Advertise on podcast: Rozhovory so Zdenom Gáfrikom

Pochádza z policajnej rodiny z Banskej Bystrice, no namiesto skutočnej uniformy si napokon obliekol kostýmy filmových a divadelných postáv. Herec Ján Dobrík, ktorého diváci každú nedeľu sledujú v úspešnom kriminálnom seriáli Vraždy v dolinách, sa v novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom mimoriadne otvorene rozhovoril nielen o svojej hereckej dráhe, ale predovšetkým o najťažšom období svojho života – o statočnom boji svojho syna s leukémiou. Herec Slovenského komorného divadla v Martine hovoril o onkologickom ochorení syna Timoteja s odzbrojujúcou úprimnosťou. „To je frajer. Najväčší frajer na svete,“ hovorí hrdý otec o chlapcovi, ktorý celú liečbu zvládol s neuveriteľnou statočnosťou. Skúsenosť na hrane života a smrti zmenila Dobríka nielen ako človeka, ale aj ako herca. "Už len to, že som otec, ma zmenilo ako herca a dalo mi oveľa väčší kôš emócií, ktoré dokážem používať. Čo sa nám potom stalo so synkom, je ďalší kôš, alebo iba podčiarknutie všetkých emócií, ktoré som mal možnosť získať a zažívať ako otec," skonštatoval muž, ktorého diváci môžu vidieť na obrazovkách v troch rôznych projektoch počas jedného týždňa. Okrem kriminálky Vraždy v dolinách je to aj seriál Dunaj, k vašim službám či cestovateľská šou Na správnej ceste. Jeho filmografia je však mimoriadne bohatá a dobre ho poznajú diváci všetkých troch televízii. Reč bola aj o jeho práci, ceste k herectvu či otázkach, na ktoré už našiel odpoveď. Pozývame vás vypočuť si tento silný a otvorený rozhovor.

Jeho klipy majú na streamovacích platformách vyše 260 miliónov zhliadnutí a na Instagrame ho sleduje viac ako 460-tisíc ľudí, hoci jeho piesne nehrajú všetky slovenské či české rádiá pravidelne.  Český spevák Jan Bendig, bývalý účastník SuperStar, sa v Rozhovoroch so Zdenom Gáfrikom otvoril nielen o panických atakoch, ktoré prežíval ako pätnásťročný v priamom prenose, ale predovšetkým o tom, ako ho celý život formuje jeho rómska identita – a aký tlak z toho vyplýva. Jan otvorene hovorí o tom, že jedným z jeho hlavných hnacích motorov je potreba dokázať, že aj Róm môže uspieť. "Snažím se jim dokázat, že jako Romák, že jako gay, že jako prostě někdo, kdo to myslí vážně... že i Rom tohleto může dokázat,“ opisuje vnútorný tlak, ktorý ho sprevádza od pätnástich rokov.  Napriek všetkému Bendig zdôrazňuje, že práve dnes prežíva mimoriadne šťastné životné obdobie – a že najväčšie víťazstvo vidí v tom, že jeho koncerty dokázali spojiť mimoriadne pestré publikum: gejov, lesby, Vietnamcov, černochov, Ukrajincov, Rómov i bielych Čechov na jednom mieste bez rozdielov.  A keď si mal napokon vybrať medzi vypredaným Edenom, cenou Český slavík alebo domom pre svojich rodičov, jeho odpoveď neprekvapila a zaznela bez zaváhania. Čo všetko Jan Bendig prezradil o svojom vzťahu s Lukášom, o spolupráci s Františkom Nedvědom a Luciou Bílou aj o plánoch na koncert s hosťami, sa dozviete v rozhovore, ktorý si môžete pozrieť v relácii vyššie. V televíznej premiére ho uvidíte v sobotu večer 17. októbra o 22.30 na obrazovkách TA3.

