Advertise on podcast: Nádych - výdych. Joga podcast

Rozhovor o pochopení života – o rozširovaní vlastného obmedzeného vnímania, žití v súlade s určitými danými zákonitosťami a o pochopení toho, čo sme, kto sme a prečo sme tu – bez hľadania vznešeného životného poslania, ale skôr o nachádzaní zmyslu a radostnom objavovaní aj v sivej rutine a každodennej monotónnosti. Dr. Martina Zisková, bývalá neurologička a súčasná ájurvédska terapeutka, má za sebou 20-ročné skúsenosti s ájurvédou -  štúdium a dlhoročnú ájurvédskú prax v Amerike, Indii a v Čechách, množstvo kurzov, publikácií, konzultácií, prednášok a rôznych iných projektov. V našom rozhovore vysvetľuje, čo všetko vstupuje do toho, ako sa cítime, ako sa dajú interpretovať a prijať ťažkosti a aké techniky nám môžu pomôcť pochopiť seba – v kontexte individuálnej duše, ale aj nekonečnej komplexnosti vesmíru. Ájurvédská psychológia je podobne ako jóga, cestou dovnútra (ktorá nikdy nekončí), kde hlboko pod hladinou, za hranicami logického a analytického myslenia, vieme nájsť odpovede a možno aj väčšiu ľahkosť bytia. Dr. Martinu Ziskovú nájdete na www.drmartina.cz.

Moshe Feldenkrais bol pôvodne fyzik, no jeho zvedavosť ho priviedla k skúmaniu orientálnych techník a stal sa prvým európskym učiteľom juda. Jeho vlastné zranenie kolena ho nasmerovalo k štúdiu pohybu a učenia samotného. Založil Feldenkraisovu metódu (FM), ktorá je zameraná na učenie pohybu a rozvoj sebauvedomovania v ňom. Aktuálne je FM rozšírená po celom svete a pomáha ľuďom učiť sa hýbať efektívnejšie a bezbolestne. Nová členka Nádych-výdych podcastu, Eva Mamrillová, spovedá Veroniku Švecovú, ktorá sa cez Ashtanga jogu, Anusara jogu a jogovú terapiu dostala k FM: o podobnostiach, ale i  rozdielnostiach jogy a FM a o zdraví a pohybe ako takom. Veronika je spoluzakladateľka jogového výcviku v Prahe, Joga jako vědomá cesta a jej články, ako aj online kurzy FM nájdete na https://pozornostvpohybu.cz/. 

Pránájáma je neoddeliteľnou súčasťou jógy, dodáva jógovej praxi úplne iný rozmer. V tejto epizóde sa dozviete všetky podstatné informácie, ktoré by mal počuť každý, kto to myslí s jógou vážne, ale najmä všetci jógoví učitelia a lektori, ktorí sa vyjadrujú k dýchaniu a dychovým cvičeniam počas svojich hodín. Moja hosťka Míla Sávitrí Mrnuštíková je ako žiačka Swámího Gítanandu, Milady Bartoňovej, ale aj študentka prof. Dušana Zbaviteľa v pránajáme naozaj doma. Komplexný 8-dielny systém jógy učí od roku 1983, napísala vyše 10 jógových kníh, absolvovala niekoľko pobytov v ašráme u Swámiho Gítanandu, prednáša, prekladá texty a je lektorkou Českej akadémie jógy. Nájdete ju na www.gitanandajoga.cz. 

Táto epizóda je rozprávaním o Ashtanga joge očami jednej z prvých ľudí, ktorí túto krásnu jogovú prax priniesli na Slovensko. Natália Bogdaliková, alebo Nati - ako ju každý pozná, prvýkrát vyskúšala Ashangu v Lisabone v 2006 a o tri roky neskôr už v Bratislave predstavila toto cvičenie hŕstke prvých nadšencov. Mnoho času strávila v indickom Mysore - kolíske Ashtangy, kde sa vzdelávala u rôznych tamojších učiteľov, ale najmä u súčasného paramaguru (držiteľa línie) tradičnej Ashtanga jogy, Sharatha Joisa. S Nati sa porozprávame o mnohých (častokrát kontroverzných) nálepkách Ashtangy, ktoré ju sprevádzajú odnepamäti a v čom spočíva jej obrovský potenciál liečiť, ale za určitých okolností aj škodiť. Nati je tiež držiteľkou učiteľskej autorizácie pre AcroYogu a venuje sa liečebným technikám ako Thai Yoga Massage a kraniosakrálna terapia. Nati nájdete na www.lotusjoga.sk.

