhy nemocníc a prečo Mikuláš Dzurinda transformáciu zastavil. Odpovedá aj Marekovi Krajčímu, Vladimírovi Balážovi a KDH, ktoré chce zakázať poplatky u lekárov. Rudolf Zajac je lekár a exminister zdravotníctva (2002 až 2006), autor reformy, ktorá zaviedla zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a oddlženie zdravotníctva cez spoločnosť Veriteľ. Dnes pracuje v analytickom tíme Petra Pažitného. O čom hovoríme • 🏥 Fico v Poprade navrhol premeniť nemocnice na právnu formu sui generis. Zajac: „To je asi taký termín ako čierna blondínka.“ • 📉 Prečo premiér nechce akciovky s tvrdými rozpočtovými obmedzeniami, ktoré nedovolia tvoriť dlhy. • 🧾 Podvojné účtovníctvo, predstavenstvo a dozorná rada fungujú aj bez premaľovanej tabule. • 📊 Vladimír Baláž tvrdí, že zdravotníctvo nie je až také zlé. Zajac mu oponuje dátami OECD a Eurostatu. • 💸 Dlh nemocníc je 1,6 miliardy eur a materiál pre tripartitu nehovorí, odkiaľ ho zaplatiť. • 🏦 Veriteľ vykupoval pohľadávky so zľavou. Lekárne dostali sto percent, servisné firmy púšťali 25 percent. • 💼 Riaditeľ za 80-tisíc korún vyjde lacnejšie než nemocnica s 80-miliónovým dlhom. • 🗳️ Mikuláš Dzurinda zastavil transformáciu nemocníc a podľa Zajaca to bola jeho najväčšia chyba v zdravotníctve. • 🎥 Marek Krajčí tvrdí, že Zajac písal stanovy pre Haščáka. „Určite som žiadne stanovy nepísal.“ • 🩺 Poplatky u lekárov treba zlegalizovať a zastropovať, aby dôchodca neprišiel o tretinu penzie. Kapitoly 00:00 Úvod 00:30 Fico v Poprade: nemocnice sui generis 04:29 Prečo Fico nebude fanúšikom reformy 07:09 Nárok poistenca a podvojné účtovníctvo 09:20 Baláž: zdravotníctvo nie je až také zlé 11:44 Dlh nemocníc 1,6 miliardy a Ficove motívy 16:16 Materiál pre tripartitu a bezradnosť 20:58 Ako fungoval Veriteľ 25:32 Prečo Dzurinda zastavil transformáciu 28:08 Likvidácia Veriteľa a 600 miliónov pre nástupcu 34:27 Krajčí: Zajac rozdal zdravotníctvo biznisu 41:12 KDH a poplatky u lekárov 49:24 Stachura, povinné poistenie štátu a zisk poisťovní #ozdravme #zdravotníctvo #RudolfZajac #nemocnice #dlhy #RobertFico #akciovky #poplatky #KDH #reforma

Do druhého čítania mieri novela zákona o lieku, jedna z najväčších zmien za ministrovania Kamila Šaška. Týždeň predtým sa na Farmaceutickej fakulte Univerzity Komenského skončila konferencia k projektu ASCERTAIN, na ktorom Slovensko ako jediná krajina strednej a východnej Európy pracovalo štyri roky. Poverený riaditeľ NIHO Tomáš Tesař v epizóde upozorňuje, že sa zmenilo východisko: „už registrácia lieku alebo povolenie lieku, aby vstúpil na trh, neznamená alebo negarantuje, že ten liek bude hradený z verejného zdravotného poistenia“. Štúdia v časopise BMJ posudzovala 216 liekov, ktoré prišli na nemecký trh medzi rokmi 2011 a 2017, a pri 58 percentách sa prínos oproti doterajšej liečbe nepreukázal. Rozdiel medzi novým a inovatívnym liekom má pritom oporu v zákone. „Podľa legislatívy je definované, že inovatívna liečba je napríklad génová terapia alebo bunková terapia,“ hovorí Tesař, tretiu skupinu tvoria produkty pripravené génovým inžinierstvom. Všetko ostatné je nový liek: „veľakrát sa termín inovatívny liek používa ako marketingový nástroj“. K novele v parlamente, ktorá necháva vyjednávanie o cenách liekov ministerstvu zdravotníctva, má jasný postoj: „Môj názor je, že zdravotné poisťovne by mali vyjednávať o týchto zmluvách tak, ako to funguje v Českej republike. Malo by to tak fungovať aj na Slovensku.“ V podcaste hovoríme aj o týchto témach: ● 💊 Prečo registrácia lieku už nestačí na to, aby ho zaplatilo verejné zdravotné poistenie ● 📉 58 percent nových liekov na nemeckom trhu nepreukázalo prínos oproti doterajšej liečbe ● 🔍 Nový liek verzus inovatívny liek: čo hovorí zákon a čo marketing ● 🇪🇺 Od roku 2030 pôjde každý nový liek cez spoločné európske hodnotenie ● 🧮 Softvér, ktorý spojí cenotvorbu, nákladovú efektívnosť a vplyv na rozpočet ● ⚖️ Prah nákladovej efektívnosti a prečo musí základ klesnúť, ak chceme niekde platiť viac ● 🇨🇳 Tretinu klinických skúšaní zaplatili vlani čínske spoločnosti, firmy z EÚ pätinu ● 💶 Dajú firmy skutočné náklady na výskum? Bežia tri pilotné projekty ● 🏥 Najdrahšie lieky: platiť postupne a priebežne prehodnocovať prínos ● 🤝 Kto má vyjednávať o cene liekov, ministerstvo, alebo zdravotné poisťovne