Pred pár mesiacmi sa pred verejnosťou otvorene priznal k drogovej závislosti, s ktorou svoj boj zatiaľ úspešne vyhráva. V novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom hovorí o tom, prečo bol prvý polrok triezvosti horší než samotné užívanie, o novom filme Generál Golian aj o tom, prečo by Slovákom podľa neho prospelo trochu viac nadhľadu. Najosobnejšie a najsilnejšie momenty rozhovoru patrili práve téme, ktorú pred verejnosťou otvoril len pred pár mesiacmi – vlastnej drogovej závislosti a procesu zotavovania. Priznáva, že samotné odvykanie bolo psychicky náročnejšie než aktívne užívanie. „Prvý polrok bol najhorší v mojom živote, nikdy mi nebolo horšie. Je to psychický teror,“ hovorí o období, keď bol podľa vlastných slov dvadsaťštyri hodín denne myšlienkami pri alkohole a drogách, aj keď racionálne vedel, že robí správnu vec. Rozhovor sa dotkol aj jeho filmového debutu na plátne – postavy Doktora vo filme Generál Golian, inšpirovanej čiastočne osobou Gustáva Husáka. Kvietik prezradil, že na prípravu si prečítal tri knihy o Husákovom živote a študoval jeho rečové návyky, než mu režisér Juraj Štepka napokon odporučil, aby sa od priamej imitácie oslobodil. „Bol som veľmi často obsadzovaný do pozitívnych postáv, takých s dobrým srdcom, a zrazu: Bum, nie, ideme hrať fanatického sociopata. Konečne,“ hovorí s úľavou. Na záver rozhovoru zaznela otázka, čo by si Matúš Kvietik prial pre seba. Jeho odpoveď bola jednoduchá a úprimná: „Pokoj. To je všetko.“ Čo ešte Matúš Kvietik prezradil o svojom zotavovaní, o práci na podcaste Ďalší zbytočný podcast s Lukášom Frlajsom aj o skúsenosti z amerického seriálu Van Helsing, sa dozviete v novej epizóde Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom.

Za dvoma najsledovanejšími seriálmi na slovenských obrazovkách, Sľubom a Dunajom, stojí jedna žena – scenáristka, dramaturgička a headwriterka Evita Twardzik. V Rozhovoroch so Zdenom Gáfrikom prezradila, ako naozaj vyzerá kuchyňa tvorby denného seriálu, prečo diváci niekedy nenávidia práve ju osobne – a aj to, čo cíti dnes, takmer dvadsať rokov po tom, čo si na svoju prvú knihu musela zobrať bankovú pôžičku. V televíznej tvorbe má na starosti tím dvanástich až štrnástich ľudí, ktorý musí pôsobiť, akoby seriál písal jeden človek. Súčasťou tejto „dielne“ je aj interné, no verejnosti neznáme pravidlo zrozumiteľnosti, ktoré si tím spraví z vlastnej skúsenosti. „Musíme to Marike v Čiernom Balogu vysvetliť,“ hovorí s úsmevom o fiktívnej postave obyčajnej ženy, podľa ktorej si overujú, či bude príbeh zrozumiteľný pre každého diváka. Rozhovor sa dotkol aj jej osobného života a toho, ako vníma vlastné dozrievanie po päťdesiatke. Priznáva, že presne to isté chce dopriať aj postavám vo svojej pripravovanej knihe – aby sa vyvíjali skutočne, a nestali sa len karikatúrami samých seba, ako sa jej podľa vlastných slov sklamalo stalo pri návrate seriálu Sex v meste.  Prezradila aj to, že ani ona sama netuší, kedy sa Dunaj alebo Sľub definitívne skončia – no poslednú časť denného seriálu už má "napísanú" v hlave. Čo všetko Evita Twardzik prezradila o práci v scenáristickej miestnosti, o svojich televíznych tipoch na sledovanie aj o tom, ako táto práca ovplyvnila jej vlastnú rodinu, sa dozviete v rozhovore, ktorý si môžete pozrieť v relácii vyššie.

Foodbloger, copywriter a influencer Dano Feranec, známy pod menom Čo je Bratislava, sa po dvoch rokoch vrátil do Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom. Za ten čas mu na Instagrame pribudli desaťtisíce sledovateľov, prešiel odhadom štyristo podnikov – a rovnako ako mnohí Slováci pocítil aj on, ako výrazne zdraželo stravovanie v reštauráciách. Veľký priestor v rozhovore dostala aj téma gastronomickej identity Bratislavy. Feranec je presvedčený, že mesto stále nevyužíva svoj potenciál naplno. Nechýbali ani osobné gastronomické vyznania. Feranec priznal, že jedno jedlo bude milovať celý život – dokonca si ho nechal aj vytetovať.  Na záver prezradil aj svoje plány do budúcnosti, ktoré prekvapivo nezahŕňajú ani vlastný podnik, ani kuchársku knihu. „Určite nebudem mať podnik a je veľká pravdepodobnosť, že nebudem mať ani vlastnú kuchársku knihu, lebo na to varím fakt málo,“ hovorí so smiechom – namiesto toho pracuje na projekte, ktorý by mal ľuďom uľahčiť výber reštaurácie priamo podľa nálady a lokality. Čo všetko Dano Feranec prezradil o zákulisí spoluprác s gastro podnikmi, o vlastných gastronomických tipoch pre Bratislavu aj o tom, kam sa v októbri chystá za jedlom, sa dozviete v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť.