Rozhovor prepájajúci neurovedu a jógu. To, že má jóga a dychové techniky upokojujúci vplyv na nervovú sústavu vieme, no v tomto rozhovore s neurovedcom Patrikom Šimkom ideme viac do hĺbky. Patrik vysvetľuje fungovanie autonómneho nervového systému a jeho dvoch častí, sympatika a parasympatika, ktoré sú obidva rovnako doležité pre život a zdravie: riadia procesy ako tlak krvi, pulz, dýchanie, trávenie, telesnú teplotu, imunitu podľa toho, či akurát cítime ohrozenie či stres, alebo pokoj a pohodu. Blúdivý nerv (nervus vagus / vágový nerv) je hlavným komponentom parasympatického nervového systému a v tele nenájdeme orgán, ktorý by informačne neprepájal s mozgom. Jeho tonus je ukazovateľom fyzického zdravia, aj mentálnej a emocionálnej odolnosti. V tomto podrobnom rozhovore si povieme, ako sa dá nielen odmerať jeho optimálny tonus, ale aj akými jednoduchými (aj jógovými) technikami sa dá docieliť. Vysvetlíme si, ako je vlastne vedecky dokázané prepojenie tela a mysle a napríklad aj prečo je zívanie či zasnený pohľad z neurologického hľadiska mimoriadne významné. Patrik Šimko pôsobí v neurovedeckom institute CEITEC v Brne zameranom na biomedicinske vedy, ktorého dlhodobým predmetom záujmu je skúmanie neuroplasticity a rôznych spôsobov neinvazívnej stimulácie mozgu a ich vplyv na ľudské prežívanie.

Holotropné dýchanie je metóda vyvinutá americkým psychiatrom a psychológom českého pôvodu Stanom Grofom, ktorý sa vyše 60 rokov zaoberal terapeutickými účinkami mimoriadnych stavov vedomia. V Prahe v 60-tych rokoch spoluzakladal Výskumný ústav psychiatrický, kde sa venoval klinickému výskumu LSD a jeho využitiu v psychiatrii. Po tom, čo bola táto látka zakázaná, vyvinul techniku holotropného dýchania ako alternatívneho spôsobu navodenia zmenených stavov vedomia v bezpečnom a kontrolovanom prostredí. Martin Ďuriš je jeden z mála slovenských facilitátorov Holotropného dýchania, prešiel si niekoľkoročným tréningom priamo pod vedením Stana Grofa, ale aj ďalšími výcvikmi jógovej a holotropnej terapie pre podporu zdravia a sebarozvoja. V našom rozhovore si do hĺbky rozoberieme túto metódu, jej účinky, priebeh, benefity, rozdiel oproti psychadelikám, vrátane Martinových vlastných zážitkov z holotropných sedení. Martina nájdete na martinduris.sk.

Rozhovor s Matejom Jurenkom, zakladateľom metódy Rozvaha pohybu a učiteľom na Univerzite vedomého života o jeho ceste za skúmaním ľudského potenciálu, sily tvorivého ducha a vedomia. 15 rokov cestoval a žil v krajinách ako India, Čína, Nepál, Tibet, Bhután, Mongolsko, Peru, Brazília a ďalšie. Trávil čas so Sádhuami, miestnymi jogínmi a nomádmi, ale aj sám v stane uprostred himalájskych hôr, podstupoval šamanské diéty a ayahuascové rituály. Skrz tieto cesty a rôzne nástrahy, ktoré zažil, opisuje svoju transformáciu, rozvoj vedomia, prepúšťanie kontroly a spoznanie nekonečného potenciálu, ktorý demonštruje okrem iného aj majstrovskými ásanami (na hranici pochopiteľnosti:). Svoje poznatky a zručnosti zdieľa na kurzoch a programoch centra Prameň života, ktorý založil uprostred lesov na strednom Slovensku, kde zároveň aj žije to, čo učí. Mateja nájdete na www.rozvahapohybu.sk.