Peter Stachura na tlačovej besede KDH žiadal vládu, aby zasiahla proti spojeniu Dôvery a Unionu. Jana Bittó Cigániková mu deň nato odpovedá: Union vyhnali politici, a Stachura bol vtedy štátnym tajomníkom. Prečo štátna poisťovňa neustojí tlak farmafiriem a čo by urobila so Všeobecnou po voľbách. Jana Bittó Cigániková je poslankyňa Národnej rady SR a bývalá predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo. V nadchádzajúcich voľbách kandiduje za Sme rodina a Sulíkovcov. Dlhodobo sa venuje financovaniu zdravotných poisťovní a platbe za poistencov štátu. O čom hovoríme 🎤 Odpoveď na tlačovku KDH deň po jej konaní 🗣️ Stachura žiada vládu, aby zasiahla proti spojeniu Dôvery a Unionu 📉 Za Matoviča klesla platba za poistencov štátu na historické minimum 💶 Dotácia VšZP: z navrhovaných 300 miliónov na 100, v novembri ďalších 98 🏃 Súťaž poisťovní ako beh, kde štátneho bežca odvezie limuzína pred cieľ 🛡️ Šéfovia VšZP sú politicky chránení a rokujú s farmafirmami s väčším rozpočtom ako štát 👨‍👦‍👦 Povinné poistenie poistencov štátu vo VšZP by sa dotklo aj jej synov 🇳🇱 Čo Union priniesol ako prvý: benefity, informačné maily, revízni lekári ✖️ Štát nie je krížový vlastník? „Úplná kravina“ 🏷️ Cigániková by VšZP predala trom zahraničným hráčom, Pente nie Hashtagy: #ozdravme #zdravotnictvo #Ciganikova #Stachura #Union #Dovera #VsZP #Penta #zdravotnepoistenie #KDH #SmeRodina #Sulikovci

Zajac: Štát nemá podnikať v zdravotníctve, ale zabezpečovať férovú súťaž Poslanec Peter Stachura (KDH) vyhlásil, že reč o štáte ako krížovom vlastníkovi v zdravotníctve je „najväčšia hlúposť“ a štát v konflikte záujmov „jednoducho nemôže byť“. Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac odpovedá: „Najväčšia hlúposť je to, čo rozpráva.“ Štát podľa neho vlastní naraz poisťovňu, nemocnice aj regulátora a rozdiel je v tom, z čoho kto podniká: „Penta používa vlastné zdroje. Agel používa vlastné zdroje. Union používa vlastné zdroje. A štát, ktorý akože nemôže byť v konflikte záujmov, krížový vlastník, používa moje peniaze.“ Úlohu štátu vidí inde: „Štát by nemal podnikať. Štát by mal vytvárať podmienky pre spravodlivé podnikanie a pre čestnú súťaž.“ Prečo to verejnosť nechápe ani po 20 rokoch? „Sľubujeme pečené holuby do huby, to je celé.“ Rok po zrušení záchrankového tendra zvažuje ministerstvo záchranky pod neziskovkami s argumentom, že v zdravotníctve nie je trh. Zajac: „Budú potom lieky dodávať neziskové distribučné firmy? Budúci rok budú rožky dodávať neziskové organizácie? Veď to sú také voloviny, že to je škoda komentovať.“ Od komisie s vyše 20 členmi nečaká nič: „Stopercentne do volieb neurobia už nič dobré. Nič.“ Zbierky na lieky sú podľa neho dôsledkom chýbajúcich liečebných protokolov a drahé lieky pre vzácne diagnózy do kategorizácie nepatria: „Len čo má lekár hlasovať o úhrade lieku a o spoluúčasti, ako keby kapor hlasoval, aké krmivo bude mať v rybníku.“ Bodku dáva pri dlhoch SZU a štátnych nemocníc: „Ako je to možné, že súkromné zdravotníctvo netvorí dlhy? A tento jeho milovaný štátny systém proste veselo tvorí dlhy a všetci sú vysmiati ako lečo.“ Rudolf Zajac je lekár a exminister zdravotníctva (2002 až 2006), autor reformy, ktorá zaviedla zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a komerčný model záchraniek. O čom hovoríme • 🏛️ Štát vlastní poisťovňu, nemocnice aj regulátora, a podniká z peňazí daňovníkov, nie z vlastných. • 🎥 Reakcia na video Petra Stachuru, podľa ktorého štát „jednoducho nemôže byť“ v konflikte záujmov. • 🤝 Zajac ponúka verejnú diskusiu Stachurovi, Balážovi, Krajčímu aj Dvořákovi. • 🕊️ Prečo verejnosť po 20 rokoch nechápe zisk poisťovní: „Sľubujeme pečené holuby do huby.“ • 🚑 Záchranky pod neziskovky: budú potom aj lieky a rožky dodávať neziskové organizácie? • ⏳ Komisia s vyše 20 členmi je podľa Zajaca záruka, že sa do volieb nič nestane. • 💊 Zbierky na lieky sú dôsledkom chýbajúcich liečebných protokolov, nie chudoby systému. • 📋 Kategorizácia je len rozhodnutie o úhrade, drahé lieky pre vzácne diagnózy do nej nepatria. • 🎓 Štvrtá lekárska fakulta v Banskej Bystrici Zajacovi neprekáža, štatút SZU áno. • 💸 SZU dlhuje Sociálnej poisťovni 800-tisíc eur, štátne nemocnice takmer 800 miliónov. Kapitoly 00:00 Úvod 00:28 Sulík na kandidátke Kollára: manželstvo z rozumu 05:51 Vladimír Palko a KDH, ktoré držalo slovo 12:21 Stachura: štát nemôže byť v konflikte záujmov 18:52 Kto v systéme podniká z vlastných peňazí 24:27 Prečo verejnosť nechápe zisk poisťovní 31:44 Záchranky pod neziskovky a komisia s 21 členmi 40:01 Zbierky na lieky, guidelines a kategorizácia 53:54 Banská Bystrica, lekárske fakulty a štatút SZU 59:20 Kto tvorí dlhy: SZU a štátne nemocnice #ozdravme #zdravotníctvo #RudolfZajac #záchranky #krížovévlastníctvo #zdravotnépoisťovne #lieky #kategorizácia #Stachura