Priznáva, že veľké, otvorené rozhovory dáva radšej s pocitom, že má čo povedať. Aj v 46 rokoch pritom herec Ján Koleník hovorí, že "zásadná príležitosť" ešte len príde. Pozvanie do relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom prijal a tak sme sa s hercom Jánom Koleníkom spoločne obzreli za viac ako dvoma dekádami práce, osobného rozvoja aj premien, ktorými ako človek prešiel.  Televízna hviezda sa v rozhovore prekvapivo otvorene priznala, že bol dlhé roky perfekcionista – no dnes už nie. „Už teraz by som o sebe tvrdil, že nie som perfekcionista,“ hovorí o vedomej práci na sebe, ktorú spustila najmä pandémia. Vtedy sa podľa vlastných slov rozhodol spomaliť a začal si klásť otázky, ktoré predtým odsúval. Túžba nevyhorieť ho pred šiestimi rokmi doviedla aj k dobrovoľnému odchodu zo Slovenského národného divadla, kde predtým strávil osemnásť rokov. „Nechcem skončiť vyhoretý. Ja sa chcem venovať svojej rodine ako najlepšie a najviac viem,“ vysvetlil rozhodnutie. Do kín 1. októbra prichádza jeho nová romantická komédia Tango pre troch, v ktorej stvárňuje tanečníka Kristiána – muža, ktorý si dlho nechce pripustiť, že jeho hviezdna éra sa skončila. "Čoho sa Kristián vo filme najviac obáva, je samota a hľadanie osobného šťastia. Doteraz ste boli obdivovaný, zvŕtali ste kohokoľvek na parkete, a zrazu chcete, aby vás niekto pevne držal, aby ste sa cítili v bezpečí, dobre, aby ste mali ten vnútorný pokoj. Je to hľadanie bezpečného prístavu – a sú to otázky, ktoré sa týkajú aj mňa," vyhlásil úprimne slovenský herec. Prebrali sme otázku sústredenosti a vedomého zamerania sa na jeden projekt, ktorému je ochotný dať takmer všetko. Hovorili sme o egu aj popularite, ktorá je podľa herca až sekundárnym rozmerom umeleckého povolania. Rozhovor sa dotkol aj citlivej témy odchodu slovenských umelcov za prácou do Česka, o ktorom v poslednom čase hovorí čoraz viac kolegov a na záver rozhovoru padla otázka, kým by bol Ján Koleník, keby zo dňa na deň zmizlo celé herectvo. Jeho odpoveď bola jednoduchá a rovnako aj upokojujúca. Vypočujte si ju v rámci nášho podcastu.

Herečka a moderátorka Ráchel Šoltésová sa do Rozhovorov so Zdenom Gáfrikom vrátila po čase s témou, o ktorej sa v šoubiznise hovorí len zriedka – s popôrodnou depresiou, ktorú prežívala po narodení syna Kubka. Priznáva, že namiesto očakávanej eufórie prišiel šok. „Každý hovoril o tej eufórii šťastia, o tom ohňostroji emócií, ktorý mal prísť. Neprišiel. A ja som sa cítila za to strašne vinná,“ opisuje obdobie, počas ktorého sa necítila dobre, no nevedela pomenovať, čo sa s ňou vlastne deje. Prelomový moment prišiel paradoxne pri bežnej návšteve u pediatričky, ktorá si na nej niečo všimla skôr než ona sama. Práve táto jedna veta spustila reťaz udalostí, ktorá Ráchel priviedla k prvému, prekvapivo konkrétnemu kroku na ceste k uzdraveniu – rozhodnutiu, ktoré vtedy vôbec nebolo jednoduché. V rozhovore otvorene hovorí aj o izolácii, o tlaku okolia s nevyžiadanými radami aj o tom, čo jej napokon pomohlo nájsť cestu späť k sebe aj k synovi. Nechýba ani úprimné priznanie, prečo dnes na celú tú skúsenosť nespomína s ľútosťou, hoci si vtedy prešla naozaj náročným obdobím. Vypočujte si celý rozhovor, v ktorom hviezda seriálu Dunaj, k vašim službám Ráchel Šoltésová hovorí bez okolkov o materstve, práci aj o tom, čo ju v živote drží nad vodou, si môžete pozrieť v relácii vyššie.