Dôležité otázky k indickým filozofickým školám vrátane sámkhye (a) jógy. Čo je ich ústredná otázka, za akým cieľom vznikli, čo je ich spoločná črta a čo majú rozdielne? Každá z nich predostiera cestu k ukončeniu strasti iným spôsobom, za iných predpokladov, ale pred jej splnením musí každý pochopiť realitu, ako svet v skutočnosti funguje a nahliadnuť pravú podstatu seba.  Tak sa odčiní nahromadená karma, plody činov vyzrejú a jedinec môže byť vyslobodený. Tento rozhovor s vynikajúcim indológom Lubomírom Ondračkom z Ústavu filozofie a religionistiky na Karlovej univerzite v Prahe, je prierezom základných odpovedí na otázky života, prerodzovania, duše, karmy a podstaty reality, ktoré sú ústrednými témami indických filozofických škôl ako je jóga, sámkhya, nyáya, vaisheshika, védanta, a.i. 

Relaxačná technika, ideálna na konci cvičenia jógových asán, v ktorej vás prevediem uvoľnením celého tela, ale aj mysle. Táto vedená savásana je špeciálne pre tých, ktorí zanedbávajú záverečný relax po cvičení a chcú sa naučiť občas “vypnúť”. Aj relaxácia je schopnosť, ktorá sa dá natrénovať a čím viac sa trénuje, tým jednoduchšie sa dá tento stav navodiť. 

Hnev, strach, smútok, sklamanie, žiarlivosť, letargia... Každý občas zažíva emócie, ktoré sú zahlcujúce, paralyzujúce, alebo aj nepríjemné. Pocity a emócie, ktorým nie vždy úplne rozumieme, ale ovládajú naše správanie, naše reakcie, náš život. V tejto krátkej meditácii nájdete techniku, ako s takýmito pocitmi účinne pracovať. Jej cieľom nie je zbaviť sa negatívnych emócií alebo ich zmeniť, cieľom je kontrolovane ich spracovať a prežiť si ich so všetkými zafarbeniami. A kto vie? Možno sa za nimi skrýva nejaké posolstvo, ktoré by inak ostalo ukryté... Autorkou meditácie je Eva Mamrillová, lektorka jógy, ktorá sa venuje i témam mindfullnessu, sebaspoznávania a sebarozvoja prostredníctvom zdieľania a skúmania vlastných zážitkov a skúseností (www.tyajoga.sk).

V Číne boli kedysi lekári platení len vtedy, pokiaľ boli ich pacienti zdraví. Akonáhle niekto ochorel, doktor pracoval zadarmo, až do navrátenia úplného zdravia. Tradičná čínska medicína (TČM) je holistický liečebný systém, ktorý sa na človeka pozerá ako na súčasť prírody a vesmíru, ktoré naňho neustále pôsobia. V rozhovore s terapeutkou TČM Katkou Soročinovou sa porozprávame o základných pravidlách a jednoduchých odporúčaniach, ktoré udržujú človeka v rovnováhe, a teda v zdraví. Dozviete sa o piatich elementoch, troch pokladoch každého človeka, koncepte rovnováhy yin & yang, základnej symptomatike a vplyve emócií na zdravie. Katka vysvetľuje základné princípy TČM vychádzajúce z taoistickej filozofie jednoducho a s ľahkosťou, tak aby aj náročnejšie súvislosti boli ľahko pochopiteľné.

Yin jóga nie je samostatný „smer“ jógy, je to doplnok, ktorý by si mal úplne každý zakomponovať do svojho yangového života. Yin a yang totiž neexistujú jeden bez druhého. Ak vám tieto pojmy pripomínajú taoistické princípy, máte pravdu – yin jóga vychádza zo systému tao-yin, alebo taoistická čínska jóga. Či už sledujete uvoľňovanie tela cez fascie, šľachy a kĺby, alebo stimulovanie orgánov cez meridiány, yin jóga má obrovské množstvo benefitov. Nie nadarmo sa o nej hovorí ako o praxi tichej sily. V našom rozhovore s Andreou Bagi, dlhoročnou učiteľkou yin jógy, sa dozviete o tomto štýle cvičenia všetko podstatné.