Yoel Har-Even začínal ako bojový zdravotník v prvej línii izraelskej armády a po 28 rokoch z nej odchádzal ako podplukovník a asistent hlavného lekára armády. Potom viedol globálnu divíziu nemocnice Sheba, dnes je spoluzakladateľom a šéfom Health Tech Medical Group. Za sebou má misie v Kosove, Turecku, Nepále aj na Ukrajine, kam po vypuknutí vojny priviezol poľnú nemocnicu: „Ošetrili sme vyše šesťtisíc Ukrajincov." Vojenskú kariéru neopisuje ako obeť: „Bolo to privilégium slúžiť a chrániť." Menej lekárov, lepšie výsledky Slovensko má na tisíc obyvateľov 3,8 lekára, Izrael 3,4. Podľa ukazovateľov, ktoré sleduje Svetová zdravotnícka organizácia — dožitie, úmrtnosť rodičiek a novorodencov, zaočkovanosť — je pritom Izrael v prvej päťke sveta, hneď za Singapurom a Švajčiarskom. A robí to za menej peňazí. „Sme medzi siedmimi a 7,8 percenta HDP. Je to trochu málo, mali by sme byť okolo jedenástich," hovorí Har-Even. Ako protipól uvádza Spojené štáty: „Takmer 20 percent. A predpokladá sa, že veľmi skoro prekročia 25." Ich výsledky pritom radí medzi najhoršie z vyspelých krajín. Štyri poisťovne, ktoré sú zároveň nemocnicami Poistné sa v Izraeli vyberá percentom zo mzdy a rozdeľuje medzi štyri organizácie typu HMO. „Sme stále socialistická krajina. Tí, čo pracujú, platia za tých, čo nepracujú," opisuje Har-Even logiku systému, v ktorom je poistený každý občan bez výnimky. Poisťovne sú zároveň poskytovateľmi: „Majú dvojakú úlohu. Sú poisťovňou, ale v mnohých prípadoch aj poskytovateľom starostlivosti." Na otázku o paralele s vertikálnou integráciou Penty upozorňuje na dva rozdiely — izraelské HMO sú neziskové a ceny určuje štát. „Nemôžete povedať, že ja robím výmenu bedrového kĺbu za päťtisíc eur a iná poisťovňa si za ňu účtuje dvadsaťtisíc." Súkromný trh tvoria dve percentá. „O päť rokov to bude malpractice" Riešením nedostatku ľudí je podľa neho technológia, no nie ako náhrada lekára. „Nepredpokladáme a neplánujeme, že technológia nahradí lekárov. Niet spôsobu, ako by sa to dalo." Nahradiť sa dajú úkony, nie vzťah k pacientovi: „Ľudia stále potrebujú súcit." Prvá na rade je rádiológia a patológia. „Keď príde na pixel po pixeli, počítač nás vždy porazí. Lebo je to matematika," hovorí Har-Even a dodáva termín: „Ak sa ma pýtate, v najbližších piatich rokoch bude malpractice, aby röntgen, CT alebo magnetickú rezonanciu čítal človek." Patológovia podľa neho nezmiznú, ale presunú sa: „Budú si musieť nájsť inú oblasť, lebo strojové učenie bude rýchlejšie, bezpečnejšie a lacnejšie než oni." Nemocnica, ktorá počíta s tým, že sestra nepríde Vybavenie na krízu sa dá kúpiť dopredu. Ľudia nie. „Ak predpokladáte, že personál nemocnice bude v čase vojny fungovať tak ako v bežnom čase, úplne sa mýlite. Zdravotníci sú ľudské bytosti, majú rodiny ako vy a ja." Preto Sheba otvorila priamo v areáli chránenú škôlku a školu, aby sestra na nočnej nemusela nechať deti doma. „Nie je samozrejmé, že prídu všetci," hovorí a pripomína aj to, čo sa nedá naplánovať: útočník najskôr zasiahne mosty a cesty. Zvyknúť si na ohrozenie sa podľa neho dá, ale je to nebezpečné: „Po troch rokoch vidíte čoraz viac ľudí, ktorí na to kašlú a idú ďalej, lebo mne sa to predsa nestane." Čo príde po rádiológii Zaniknuté profesie treba niečím nahradiť a Har-Even už vie čím: „Nikto dnes neučí orgánové inžinierstvo. To je predmet, ktorý musíme začať učiť." Druhým je starostlivosť na konci života ako samostatný odbor, širšie chápaný než dnešná paliatívna medicína. Tlak na systém pritom rastie z demografie: v Izraeli sa každý rok šanca na dlhší život predlžuje o štyri mesiace. „Posledný rok života každého