Do Bratislavy prišla pri príležitosti slovenskej premiéry filmu Bardotky – no počas nakrúcania relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa napokon rozprávalo o mnohých ďalších témach. Česká herečka Eva Holubová, ktorú diváci poznajú predovšetkým z kultových Pelíškov, otvorene hovorila o starnutí, priateľstve, viere aj o tom, ako ju takmer o život pripravili tri vážne choroby. Film Bardotky rozpráva príbeh troch kamarátok, ktoré sa po rokoch opäť stretávajú a odmietajú sa vzdať chuti do života. Postavy sa búria proti spoločenskému tlaku na ženy, ktoré starnú. Sama herečka priznáva, že podobnú skúsenosť prežíva aj vo vlastnom živote. „Ja nemám problém s tým byť nekonvenčná. Ja skôr som bojovala s tým problémom nebyť maloverná... Nebáť sa neznámeho, vidieť ten pohár naozaj poloplný,“ hovorí o postoji, ktorý si musela sama v sebe vybudovať.   Najosobnejšie momenty rozhovoru patrili téme zdravia a viery. Holubová prekonala tri vážne choroby vrátane srdcovej zástavy, čo podľa jej slov definitívne prehodnotilo jej priority.  Rozhovor sa napokon preklenul aj k téme zodpovednosti voči budúcim generáciám a občianskej angažovanosti, ktorú si Holubová nesie ešte od Nežnej revolúcie. „Je to určitá moja povinnosť práve voči tým budúcim generáciám... Oni na to nemajú právo. Oni sú naši zamestnanci, nie my ich,“ hovorí o politikoch a o vlastnej zodpovednosti aktívnej občianky. Čo herečke pripomínala jej vlastná mama pri nakrúcaní kultových Pelíškov, prečo si so sebou nosí odkaz z návštevy Dalajlámu a prečo tvrdí, že si dnes ako spoločnosť nemôžeme dovoliť byť pesimisti, sa dozviete v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť v relácii vyššie. Jeho televízna premiéra na obrazovke TA3 je naplánovaná na sobotu 22. augusta.

Vo veku dvadsaťtri rokov má na konte už vyše dvadsať filmových a televíznych titulov, no sama o sebe hovorí, že sa stále učí byť sama sebou. Česká herečka Ema Businská, ktorú diváci poznajú napríklad z rozprávky Princezna zakletá v čase, prichádza aktuálne do slovenských kín s filmom Bojovník po boku Milana Ondríka – a v Rozhovoroch so Zdenom Gáfrikom otvorene hovorila o perfekcionizme, syndróme podvodníka aj o tom, ako sa učí oddeľovať herecké postavy od vlastného života. Za svojím prístupom k práci vidí najmä športové korene. Otec-olympionik, roky súťažného veslovania, vodného slalomu aj tenisu jej podľa vlastných slov dali disciplínu, ktorú premieta aj do herectva. „Výsledky a medaily nechodia zadarmo, viem, že na to, aby som mala nejaký výsledok, tak pre to musím niečo robiť,“ vysvetľuje princíp, ktorý si zo športu preniesla priamo na filmový pľac. Cieľavedomosť má však aj svoju odvrátenú stranu. Businská sa v rozhovore prekvapivo otvorene priznala k syndrómu podvodníka. „Bojím sa, že niekto odhalí, že nie som dobrá, že to vlastne len hrám,“ hovorí o pocite, ktorý ju sprevádza napriek úspechom. Priznáva, že tendenciu k prepremýšľaniu a perfekcionizmu si nesie z detstva a že si na nej momentálne pracuje aj v terapii, ktorú navštevuje už pol roka. Čo všetko prezradila o natáčaní vo vypredanej O2 aréne pred dvadsaťtisícovým publikom, prečo by si chcela zahrať Wonder Woman a ako vníma spoluprácu s Milanom Ondríkom, sa dozviete v rozhovore, ktorý si môžete pozrieť v relácii vyššie. V televíznej premiére ho uvedie aj televízia TA3 v sobotu večer 15. augusta.

Diváci ju poznajú predovšetkým ako herečku – no jej život má oveľa viac rovín. Lenka Barilíková Spišáková je zároveň hlasová pedagogička, členka slávneho umeleckého klanu Spišákovcov a žena, ktorá si novú profesijnú cestu vybojovala až v druhej polovici života.  Pri príležitosti premiéry filmu Kavej 2, v ktorom stvárnila jednu z výrazných ženských postáv, si v Rozhovoroch so Zdenom Gáfrikom sadla v našom štúdiu, aby hovorila o rodine, hlase aj o momentoch, ktoré zmenili jej smerovanie. Reč prišla najprv na jej filmovú postavu, ktorá podľa nej presahuje škatuľku „diktátorskej svokry". „Nepôjde len o šikanovanie," hovorí s úsmevom o role, ktorá sa dotýka tém blízkych mnohým ženám po päťdesiatke – aj otázky, ako zostať zaujímavou a príťažlivou pre partnera, keď deti odrastú a vo vzťahu zrazu zostanú dvaja sami. „Veľa žien sa v tej postave môže nájsť," dodáva. Počas rokov v Radošinskom naivnom divadle odohrala aj tridsať predstavení mesačne a jej hlas to neraz odniesol. „Stratila som hlas a mala som dve predstavenia pred sebou. Bola som na obstreku hlasiviek," spomína na moment v Trenčíne, po ktorom si povedala, že to už nikdy nezopakuje. Práve vtedy začala skúmať, čo jej pomáha – a postupne z toho vyrástol projekt Sebavedomie v hlase. Dnes učí ľudí zvládať situácie, keď ich pod tlakom zradí vlastné telo. „To telo nás zrádza pod vplyvom našej psychiky," vysvetľuje princíp, ktorý stojí na dychu a prítomnosti v tele. A pripomína, že sebavedomie v hlase môže stratiť ktokoľvek – aj človek na významnej pozícii, od ktorého výkonu závisí úspech celej firmy.  Prečo synom nedovolila ísť rovno na konzervatórium, ako sa jej podarilo dostať na vysokú školu k práci s hlasom až na tretí pokus a čo si najviac želá pre dnešnú spoločnosť – to všetko prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť v relácii vyššie.

Z malého alternatívneho podujatia sa za sedemnásť rokov stal jeden z najväčších festivalov na Slovensku – a dnes atakuje hranicu takmer 30-tisíc návštevníkov. Juraj Podmanický a Ján Trstenský, ktorí stoja na čele festivalu Grape od začiatku, prezradili v rozhovore, ako vzniká dramaturgia aj farebný vizuál tohtoročnej mýtickej zoo. „V dobe, keď sa všetci berú veľmi vážne, sa chceme vrátiť do detských čias," opisuje Podmanický tému, v ktorej bude festival ako jedna veľká rozprávka s magickými lesmi. Odľahčená téma však stojí na čoraz vážnejšom ekonomickom pozadí. Za posledné dva roky narástol rozpočet festivalu z 3,5 na 4,5 milióna eur a organizátori nezakrývajú, že každý ročník je pre nich v podstate o prežití. Najviac ich ťaží daň: „DPH na vstupenky je u nás dvadsaťtri percent, čo inde v Európe neexistuje," upozorňuje Trstenský s tým, že bez zmeny sa môže stať, že tu jedného dňa nebude žiadny väčší festival. Napriek tomu si tvorcovia zakladajú na jednom – že Grape má byť predovšetkým útek od reality. „My sme žúrka. Grape je bezpečná párty a to je dôležité povedať," hovorí Podmanický. Celý rozhovor o zákulisí festivalu, tajných koncertoch aj o nástupe umelej inteligencie v hudbe si môžete vypočuť vo forme podcastu.