človeka sa rovná celému zvyšku jeho života," hovorí o nákladoch. Pri obavách z umelej inteligencie ostáva pokojný: „Nebojte sa zmien, lebo tadiaľ svet ide." 00:00 Kto je Yoel Har-Even 01:10 Ako sa v Izraeli vyberá a rozdeľuje poistné 05:40 Štyri poisťovne, ktoré sú zároveň nemocnicami 08:30 Sedem percent HDP a piata priečka na svete 10:30 Dvadsaťosem rokov v armáde a humanitárne misie 14:00 Vybavenie sa dá kúpiť, ľudia nie 18:30 Škôlka v nemocnici a sestry na nočnej 21:30 Keď si na sirény zvyknete, prestanete zastavovať 23:00 Slovensko má viac lekárov ako Izrael 26:30 Starnutie a cena posledného roka života 30:00 Rádiológia a patológia: o päť rokov malpractice 34:30 Orgánové inžinierstvo a koniec života ako odbor 37:00 Regulácia a rýchlosť zavádzania technológií 39:30 Avatar na urgente a zmena generácií

Igor Pramuk (ANS): Kým platby nemocniciam určuje ministerstvo, spravodlivé financovanie je fikcia Audit štátnych nemocníc mal byť hotový v druhej polovici augusta. Nie je. Namiesto debaty o tom, kde sa dá ušetriť, sa hovorí o tom, koľko treba pridať. Prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk rozoberá spor o 191 miliónov, prechod na stopercentné DRG aj to, prečo by sadzby nemalo určovať ministerstvo zdravotníctva. Igor Pramuk prvý viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska a poverený jej riadením. Asociácia združuje 77 súkromných, krajských, mestských aj štátnych nemocníc. Pramuk je aj viceprezidentom pre zdravotníctvo v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR. O čom hovoríme 🧾 Audit štátnych nemocníc mal byť hotový v druhej polovici augusta, výsledky nemocnice nevideli 💸 Debata o efektivite sa preklopila na otázku, koľko ďalších peňazí treba pridať 📊 Spor o 191 miliónov eur, ktoré mali ísť na vzdelávanie a výskum vo veľkých nemocniciach 🎯 Peniaze boli viazané na kritériá (KPI), ktorých plnenie dnes nikto nekontroluje ➖ LOZ hovorí o zisku 88 miliónov, účtovné závierky členov asociácie ukazujú mínus 16 ⚖️ Zákon 578/2004 káže valorizovať mzdy, vyhláška dala 31 miliónov namiesto 120 🏥 Sto percent DRG vo Všeobecnej, hoci memorandum hovorilo o pomere 60 : 40 📉 Nemocniciam Žilinského a Trenčianskeho kraja rastú dlhy každý mesiac 🏛️ Prečo má Centrum pre klasifikačný systém odísť z ministerstva pod ÚDZS ✏️ Rovnaká ceruzka za trojnásobnú cenu a centrálne nákupy, ktoré nikto nespustil Kapitoly 00:00 Uhorková sezóna, ktorá nebola 00:44 Kto dnes riadi Asociáciu nemocníc Slovenska 05:03 Audit štátnych nemocníc: sľúbený august, výsledky žiadne 07:38 Namiesto úspor sa hovorí, koľko pridať 08:13 Dáta ÚDZS verzus prezentácia LOZ 09:58 Spor o 191 miliónov 13:18 Peniaze viazané na kritériá, ktoré nikto nesleduje 15:47 Zisk 88 miliónov verzus mínus 16 miliónov 18:35 Ako sa rokuje so zdravotnými poisťovňami 22:34 Koľko peňazí má tento rok pritiecť do nemocníc 24:47 Sto percent DRG a memorandum, ktoré hovorilo o 60 : 40 28:26 Prečo riaditelia napriek tomu podpísali 29:40 Žilina a Trenčín: dlhy rastú každý mesiac 31:36 Harmonizácia sadzieb a otvorené nožnice 34:09 Sadzby na budúci rok a poplatky ako posledná možnosť 36:46 Memorandum o spravodlivom financovaní: čo z neho platí 42:58 Má DRG prejsť pod Úrad pre dohľad? 44:29 Krížové vlastníctvo a pocit diskriminácie 46:58 Klimatizácie, CT prístroje a ceruzka za trojnásobok 50:44 Grantové schémy v predvolebnom roku #ozdravme #zdravotníctvo #nemocnice #DRG #financovanie #AsociáciaNemocnícSlovenska #IgorPramuk #podcast

Senzor stráži diabetika nonstop a má dojazd nula minút. Štát naň uvalil rovnakú DPH ako na cukor. Diabetologička Ľudmila Kubincová a súrodenci Danka a Jakub o živote s cukrovkou 1. typu. Danka ochorela ako deväťročná: „Veľmi som schudla, mala som 42 kíl a prišlo to v priebehu mesiaca a pol," spomína. Jej brat Jakub sa o diagnóze dozvedel po tridsiatke: „Prišlo to tak, že som oslepol. Mesiac som fungoval tak, že som nevidel." Historicky prvá súrodenecká dvojica podcastu ozdravme prišla do štúdia so svojou diabetologičkou Ľudmilou Kubincovou v čase, keď podľa analýzy profesora Róberta Babeľu zo Slovenskej zdravotníckej univerzity môžu celkové náklady na cukrovku dosahovať dve percentá HDP ročne. Cukrovka 1. typu je pritom autoimunitné ochorenie, ktoré si