Stretli sme sa druhýkrát – a opäť počas horúceho leta. Česko-americká supermodelka, herečka a spisovateľka Pavlína Pořízková pricestovala do Bratislavy uviesť komédiu Bardotky, film o troch ženách, ktoré po šesťdesiatke odmietajú byť neviditeľné. Téma, ktorá sa nápadne dotýka jej vlastného života. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom otvorene hovorila o novom manželstve po smrti Rica Ocaska, o odpúšťaní sebe samej aj o tom, ako sa vo veku 61 rokov postavila na úplne novú skalu. Rozhovor sa uskutočnil len pár dní po tom, čo sa druhýkrát vydala – jej vyvoleným sa stal americký scenárista Jeff Greenstein. Nový vzťah pritom prišiel napriek jej vlastnému predsavzatiu. „Vzala som si ho, hoci som sa už nikdy nechcela vydávať, bola som absolútne proti tomu," hovorí o mužovi, ktorý jej rozumie ako nik iný na svete. Najosobnejšie tóny však zazneli pri téme odpúšťania. Ľuďom okolo seba Pořízková odpustila – „okrem jedného", a nie je ním jej prvý manžel. Oveľa ťažšie sa jej však odpúšťajú vlastné rozhodnutia. „Bola som taká hlúpa. Urobila som toľko rozhodnutí, ktoré boli pochabé – a niekedy som ich robila s vedomím, že sú hlúpe," priznáva. Straší ju, že si nie je istá, či by tie isté chyby neurobila znova. Napriek všetkému dnes sedí usmiata a zmierená. Pred tromi rokmi prišla do Bratislavy s knihou o tom, ako sa jej život rozpadol, akoby bola zrazená zo skaly. Dnes je na inom brale, no stále lezie. „Vy ste ma stretli na konci jedného života a teraz sme na začiatku ďalšieho," hovorí. A hoci priznáva, že v 61 rokoch nemá ani potuchy, kam smeruje, berie to ako niečo vzrušujúce – aj keď zároveň trošku desivé. Čím sa jej stala herečka Eva Holubová, prečo jednému človeku nikdy neodpustí a čo by si priala o ďalšie tri roky, prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť. V televíznej premiére ho uvedie aj televízia TA3 v sobotu večer o 22:30.

Je jedným z najvplyvnejších hlasov slovenskej stand-up scény, úspešným moderátorom a človekom, ktorý svojím optimizmom valcuje sociálne siete. Bekim Aziri v úprimnom rozhovore poodhalil, kde končí sranda a kde začína realita otca, ktorý sa musel naučiť krotiť vlastné ego. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa Bekim Aziri vrátil k zlomovému momentu svojho života - po úraze na bicyklu zostal na invalidnom vozíku. Jeho najväčšou výhodou bol fakt, že sa rýchlo adaptuje na realitu. "Nejdem sa hrať na hrdinu. Prišli momenty, kedy som si poplakal, najmä keď som mal ísť prvýkrát po roku do školy - hovoril som si, ako sa na mňa budú pozerať,“ spomína Bekim. "Ale naučil som sa s tým žiť veľmi rýchlo," dodal. Kľúčom k jeho návratu do života bola rodina a tvrdá disciplína, ktorú si priniesol zo športu. A humor, ktorý je očividne v rodine Aziriovcov v DNA. Reč prišla aj na Bekimov úspešný podcast Bekimovo horúce kreslo. Hoci hostí nešetrí, jednu skupinu ľudí do štúdia nikdy nepozve. Politici majú uňho stopku. "Som tu na to, aby som rozdával humor,“ hovorí rezolútne. Bekim tiež v rozhovore úprimne zhodnotil svoj vzťah s bývalou manželkou Laurou. Napriek rozvodu zostali blízkymi priateľmi a spolurodičmi, ktorí dokonca spoločne s dcérou chodia na dovolenky a lyžovačky. V čom sa situácia pre hendikepovaných na Slovensku zlepšuje, prečo si nepripravuje scenáre na svoje vystúpenia a kedy mu dcéra v aute vyrobila „infarktový“ moment? Aj to všetko sa dozviete sa v novom diele relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom.