pacient nespôsobil a prevencia ho neodvráti: „Úplne vypadne produkcia inzulínu. Keby ho človek nemal, po týždňoch až mesiacoch by zomrel," vysvetľuje Kubincová. Budík na nočné meranie Danka prežila detstvo v ére glukomerov. „To bolo obdobie, keď si rodičia dávali budík, aby v noci merali dieťaťu glykémiu," opisuje Kubincová. Nočná hypoglykémia je najobávanejšie riziko: „Mala som pacienta, ktorý mal tento rok 49 rokov. V januári sa nezobudil. Nemal senzor, na deväťdesiat percent to bola hypoglykémia." Danka si tie noci pamätá presne: „Buď extrémne hypoglykémie, keď som štvornožky chodila z postele k chladničke, alebo som za noc vypila šesť litrov vody." Každé tri mesiace končila na desať dní v nemocnici 200 kilometrov od domova a chorobu tajila, na strednej škole o nej štyri roky nikto nevedel. Slepá pumpa a autá zo sedemdesiatych rokov Zlom prišiel so senzormi a pumpou, ktorá s nimi komunikuje. Algoritmus každých päť minút prepočíta dávku inzulínu, potrebuje však dáta zo senzora: „Samotná pumpa bez senzora je slepá. Je to drahé pero na baterky," hovorí Kubincová. Jakub vďaka technológii od diagnózy nevynechal ani deň v práci: „Keby som to nemal, nemôžem chodiť do roboty. Teraz mi to zavibruje vo vačku a viem, čo mám robiť." Danka bola výborne kompenzovaná, celé tehotenstvo mala pokryté senzormi a v nemocnici skončila až pri pôrode: „Bolo to tehotenstvo, ktoré mi môže veľa žien závidieť." Návrat diabetikov ku glukomeru je podľa Kubincovej ako „vrátiť sa k autám zo sedemdesiatych rokov, bez opierok hlavy, bez airbagov, dať im motor dnešného auta a poslať ich do dnešnej premávky. Je otázka času, kedy by havarovali." Cukor aj senzor: 23 percent Úhrada však pokrýva len 210 z 365 dní. Senzor prepojiteľný s pumpou stojí okolo 58 eur a ročný doplatok pacienta je približne 873 eur. Reálne viac, senzory sa v horúčavách odliepajú a trhajú: „Nie je to 800 eur. Ročne je to minimálne 1 600," počíta Danka a dodáva: „Niekedy dá celá rodina mesačne 200 eur len na to, aby som si kúpila senzory." Najväčší paradox je daň: „Daň z cukru bola vyrubená na 23 percent, pretože štát ho považuje za škodlivé. A rovnakých 23 percent DPH je na senzorové technológie, ktoré prinášajú práceschopných ľudí," upozorňuje Kubincová. Veľká Británia má pre diabetikov 1. typu nulovú DPH, Poľsko zníženú osempercentnú a Česko limit očistený o daň a krytie celý rok. Tvorca HDP, alebo jeho spotrebiteľ? Senzor podľa Kubincovej šetrí aj štátu. Funguje ako záchranný systém s „dojazdom nula minút", kým „pri bežnej záchranke môže byť dojazd taký, že získame poškodeného alebo mŕtveho pacienta." Presun nastavovania pumpy z nemocníc do ambulancií navyše ušetrí na jednom pacientovi vyše tisíc eur hneď v prvom roku. Kubincová to skladá do jednej otázky: „Chceme mať takmer zdravého človeka, alebo invalida? Tvorcu HDP, alebo jeho spotrebiteľa?" Keď mali hostia na záver povedať, čo by zmenili ako prvé, odpoveď zaznela trojhlasne: DPH. O čom hovoríme v podcaste • 🩸 Cukrovka 1. typu je autoimunitné ochorenie, nie následok životosprávy • ⏰ Éra glukomerov: rodičia si dávali budík na nočné meranie detí • 😴 Nočná hypoglykémia: pacient bez senzora sa nemusí zobudiť • 🤖 Hybridný okruh prepočíta dávku inzulínu každých päť minút • 🔧 Jakub od diagnózy nevynechal v práci ani deň • 🤰 Tehotenstvo so senzorom: bez hospitalizácie až do pôrodu • 💶 Úhrada kryje 210 dní v roku, doplatky idú do tisícov eur • 🍬 Paradox: cukor aj glukózové senzory majú rovnakú DPH 23 % • 🇬🇧 Británia má nulovú DPH na senzory, Česko krytie celý rok • 🚑 Senzor ako záchranka s dojazdom nula minút

Kurča do Košíc pešo a bosý Viliam Novotný bol štrnásť rokov poslancom za SDKÚ a pri Zajacovej reforme spravodajcom zdravotníckych zákonov: „Bol som pri tej ohromnej zmene, ktorú tím okolo Rudolfa Zajaca doniesol." Zdravotnícku sekciu demokratov dnes vedie popri operačnej sále: „Ja som výkonný neurochirurg v Košiciach na plný úväzok." Že sa politike nevenuje naplno, je na strane vidieť. Zdravotníctvo, ktoré bolo pod volebnou líderkou Andreou Letanovskou vlajkovou loďou demokratov vo voľbách 2023, šlo do úzadia. Za dva roky k nemu strana vydala 28 výstupov, čo ju radí medzi najmenej aktívne. Novotný to priznáva: „Veľmi veľa práce sme neodviedli," keďže „vlajkovou loďou je určite u nás obrana". K spojeniu Unionu a Dôvery sa ozvali až týždne po oznámení. {{gift}} Poisťovňa bude dvakrát, správať sa bude raz Demokrati zlúčenie zhrnuli slovami, že „hrozí vznik jednej zdravotnej poisťovne". Novotný dodáva ostrejšiu korekciu: „Ona nebude jedna, oni budú dve, ale ten duopol sa bude v princípe správať ako monopol." Pointu adresuje Ficovi, ktorý roky sľuboval jednu štátnu poisťovňu: „On má vlastne jednu zdravotnú poisťovňu s dvoma vlastníkmi – 55 % štát a 45 % má Penta. Nikto nepomohol Pente tak, ako práve vlády Roberta Fica." Dvaja nebudú súťažiť, dvaja sa dohodnú Programovú vyhlášku, ktorú Union označoval za dôvod odchodu z trhu, by zachoval: „Keď zrušíte programovú vyhlášku, už si to len Všeobecná zdravotná s Dôverou dohodnú. Navzájom pôjdu na kávu dvaja generálni riaditelia." Súťaž dvoch hráčov je preňho fikcia: „Dvaja nebudeme súťažiť, dvaja sa dohodneme." Riešením sú poistné plány, nominálne poistné a Úrad pre dohľad, kde sa predseda nemení „každú stredu". {{odporucane}} Platový automat? Ako guľka do hlavy Zrušenie platového a vekového automatu odbíja odhadom politickej ceny: „Je takou pevnou súčasťou štátnych nemocníc, že predstava, že ho niekto zruší, je rovnaká, ako predstava, že si rovno môže streliť guľku do hlavy." Absurditu vekovej zložky ukazuje na sebe: „Ja plánujem odchod do dôchodku niekde okolo 85. roku. Žena ma ráno prebalí a ja pôjdem na neurochirurgiu." Lekárske odbory ako hrdina z núdze Voči Lekárskemu odborovému združeniu je zamestnaný neurochirurg priamy: „Nie je tým kladným hrdinom. Je hrdinom z núdze." Vinu dáva systému: „Keby zdravotníctvo fungovalo tak, ako sme si to predstavili v reforme v roku 2004, žiaden platový automat ani štrajky lekárov pre platy by neboli potrebné." Deväť a pol miliardy a stále nie je na nič Optimalizáciu siete nemocníc odmieta odpísať: „Nie je to mŕtvy projekt. To je jediná cesta." Vie aj, prečo sa do nej nikomu nechce: „Narazíte na toho primátora, ktorý za vami príde a povie, že šak neblázni, nemôžeš u mňa zrušiť chirurgiu." Argumentuje peniazmi: „Keď som odchádzal, disponibilné zdroje boli 4 miliardy, teraz je to 9,6. A na nič nie sú peniaze." {{suvisiace}} Zajac ako zaklínadlo Prečo sa meno exministra skloňuje na tlačovkách 20 rokov? „Zajac je zaklínadlo," odpovedá Novotný a dodáva: „Nikto z nich v skutočnosti nevie nahradiť Zajacovu reformu inou reformou." Ultimátam hnutia Slovensko rozumie po svojom: „Keď vám poviem, že mi každý deň musíte doniesť pečené kurča do Košíc pešo a bosý, viem, že mi ho neviete doniesť." Znamená to podľa neho jediné: „Chcú ísť do opozície." V podcaste hovoríme aj o týchto témach: •  🏥 Zlúčenie Dôvery a Unionu vytvára subjekt, ktorý sa bude správať ako monopol: „Ona nebude jedna, oni budú dve." •  💰 Fico dostal svoj Unitas z rúk Penty: „jedna poisťovňa s dvoma vlastníkmi – 55 % štát a 45 % má Penta". •  📉 Programovú vyhlášku by nerušil, bez nej „pôjdu na kávu dvaja generálni riaditelia". •  🏗️ Optimalizácia siete nemocníc nie je mŕtvy projekt, ale „jediná cesta". •  📊 Zdroje poisťovní narástli zo 4 na 9,6 miliardy, „a na nič nie sú peniaze". Kapitoly 00:00 Reforma zdravotníctva 2004 a prečo nikdy nedobehla 04:41 Zajac ako zaklínadlo: 20 rokov sa naňho vyhovára 09:42 Zrušili 20- a 50-korunáčky, dnes sa platí od Pavla do Pavla 13:05 Dzurinda, Radičová a politika, ktorá sa zmenila 18:58 38 vyjadrení za dva roky: čo vlastne demokrati chcú v zdravotníctve 21:20 Odchod Andrey Letanovskej a program, ktorý sa pripravuje 23:55 Vlajkovou loďou je obrana, zdravotníctvo príde na rad 26:19 Matovič, OĽaNO a manažovanie epidémie politikmi 29:18 S kým vládnuť a prečo sa hnutie Slovensko chystá do opozície 32:06 Štyria opoziční tímlídri, ktorí sa nevedia dohodnúť 37:08 Záchranársky tender ušitý pre vopred vybratých 44:12 Dôvera preberá Union: dve poisťovne, jeden monopol 45:47 Fico, Penta a jedna poisťovňa s dvoma vlastníkmi 48:36 Platový automat a lekárske odbory ako hrdina z núdze 52:53 Vekový automat: do dôchodku okolo 85. roku 58:27 Optimalizácia siete nemocníc je jediná cesta 1:04:45 DRG a bordel vo financovaní nemocníc 1:13:51 Rola štátu a čo sa dá odkukať z Holandska 1:20:04 Bleskovka: najlepší a najhorší minister zdravotníctva

Štyristotisíc eur na príplatkoch za dva sviatky, alebo klimatizácia v celej nemocnici. Riaditeľ novozámockej nemocnice Mikuláš Blaško ponúkol odborom výmenu za jediný deň. Odmietli ju. Pätina budovy a riaditeľské voľno namiesto práce Nemocnica v Nových Zámkoch má 130 rokov, súčasná budova stojí od roku 1982. „V súčasnosti máme pokryté zhruba asi pätinu priestorov v rámci monobloku, ktoré sú plne klimatizované,“ opisuje Blaško stav, s ktorým nemocnica vstúpila do tohtoročného leta. A dodáva: „Nie sú to podmienky, ktoré sú vhodné 21. storočia pre nemocnicu, ktorá je fakultnou nemocnicou.“ Teploty merali každý deň. „Podľa toho sme skracovali pracovnú dobu a púšťali zamestnancov na takzvané riaditeľské voľno skôr domov,“ hovorí. Administratíva mala home office, zdravotníci nie: „Obzvlášť s prihliadnutím na tých pacientov to bolo fakt neľudské podmienky.“ Fotovoltika, ktorá nemocnicu nestojí ani euro Energiu na chladenie si nemocnica ide vyrábať sama. „Pred týždňom som podpisoval zmluvu,“ hovorí Blaško o fotovoltickej elektrárni cez garantovanú energetickú službu. „Súkromný kapitál financuje celý ten projekt a z tej úspory, ktorú my získame tým, že budeme vlastne zo slnka vyrábať energiu, bude zaplatená tá investícia.“ „V podstate bez jedného eura,“ zhŕňa Blaško. Rovnaký model už použili pri rekonštrukcii kotlov: „Máme s tým veľmi dobrú skúsenosť a nám to vyšlo.“ Dvesto tisíc eur za jeden jediný deň Jadrom jeho ostrého statusu bola ponuka, ktorú poslal zamestnancom mailom. „Ja som dal prísľub, že v prípade, ak teda odbory budú súhlasiť s tým, že ja zariadim dovolenku, tak ja investujem z vlastných zdrojov 200 tisíc eur na klimatizačné zariadenia.“ Toľko stojí nemocnicu jeden sviatok so stopercentným príplatkom. Prepočet má na stole: 80 až 90 silnejších jednotiek za sto tisíc a trafostanica za ďalších dvesto. „Bavíme sa celkovo o 400 tisíc eurách, ktoré my sme tento rok vzhľadom na ten ôsmy máj a 15. september dali zamestnancom.“ Zamestnanci majú v kolektívnej zmluve 35 dní dovolenky. Prečo by mali pracovať zadarmo Od zamestnancov prišla odozva, akú čakal. Od odborov nie. „Ja som očakával pozitívnu odozvu, pretože bavíme sa o tom, že tí zamestnanci vlastne o nič neprídu,“ hovorí. Tri odborové organizácie, sesterská, lekárska a všeobecná, rozhodujú spoločne. „Mal som stretnutie s odborármi a v podstate celú túto koncepciu ako odmietli jednoznačne,“ konštatuje. Ich argumenty ho zaskočili: „Boli na úrovni: prečo by mali pracovať zadarmo? Prečo nemajú dostať to, čo im prináleží.“ A druhý: „Prečo by sa zamestnanci mali skladať na zariadenie nemocnice?“ Zákon nespochybňuje: „Majú nárok na príplatok, o tom diskutovať nebudem.“ Kto si vezme dovolenku, dostane klímu skôr Má pripravený druhý krok. „Ja tým pádom zariadim pracovné voľno, prekážky na strane zamestnávateľa a tým pádom zostanú doma, čo nás bude stáť 200 tisíc eur,“ hovorí o 15. septembri. Kto sa rozhodne inak než odbory, dostane prednosť: „Dám možnosť celým oddeleniam a klinikám, že ak si vyberú na ten deň dovolenku, tak budú uprednostnení, čo sa týka tých klimatizácií.“ Verí, že to zaberie: „Mám také odozvy, že niektoré oddelenia to spravia, pretože mali peklo na tých oddeleniach.“ O sile odborov v zdravotníctve hovorí bez ilúzií: „Naše sú najsilnejšie a najúspešnejšie.“ O šéfovi Lekárskeho odborového združenia dodáva: „Keby som bol lekár, tak sa nechám zastupovať pánom Visolajským, pretože je veľmi šikovný stratég. Svoje ciele vie naplniť bez ohľadu na to, akým spôsobom to robí.“ Chladenie chce dotiahnuť aj bez dohody s nimi: „Ja ten projekt zrealizujem určite, toto ma nezastaví.“ 🌡️ Plne klimatizovaná je len pätina monobloku novozámockej nemocnice 🏚️ Budova stojí od roku 1982, samotná nemocnica má tento rok 130 rokov ⏱️ Počas horúčav museli skracovať pracovný čas a dávať riaditeľské voľno 💻 Home office mala len administratíva, zdravotníci ostali pri pacientoch ☀️ Fotovoltika pôjde cez garantovanú energetickú službu, nemocnicu nemá stáť ani euro 💶 Jeden odpracovaný sviatok stojí nemocnicu 200-tisíc eur na príplatkoch ❄️ Chladenie celej budovy vyjde na 400-tisíc: klimatizácie plus nová trafostanica 🤝 Blaško ponúkol výmenu: deň dovolenky 15. septembra za 200-tisíc do klimatizácií