Ema a smrtihlav, Out, Kronika večných snílkov, dve Slnká v sieti – a najnovšie dráma Prameň, ktorá mala svetovú premiéru v hlavnej súťaži jubilejného 60. ročníka festivalu v Karlových Varoch a do slovenských kín prišla minulý týždeň. Herečka Éva Bandor v nej stvárnila jednu z postáv príbehu, ktorý otvára nevyriešenú kapitolu československých dejín – sterilizácie rómskych žien v 80. rokoch. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom hovorila o štyroch rokoch nakrúcania, o hneve, ktorý v nej téma dodnes vyvoláva, aj o úzkosti, ktorú v sebe nosí od narodenia. Že sa na Slovensku niečo podobné dialo, pritom netušila. „Mám päťdesiatpäť rokov a bola som úplne prekvapená, že som o tom nevedela vôbec nič," priznáva herečka. Keď ju režisér Ivan Ostrochovský s témou oslovil, reagovala prudko. Ten hnev v nej nevyprchal ani po rokoch práce na filme. Za tie roky totiž spoznala rómske komunity zblízka – v Rimavskej Sobote aj v Moldave nad Bodvou. „Pre nich je svätá vec rodiť dieťa. Rodina a deti sú na najvyššej priečke – a zobrali im práve to, čo je pre nich najdôležitejšie," opisuje. A dodáva bez okolkov: „Doslova si myslím, že to bola genocída." Samotné nakrúcanie trvalo štyri roky a prinieslo aj celkom praktické obmedzenia. „Nemôžem si zafarbiť vlasy, nemôžem pribrať ani veľmi schudnúť," opisuje s úsmevom podmienky, ktoré mala priamo v zmluve a ktoré musela vysvetľovať aj tvorcom iných projektov. Najosobnejšie tóny však zazneli pri téme, ktorú sama nazýva menšinovou úzkosťou. „Je v nás od narodenia, čudná vec, ktorej sa nevieme zbaviť," hovorí herečka, ktorá začínala v maďarskom divadle a pred piatimi rokmi sa vrátila na slovenskú scénu. Prečo dodnes nemá agenta, čo si myslí o odškodnení sterilizovaných žien na Slovensku a čo ju v profesii najviac drží pri zemi - aj to prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť vyššie.

Patril k tváram kultového SOS a stvoril postavy, ktoré na roky definovali televízny humor, no dnes ho už na hereckých doskách uvidíte len výnimočne. Dano Dangl, úspešný scenárista a jeden z vplyvných slovenských producentov, vymenil bláznivé "kusy" za manažérsku stoličku. V úprimnom dialógu v relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom poodhalil nielen zákulisie filmových hitov, ale aj to, čo si musel v slovenskom šoubiznise po rokoch uvedomiť. Priznal, že za jeho úspechom stojí nielen talent, ale aj pragmatický pohľad na svet, v ktorom niet miesta pre zbytočný sentiment. V rozhovore detailne rozobral producentské úskalia pokračovania letného hitu Kavej 2, ktorý prichádza v júli do kín. Porovnal náš trh s tým českým a vysvetlil, prečo v slovenskom éteri tak citeľne chýba klasická zábavná talkshow. Najsilnejšie však rezonovala jeho kritika riadenia štátu a audiovizuálneho prostredia, v ktorom podľa neho narážame na neschopnosť kompetentných. Dangl si v tomto smere servítku pred ústa nedával: „Sme v krajine, kde sú na niektorých postoch takí ľudia, že tí by tam nemali hľadať za žiadnych okolností nič, čo by ste im nedali riadiť ani kanceláriu vašu vlastnú, lebo aj to by pos..li,“ uviedol. Podľa neho je dnes navyše takmer zbytočné robiť politickú satiru, pretože politici si podľa jeho slov robia „prdel z nás všetkých“ lepšie než akýkoľvek komik. Okrem ostrej kritiky však Dano Dangl predstavil aj svoje nové vízie, medzi ktoré patrí projekt SUD (Slovenský umelecký dvor) či ambiciózna komédia Šípkari. V závere rozhovoru naznačil, prečo sa po každom dokončenom projekte cíti ako otec, ktorý vlastné dieťa musí hneď „odkopnúť“, aby uvoľnil miesto ďalšiemu. Chcete vedieť, v čom sú Česi v tvorbe odvážnejší, prečo Dangl nerámuje plagáty svojich filmov a kedy sa zo Slovákov stali tak trochu „tragédi“? Dozviete sa v novom diele relácie. V televíznej premiére ho uvedie aj televízia TA3 v sobotu 4. júla večer o 22:30.