Union po fúzii s Dôverou odchádza zo slovenského trhu a KDH chce zákonom zakázať poplatky v ambulanciách. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová a prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth hovoria o tom, čo zákazy spravia s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a kto z poplatkovej divočiny v skutočnosti žije. MUDr. Jaroslava Orosová je imunoalergologička, od roku 2021 vedie Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP). MUDr. Marián Šóth je všeobecný lekár pre dospelých v Nitre a prezident Asociácie súkromných lekárov SR (ASL SR). O čom hovoríme: ● 🏥 Fúzia Dôvery a Unionu: na trhu zostáva len Penta a štát ● 🤝 Union ako jediný ochotne zazmluvňoval nové ambulancie ● 📉 Nemocniciam reálne stúpli príjmy o 43 %, špecialistom len o 7 % ● 💶 Platový automat: ambulancie nedokážu konkurovať nemocničným platom ● ✂️ U holiča osemnásť eur za strihanie, u lekára šesť za vyšetrenie ● 📹 Predvolebné videá KDH a výroky ombudsmana pod lupou ● 🚫 Prečo zákaz poplatkov zníži dostupnosť starostlivosti ● 🔀 Exodus špecialistov do nezmluvných ambulancií už beží ● 💡 Riešenia: reálne ceny výkonov, katalóg a komerčné pripoistenie ● ⚠️ Útoky na zdravotníkov rastú a vzťah lekár – pacient sa rúca

Union predali a zo všetkých strán sa ozvalo, aká je to katastrofa. Zaujímavé je, kto kričí najhlasnejšie. Podľa Rudolfa Zajaca presne tí, čo trh dvadsať rokov dusili. Zajac si k nám sadol už tretíkrát a k spojeniu Unionu a Dôvery sa vracia stále ostrejšie. Pustili sme mu zostrih, v ktorom Marek Krajčí, Peter Stachura a Oskar Dvořák varujú pred Pentou a krížovým vlastníctvom. Kto plače najhlasnejšie Reakcie politikov Zajac zhŕňa jedným obrazom. „Väčšinou ide o falošné zavýjanie, alebo ak chcete, inovoval som ten pojem – o ronenie krokodílích sĺz." Slzy podľa neho ronia práve tí, čo majú Union na svedomí: „Tie najväčšie slzy ronia práve tí, ktorí sa najviac zaslúžili o to, že Union odišiel z trhu." Krajčímu pripomína jeho vlastný program: „Krajčí nemal nič lepšie na pláne ako unitárny systém, dal si ho do programového vyhlásenia Matovičovej vlády. Tak aké teraz halucinácie o konkurencii, keď on chcel jednu poisťovňu, samozrejme štátnu?" Najväčší krížový vlastník? Štát Krížové vlastníctvo Penty berú kritici ako hlavný problém. Zajac ho nezhadzuje, len pripomína, kto vlastní najviac. „Akosi im menej vadí, že štát je suverénne najhorší hospodár a štátne zariadenia robia suverénne najväčšie dlhy." A dodáva: „Nie preto, že sú štátne, ale preto, že to majú v DNA. Zle hospodáriť." Riešením nie je zákaz, ale kontrola: „Ja nehovorím, že krížové vlastníctvo netreba ustrážiť. Ale práve preto musíte mať veľmi dobré kontrolné mechanizmy." Úrad, ktorý si sami zoslabili Reč o kontrole priviedla Zajaca k Renáte Blahovej, ktorá jeho aj úrad pre dohľad skritizovala v denníku SME. „Ja som na jednej konferencii povedal, že niečo také sprosté som nevidel, a môžem to len potvrdiť." Pripomína, čo sa s úradom stalo za jej vedenia: „Úrad stratil poslednú kompetenciu dohľadu nad poisťovňami – a nestratil ju bez jej vedomia a bez jej vôle." A kde sa oslabovanie začalo: „Keď Fico v roku 2007 nezávislosť úradu odobral jednoduchým trikom – šéfa úradu už nevolil parlament, ale menovala ho vláda." Posledný klinec Za odchodom Unionu nevidí jeden krok, ale roky dusenia. „Podľa mňa bol posledným klincom do rakvy, a poriadne veľkým a hrdzavým, práve programová vyhláška." Jej logika je preňho popretím zmyslu poisťovní: „Keď sa štát rozhodol, že bude rozhodovať, čo kde poisťovne platia, načo sú potom poisťovne?" Ukazuje aj na dieru, ktorú nikto nezaplátal: „Nikto za dvadsať rokov nezadefinoval nárok – teda čo presne sa poisťuje." Chcete unitárny? Zaplaťte Tým, čo volajú po jednej štátnej poisťovni, Zajac odkazuje, nech si to nechajú stáť peniaze. „Dôveru vykúpia, ak budú mať toľko miliárd, koľko to bude stáť. Lebo Dôvera nie je za dve eurá štyridsať." O obchode nepochybuje: „Garantujem vám, že Penta ju predá, keď dostane cenu, ktorú považuje za primeranú." Namiesto boja s Pentou by radšej riešil to, čo nemocnice reálne kladie na kolená: „Platový automat spoľahlivo ničí nemocničný systém, pretože vyplácame mzdy, na ktoré nemáme, a ešte aj skracujeme pracovnú dobu."